Pred stresmi, ktoré zažívali, a nebolo ich málo, nemohli uniknúť. Nebola televízia, motivačná literatúra, počítače a nemohli ich liečiť liekmi. Bolesť prežívali v tichu, museli s ňou byť, vyplakať ju a vymodliť, čo je určitý spôsob meditácie.
Tkanie, vyšívanie, šitie, pletenie bol ich relax. Žili viac vonku, užili si viac slnka, nebáli sa dažďa. Hnev a zlosť odreagovali fyzickou prácou – kosili, rúbali, orali, starali sa o dobytok.
Potom prišla generácia zažívajúca rozmach medicíny, všetko je uľahčené predovšetkým liekmi a človek sa nemusí zaoberať sebou – čo zmeniť, čo riešiť. Na internete sú rady a odporúčania skoro na všetko.
Stresy sú spracovávané viac rozumovo, emócie sú neukončené, skôr potlačené, na ktoré reagujú už aj ďalšie generácie.
A dnešná generácia uniká pred nahromadenými stresmi do virtuálneho sveta, rozptyľuje sa zábavami, aktivitami a objavuje drogy, a trpí aj novodobými ochoreniami. Možno zmení stravovacie návyky, začne behať a cvičiť v uzavretých priestoroch…
Určite sa nedá vrátiť k pôvodnému životu starších generácií. Mnohé princípy ich života však nesú múdrosť, ktorá je aktuálna aj v súčasnosti – ticho, meditácie, relax, byť sám so sebou, žiť v spojení s prírodou, fyzická aktivita.
Pri náraste rôznych civilizačných ochorení by sme mali dať príklad svojim deťom a žiť s nimi v súlade s týmito princípmi, a predovšetkým spojiť ich viac so životom v prírode, využívať fyzické aktivity, naučiť ich relaxovať a žiť tvorivo.
Mgr. Adamcová Lýdia
