Nezaradené

Modlitba

Ježišovo posolstvo bolo - " nikto sa nedopustil hriechu, ale stalo sa tak, aby sa lepšie prejavili božie skutky".

Na potápajúcej lodi nie je ateista …

V domku na periférii žila šťastná rodina, raz v noci vypukol požiar. Plamene šľahali a rodina s deťmi utekala von, … s hrôzou zistili, že im chýba najmenšie päť ročné dievčatko. Ono vybehlo na poschodie. Otec a matka zúfalo na seba pozerali, a zrazu tam hore na manzardke sa otvorilo okno a dievčatko zúfalo volalo ocko , ocko…. Otec pribehol a kričal jej – skoč. Dievčatko počulo otcov hlas a zavolalo – ale ja ťa nevidím. Ale ja ťa vidím, to stačí, skoč dolu. Dievčatko skočilo a zdravé padlo do otcovho náručia. Nevidíš Boha ale Boh ťa vidí.

Dá sa to vôbec naučiť dôverovať niečomu väčšiemu vyššiemu. Dôvera je viazaná možno viac na život, viera je niečo vyššie, veríme niečomu, čo nevieme ani či existuje, iba to cítime. Viera je viac vecou rozumu – veríme náboženstvu, filozofii, dôvera je vecou srdca a vnímame ju vo vzťahu k životu.

Veríme, že príde deň a potom noc. Nemyslíme o tom, či to bude, ale veríme, že to tak je. Ako sa dostať k tejto energii viery, kto alebo, čo je za tým, že veríme slnku, vode, mesiacu,

Prečo sme tu, kto nám tak veril a poslal nás sem a vedel, že sme pripravení, ale my neveríme ani sebe ani jemu… 

Viera sa nedá naučiť, môžeme k nej dôjsť vlastnými zážitkami a dôverovať jej sile.

Učíme sa veriť jednoduchým veciam, ktoré sa stanú, bez nášho pričinenia, učíme sa veriť väčším veciam, ktorých môžeme byť súčasťou, ktoré sa budú diať a my budeme pri tom.

Uvedomte si, v čo ste v detstve verili a čo sa vám splnilo.  Čo nás ruší v našej viere, sú to pochybnosti o sebe a presvedčenia iných, ktoré nám vštepili. Východiskom je veriť sebe, svojej úlohe, svojej ceste. Všetko sa bude diať určitým spôsobom, či už tomu veríme alebo neveríme. Viera je bytie a plynutie.

Modlitba je stíšenie srdca, je spojenie sa s vnútorným tichom. V modlitbe je pokora a rešpekt. Modlitba existuje všade tam, kde existuje aj viera. Existuje aj tam kde je bieda, obavy, utrpenie a vina. Vina je častou témou modlitieb, ale Ježišovo posolstvo bolo – „ nikto sa nedopustil hriechu, ale stalo sa tak, aby sa lepšie prejavili božie skutky“.

V modlitbe ide v podstate o dve základné veci – ide o to, že máme odvahu veriť v život a poručiť svoje starosti  do rúk Boha, Kozmickej sily, Vesmírnej inteligencii, Univerzálnej láske…

Modliaci sa človek je v takom  stave,  ako človek pri meditácii. Inými slovami modlitby znižujú v organizme  stresových hormónov, čo vedie ku zníženiu srdcového rytmu a dýchaniu. Zmeny, ktoré súvisia s meditáciou a modlitbou a následnými hormonálnymi zmenami, majú silu vplývať na imunitný systém.

Vrúcna modlitba nie je mechanické opakovanie. Pravá modlitba pôsobí hlboko na úrovni srdca. Za najdôležitejší druh možno označiť modlitbu bez slov, alebo modlitba ako zamyslenie, afirmácia.

K modlitbe je potrebné určité stíšenie, upokojenie, vzdanie sa úsilia o dosiahnutia niečoho ale aj spojenie s pozitívnymi citmi.

Modlitba je však viac ako uvoľnenie, jej zmyslom je jednota s niečím vyšším. Na modlitbe sa zúčastňuje naša najhlbšia časť  je tým naše JA, ktorým sme boli v detstve a tým kým by sme sa mali stať. 

Tieto tiché chvíle patria nám, niekomu prinášajú nádej a útechu, iným pocit bezpečia a ďalším vieru.

Ježišovo východisko k modlitbe bolo úplne iné, Otčenáš začínal slovom „abba“, je to aramejský výraz detského oslovenia otca, čosi ako „ocko“ , už to hovorí o určitom princípe modlitby – ide tu detskú dôverčivosť. Podstatný je tu postoj – detská dôvera k otcovej sile a potom má dieťa odvahu odovzdať všetko do jeho starostlivosti.

Toto je  základný princíp – dôvera. Pokojne prijať to, že veci sa budú diať, čo je v rozpore s názorom, že človek má vlastnú silu a schopnosť ovplyvniť svoj život.

Modlitba nie je činnosť ale je bytím. Ľudia, ktorí už rezignovali, uložili sa a čakali – prežili zastavenie, prázdnotu, v ktorej len boli a čakali. Nemohli vedieť, čo s nimi bude. Nemohli robiť, iné ako sa modliť čakať a veriť. Toto je čisté bytie, zanechanie akejkoľvek činnosti.

Dá BOH odpoveď?

Výskumy porovnávali otvorenú modlitbu, v ktorej sa nežiada určitá vec, ale výsledok bol ponechaný na Božiu vôľu -“ Nech sa stane vôla tvoja“ a konkretizovanú modlitbu, v ktorej ľudia prosili o splnenie niečoho presne určeného.

Otvorené modlitby boli dvakrát účinnejšie ako konkretizované. Otvorená modlitba je totiž najčistejšia forma modlitby. Vtedy človek nepotrebuje smerovať svoju energiu na rozmýšľanie o svojich želaniach a na trvanie na nich. Niekedy je ťažké vedieť, aký by mal byť najlepší výsledok modlitby. To, že niečo o čo sme prosili nedostaneme, ešte neznamená, že naša modlitba nebola vypočutá. Také veci ako úspech, moc peniaze môžu duši niektorých ľudí viac ublížiť.

Názorne o tom hovorí Vojakova modlitba

Prosil som o silu, aby som uspel.

Urobil ma slabým, aby som poslúchal.

Prosil som o zdravie, aby som mohol robiť väčšie činy.

Dostal som súcit, aby som mohol robiť lepšie činy.

Prosil som o bohatstvo, aby som mohol byť šťastný.

Dostal som chudobu, aby som zmúdrel.

prosil som o moc, aby si ma ľudia vážili

Dostal som slabosť, aby som pocítil, že potrebujem Boha.

prosil som o všetko možné, aby som sa mohol tešiť zo života.

Dostal som život, aby som sa mohol tešiť zo všetkého.

Nedostal som nič o čo som prosil.

Moja modlitba bola vypočutá.

Obľúbená je modlitba – „Drahý bože, daj mi pokoj aby som mohol prijať veci, ktoré nemôžem zmeniť, odvahu zmeniť veci, ktoré môžem a múdrosť vedieť to rozoznať.

Jedna z najznámejších modlitieb je samozrejme Otčenáš. Ako vznešená je modlitba Otčenáš?

Otčenáš, volám ťa z celého srdca, celou svojou bytosťou, v najhlbšej pokore v najhlbšom mlčaní svojho srdca, v najhlbšom zastavení svojho premietania mysli a predstáv.

Ty, ktorý si na nebesiach, kde žiadne ľudské premietanie a chvenie nemá miesto, Teba volám aby si posvätil meno svoje v našom vedomí.

Ty, ktorý si bezmenný, všetky mená sú Tvoje, lebo všetko je len Tebou tvorené a preto každé meno a každý tvar je Tvoj, je Tvojim menom.

Len v našom zdanlivo oddelenom vedomí zatemnenom nevedomosťou, naučili sme sa rozlišovať Tvoju tvorbu ako niečo od Teba oddelené a Tvoj večný kľud za Tvoje nebesá, kam sme Ťa vo svojich predstavách umiestnili. Pretože sme sa sami kedysi od teba svojou vôľou zdanlivo oddelili, aj Tvoju tvorbu, ktorej súčasťou sme, sme tým od Teba oddelili.

Ale teraz ťa volám, Otče náš, nie môj, ale náš, Podstata a Prapríčina všetkého, dovoľ mi a nám uvedomiť si súnáležitosť s Tebou.

Posväť sa meno Tvoje, aby bolo uvedomené, že je Tebou.

Príď Kráľovstvo Tvoje, aby Božské vedomie rozpustilo omyl oddelenosti individuálneho vedomia od Teba. V naprostom odovzdaní sebe, v najhlbšej pokore, celou svojou bytosťou zvoľujem k Tvojej svätej vôli. Aby nebolo rozlíšené Vedomie od Teba a Tvojej tvorby ako v nebi tak aj na zemi.

Svojou odhalenou svätou prítomnosťou presýť ako chlebom každodenným celý náš život a odpusť nám naše viny, nevedomosti, lebo aj my odpúšťame svojim blížnym ich nevedomosť a našu nevedomosť v nich.

A odpusť nám, keby sme podľahli pokušeniu nového odlúčenia od Teba a zbav nás zla zabudnutia.

Amen

 

  |