Ženy a matky | Rodičia a partnerstvo

Ako na deti pôsobí vzťah rodičov bez papiera?

Svadba bola symbolom nielen sexuálneho spojenia, ale aj spojenia na úrovni duší. V súčasnosti sú ľudia viac uviaznutí v hmotnom svete, čo vidieť aj na honosných svadbách.

Je dieťa šťastnejšie, ak sa narodí manželskému páru? Existujú výhody či skôr nevýhody, ktoré posúvajú nemanželské dieťa na druhú koľaj v spoločnosti?

Hlavný dôvod rozdielu medzi manželským a nemanželským dieťaťom je podľa nej práve ten, týkajúci sa vzťahu rodičov. Svadba je rituál, ktorý má oveľa hlbšie vnímanie a podstatu, ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Je však dieťa v manželstve šťastnejšie, ako to, ktoré žije s rodičmi bez spečateného zväzku? „Myslím si, že aj nemanželské deti môžu byť šťastné, majú predsa rodičov, môžu byť šikovné, múdre a môžu byť osobnosťami. Otázka je, či by neboli ešte šťastnejšie, istejšie, vyrovnanejšie a silnejšie, ak by rodičia boli manželmi,“ dodáva Mgr. Lýdia Adamcová

Pozreli sme sa spolu s ňou hlbšie na tému – nemanželské deti. Vnímajú vôbec ony samy tento status, ovplyvňuje nejakým spôsobom ich život, a ako sa pozerá na takéto deti spoločnosť? 

Prečo si myslíte, že sa trend zmenil a dvojice žijú skôr ako druh a družka, nespečatia svoj vzťah pred Bohom či na úrade? 

Rodina vzniká narodením dieťaťa. V rodine začína pôsobiť hlboké biologické spojenie dané prírodou a schopnosť cítiť ho, má každý živý tvor.

Postupne sa táto inštinktívna rodová a rodinná spolupatričnosť kultivovala a každá civilizácia a kultúra si postupne vytvorila rituály, ktorými akoby povýšila „živočíšnu rodinu“ a dávala jej kultúrnejší punc.

Pamätám si náboženské obrady – krst, prvé sväté prijímanie, birmovka, svadba, pohreby, ktoré sprevádzali ľudí už od narodenia.

Čiže aj pár muža a ženy, žijúci s deťmi, možno považovať za rodinu, ale vývojovo bližšie pôvodnému rodinnému systému..

Zo svojej praxe však viem, že v pozadí voľného spolužitia partnerov môže byť aj strach, s ktorým sú spojené emócie smútku, zlosti, hnevu, potlačenej agresivity. Dnes si rodiny zakladá už generácia detí, ktorá zažívala vyššiu rozvodovosť rodičov, vnímala ich konflikty a zažívala rôzne traumy.

Vytvoril sa takto určitý nový vzor a model pre fungovanie rodiny. Zo svojej znaleckej činnosti si pamätám prípady rozvádzajúch sa rodičov, a neskôr som riešila aj ich, ale už dospelé deti, ktoré sa tiež rozvádzali. Deti z rozvedených rodín sú náchylnejšie k riešeniu partnerských kríz takýmto spôsobom.

A prečo je trend voľného spolužitia? V súčasnej civilizovanej spoločnosti žijeme viac odtrhnutí od svojho biologického spojenia s prírodou, ale aj od rodových tradícií a týmto akoby sa oslabovala aj inštinktívna spolupatričnosť v rodine.

Nemanželské dieťa? No a čo, veď je ich čoraz viac!

Oslabuje sa cit pre rodinu. Dakedy si rodiny museli navzájom viac pomáhať, spolu prekonávali prekážky, boli si oporou.

Nezanedbateľná je tu aj téma sexuality, ktorá dakedy bola akceptovaná až v manželstve. Dnes mladí ľudia nemusia čakať na manželstvo a sexualita sa stala ľahšie dostupnou.

Deti, ktoré sa narodia vo vzťahu bez manželstva, sú papierovo považované za nemanželské. Aj napriek tomu, že žijú so svojimi rodičmi, v jednej domácnosti, je o nich postarané a rovnako ich ľúbia, ako aj rodičia v manželstve svoje deti. Považujete to za správne? Dokonca aj po svadbe je dieťa počaté pred sobášom stále považované za nemanželské…

Nepovažujem to za správne, ale nezmením to. Niekde hlboko v podvedomí si ľudia nesú tieto skryté postoje, ktoré i napriek inej dobe môžu „presakovať“ do ich správania voči nemanželským deťom.

V minulosti bola táto téma vnímaná oveľa radikálnejšie. Zo svojej praxe si pamätám prípad mladej ženy, ktorá sa narodila zo vzťahu ženy a kňaza. Pre celú dedinu bolo to malé dievčatko pankhartom. Samozrejme ju to poznačilo na celý život. Ľudia odsudzovali dievčatko a jej matku.

Mňa trápi predovšetkým to, prečo si túto traumu odnesie dieťa, ktoré za vzniknutú situáciu nemôže a ono ani nemôže zmeniť to, aby rodičia boli manželia. Práve nad týmito dôsledkami by sa mali zamyslieť rodičia dieťaťa.

Rozdiel medzi manželskými a nemanželskými deťmi je daný manželstvom ich rodičov. Prečo sa manželstvo stalo, tým dôležitým kritériom hodnotenia – aké sú deti, akí sú rodičia?

Prelomový je prechod medzi partnerstvom a manželstvom, je to prechod z mladosti do dospelosti. Symbolickým mostom prechodu je tu svadba. Svadba je rituál, je to aj civilizačný symbol, ktorým sa ľudstvo odčlenili od ostatných živých tvorov našej planéty.

Svadba je aj rituál, ktorý má hlbší význam, a to je spojenie dvoch rodov, a sila dvoch rodov je silou aj pre deti. Sú svadobné rituály, kde sa nad hlavu ženícha a nevesty dáva koruna.

Koruna je symbol kráľovskej energie. Samozrejme, aj princ a princezná svoje deti ľúbia a starajú sa o ne. Deti však cítia rozdiel v tom, či ich vychováva princ a princezná, alebo kráľ a kráľovná. Pamätám si na chlapca, ktorý na svadobnú fotografiu svojich rodičov povedal – „sú kráľ a kráľovná“.

Svadba bola symbolom nielen sexuálneho spojenia, ale aj spojenia na úrovni duší. V súčasnosti sú ľudia viac uviaznutí v hmotnom svete, čo vidieť aj na honosných svadbách.

Prečo sa toľko manželstiev rozvádza? Pre povrchnosť vzťahu. Boli si vzdialení na úrovni duší. Duša je o hĺbke a tajomnosti našich bytostí a jazykom duše nie sú slová. Sú mnohé manželské dvojice, kde cítite ich hlboké spojenie trvajúce roky.

Malé dieťa možno nevníma rozdiely, pravdepodobne až kým nepríde do škôlky, kde zistí, že ono má iné priezvisko, ako napríklad jeho mamička. Je to len jeden príklad, no ako v skutočnosti vplýva na dieťa fakt, že nežije s rodičmi, ktorí sú manželia, ale žijú vo voľnom zväzku? Aké to má nevýhody, či naopak výhody pre to dieťa?

Toto je najväčší omyl. Dieťa vníma aj tento problém. Nevie ho síce pomenovať ale cíti, že niečo nie je v poriadku, cíti neurčitý strach, nestabilitu, neistotu, môžu cítiť „zadné dvierka rodičov“. Dieťa cíti to, čo prežívajú jeho rodičia, to čo im bráni posunúť svoj vzťah.

Výhody a nevýhody? Jedinou výhodou dieťaťa v takejto situácii je, že sa obrní proti stresujúcim pocitom a v budúcnosti nebude preňho problém odísť a niečo stratiť. Iba neviem, či takéto znecitlivenie je výhodou.

Nevýhody sa tu ani nedajú vymenovať. Vysoké riziko je, že „nemanželskosť“ môže byť poslednou kvapkou v zložitej situácii, do ktorej sa dieťa vo svojom živote môže dostať. Môže byť spúšťačom vnútorne potláčaných problémov dieťaťa.

Vždy musíme myslieť na to, že každý problém, má vždy viac príčin, ktoré sa v určitom čase spoja a spustia napríklad ochorenie.

Nikdy nevieme, kedy a ako sa rôzne zážitky dieťaťa spoja a vznikne z toho psychické alebo somatické ochorenie. Sám fakt “som nemanželské dieťaťa“ nemusí spôsobiť traumu, záleží to aj od povahy dieťaťa, jeho sebaistoty, mentálnych schopností, odolnosti znášať stres.

Rodičia, nech už majú dôvody akékoľvek k tomu, že sa nestanú manželmi, by si mali uvedomiť, že tu ide o deti. Je to o jednej svadbe a ich deti budú mať potom výhody manželských detí.

Svadba a dieťa sa nevylučujú. A finančné dôvody – svadba môže byť iba o vás a s vašimi rodičmi a svedkami.

Stáva sa, že mladí ľudia po škole zbierajú pracovné skúsenosti, financie, zabezpečujú si bývanie, a ako plynie čas, biologické hodiny tikajú čím ďalej, tým hlasnejšie. Preto sa skôr rozhodnú pre dieťa, ako svadbu, aj keď v srdci cítia a vedia, že raz ten deň D príde a zosobášia sa. Človek si jednoducho určí priority a dieťa ňou jednoznačne je. Myslíte si, že by mali mladí ľudia čakať a najskôr spečatiť svoj vzťah, až potom sa sústrediť na to stať sa rodičmi, aj keď plynúci čas a zdravie to už možno neskôr nedovolia?

Problém je skôr v tom, že odsúvajú aj narodenie dieťaťa. Doba je zložitejšia a skončilo zabezpečenie v pôvodnej rodine. Mladí ľudia zistia, že finančné zabezpečovanie, získať bývanie, prácu je v súčasnosti náročnejšie.

Objavuje sa strach, obavy z existencie, ale aj hnev a toto oslabuje vzťah mladých rodičov. U nemanželských párov často vznikajú ďalšie problémy – “ investoval som …, prispievala som…, zostala mi hypotéka.“

Sú tu potom komplikovanejšie právne aspekty pri rozpade nemanželského vzťahu. Rozchod je možno jednoduchší ako rozvod, ale jeden z partnerov môže prísť o všetko, ak sa nedohodnú. Častejšie sú to ženy a matky, ktoré zostanú s deťmi a bez prostriedkov.

V detstve som zažila so svojimi rodičmi všetko – stavbu domu, sťahovanie, videla som ich prácu, videla som ako kalkulovali s peniazmi, cítila som, čo som mohla chcieť a čoho som sa vzdala, keď som videla ako nám robia strechu na dome.

Odkladať narodenie dieťaťa z týchto dôvodov je stresujúce, pretože stále je pred mladými partnermi – a ešte by sme mali toto.., a už by sme mali mať dieťa, ešte nás to čaká a kalkulujú.“

Možno práve tu by mala spoločnosť podporovať materstvo a rodičovstvo vo veku, kedy sú obaja rodičia fyzicky aj psychicky lepšie disponovaní mať dieťa. Sú tu potom aj starí rodičia, ktorí pri zachovanom generačnom vzťahu môžu pomôcť.

Vždy fungovalo toto prepojenie a pomáhanie generácií. Problémom je, že mladí si chcú často niečo dokazovať.

Prečo sa dieťa správa inak, keď je s mamou? Ten vzťah je celkom iný – jedinečný

Rozvodom rodičov, napríklad dievča stráca otca ako muža, ktorý ju vyprevádza do sveta. Ak otec odíde alebo dievča sa s ním nesmie stretávať, neukončí sa jej citový vývin v tejto oblasti a ona môže hľadať vo svojom živote náhradu za otca, aby to ukončila.

Jej vzťahy nesú znaky vzťahu dcéra – otec. Stáva sa, že partnerský vzťah je dlhý, a nepokračuje svadbou, pretože to nie je partnerský vzťah. Podobne je to s chlapcami vychovávanými matkami, kde otec nemá možnosť kázať synovi mužský svet.

V partnerke hľadá matku, alebo v inom mužovi hľadá svojho otca. Tieto neukončené vzťahy k rodičom, sa musia ukončiť. Až potom môžu byť mladí ľudia zrelými rodičmi pre svoje deti.

Riešili sme panické stavy dievčatka. Otvoril sa problém rodičov, ktorí žili spolu už dlhšie obdobie a vyvstal problém otca, ktorý unikal pred témou svadby. Bol úzkostlivý, mal priam fóbiu z ľudí, a preto mal aj introvertované správanie.

Predstava svadby bola uňho ovplyvnená touto uzavretosťou a strachom z ľudí. A dcéra, problém ktorej sme riešili, bol podobný. Ako sme pracovali na otcovom strachu, zmenil sa strach dcéry. A raz prišli obaja ako manželia.

Na čo by rodičia dieťaťa mali myslieť, ak sa nechcú ani v budúcnosti zosobášiť? S čím sa môžu, nemusia stretnúť a naučiť bojovať? Ak sa napríklad stretnú so šikanou dieťaťa v škôlke či v škole za to, že dieťa nemá priezvisko ako jeden z rodičov, ako riešiť túto situáciu? 

Nejde tu iba o to, že dieťa má iné priezvisko. Priezvisko, ktoré spája rodičov je vlastne identitou rodiny. Viem kto som a kam patrím. Nejde tu iba o prepísanie mena, to je povrchné vnímanie tejto problematiky.

Predovšetkým by mali rodičia myslieť na dieťa a nezaťažovať ho problémami, ktoré im bránia vstúpiť do manželstva.

 Ak mladí túžia po rodine, no nevedia, či raz predsa len chcú spečatiť svoj vzťah… Čo by ste im poradili, aby sa vedeli posunúť a urobiť správne rozhodnutie?

Je dobré vrátiť sa do svojho detstva a precítiť a uvedomiť si, že by rodičia neboli manželia. Možno si niektorí povedia, ale moji rodičia žili zle – a to je už o strachu, ktorý im berie voľbu rozhodnúť sa.

Cesta je zbaviť sa strachu, prestať obviňovať rodičov a dôverovať si, že to môžu zmeniť. Naposledy som pracovala s mladými rodičmi, ktorí mu zdôvodnili svoj nemanželský vzťah tým, že všetci okolo nich sa rozvádzajú, a to sú na pol ceste k rozchodu. Programujú sa týmto smerom. Prečo nevnímajú tých, ktorí sa nerozvádzajú?

Čo by ste dodali na záver k tejto problematike. Je to náročná téma, dá sa rozobrať zo všetkých strán. Predsa len, myslíte si, že sú deti v manželstve šťastnejšie ako tie, ktoré žijú s milujúcimi rodičmi bez papiera?

Som prekvapená, ako sa niektorí mladí ľudia stavajú voči tejto téme necitliví. Berú to dosť povrchne – „my papiere nepotrebujeme“. Často v tomto ich vyjadrení cítiť hnev, vzdor, opovrhovanie, ale zvyčajne ide o zastieranie iných problémov.

Súčasťou nášho života sú rôzne papiere a doklady. Predovšetkým je to rodný list, sobášny list a nakoniec úmrtný list – všetky majú svoj význam pre našu identitu.

Doteraz mám sobášny list svojich rodičov. Ak hľadáte svoje korene, doklad a písomný záznam o svadbe svojich rodičov, starých rodičov, prastarých rodičov určite vás poteší zápis, nájdený v archívoch.

Som vďačná svojim rodičom za „ten papier“, za ich svadbu, a to ešte v povojnovej dobe. Svadobný obraz rodičov, ktorý som každé ráno videla, ich sobášny list a príbehy zo svadby, ktoré mi maminka rozprávala boli a sú pre mňa dary a krásne spomienky. Dávali pocit istoty, vedela som, kam patrím a bola som šťastná.

Moje vnúčatá s radosťou a obdivom pozerajú svadobné fotografie svojich rodičov.

Myslím si, že aj nemanželské deti môžu byť šťastné, majú predsa rodičov, môžu byť šikovné, múdre a môžu byť osobnosťami. Otázka je, či by neboli ešte šťastnejšie, istejšie, vyrovnanejšie a silnejšie, ak by rodičia boli manželmi.

Mgr. Adamcová Lýdia

«   |   »