Zdravie

Nechajte ma odísť…

„Nechajte ma odísť“ - je možno skrytá túžba mnohých trpiacich a starých ľudí, ktorí trpia ochoreniami, bolesťou, sú bezmocní, osamotení, možno sa nevedia pohnúť alebo už nechápu to, kde sú...

Bojíme sa o nej hovoriť. Nechceme na ňu myslieť. SMRŤ. Pre mladých a zdravých  hrozná a vzdialená téma. Pre trpiacich a starých možno vykúpenie očakávané so strachom.

Poznám to, pretože to patrí k práci  psychológov a psychiatrov – udržať mladého človeka túžiaceho zomrieť a pomôcť staršiemu trpiacemu, možno smrteľne chorému človeku prijať smrť a v pokoji odísť.

Poznám to, pretože som cítila dotyk ťažkého ochorenia.

Poznám to, pretože som bola pri zomieraní oboch svojich rodičov. Cítila som ich strach ale aj túžbu už ísť…

Mám v pamäti vyjadrenie starej  ženičky z dediny, v ktorej som žila. Ocko bol veľmi chorý a ja som bola doma s maminkou. Zametala som chodník pred domom a ona sa pri mne zastavila s otázkou -“ako sa má ocko?“. Odpovedala som jej – „zase ho brat vzal hrobárovi z lopaty“. A ona mi odpovedala – „…moja to nie je dobre, to nie je dobre. Duša vie kedy má odísť, pozná svoj čas a má aj otvorenú cestu na druhý svet. A keď ju zastavia a nedovolia jej odísť, cesta sa zavrie a ona tu potom blúdi, trpí a nevie ako a kedy odísť…

Na toto jej vyjadrenie si vždy spomeniem, keď vidím niekoho trpieť. Skúsme sa zamyslieť, čomu venujeme pozornosť ak sme chorý ? Vždy liečime iba telo a na dušu nemyslíme!

Staroba je do určitého veku – slobodná, pokojná, oddychová. Ak 90 ročná lekárka pracuje – jej staroba má zmysel a je to je voľba. Ak ale príde staroba s bolesťou, utrpením, bezmocnosťou – tá tu nikoho nemôže držať a často to berie aj silu odísť. A svoju úlohu zohráva aj strach zo smrti. Dávnejšie som počula myšlienku – „naše narodenie je našou prvou smrťou a naša smrť je naším narodením….“

Čo ak koronavírus prišiel pomôcť, všetkým tým blúdiacim a trpiacim dušiam starších ľudí?

Zostáva otázka: Prečo ale zomierajú  mladí ľudia?

Mgr. Adamcová Lýdia

  |   »