Archetypálnym priestorom ženy je rodina, rodinný krb a vytvorenie domova, archetypálnym priestorom muža je vonkajší svet, lovenie mamutov a ochrana rodiny.
Naše názory toto poslanie nezmenia, zariadila to múdra príroda a trvalo to státisíce rokov.
Iba v rodine sa môžeme stať “sebaistými múdrymi kráľovnami”. Ak pôjdeme do sveta mužov “loviť mamutov”, tam svoju krásnu sebaistotu nemusíme získať. Nechajme tento priestor mužom, je to ich “parketa”.
Netvrdím, že sa máme vrátiť ku šporáku”, keď už vieme loviť aj “mamutov”.
Muži nás potrebujú cítiť ako ženy, ktoré si zachovali svoju ženskú podstatu a ženskú energiu. A potrebujú to cítiť aj naše deti.
A ak už aj pôjdeme do sveta (práce), mali by sme to urobiť svojim ženským spôsobom a predovšetkým so ženskou hrdosťou.
Netlačme sa do sveta mužov a neporovnávajme sa s nimi, nesúťažme s nimi.
Kde majú korene všetky naše ženské ” SEBA…” – sebaprijatie, sebavedomie, sebaúcta, sebahodnotenie, sebaistota, sebadôvera, …..?
- V každej etape života, ktorou žena prechádza – či už je to dievča, mladá žena, žena, milenka, manželka a matka – musíme rozvíjať všetky “seba….”, ktoré špirálovo stúpajú až k zrelej a múdrej žene.
- Vznikajú v drobných každodenných situáciách, sú založené na našich uznaniach, na našich pocitoch, ktoré tam zažívame.
- Sú to všetky naše vnútorné dievčatá, ktoré nás sprevádzajú až do dospelosti. Práve práca s vnútorným dieťaťom, nám dáva možnosť, stať sa sebaistými aj vo veku, keď už možno nemáme byť na čo sebaisté – telo starne, tvár vráskavie, stráca sa jeho atraktívnosť, možno aj zabúdame….
- Naša sebaistota je sebaistotou všetkých žien a matiek na našej generačnej línii – a to sú maminka, dve staré mamy, štyri prastaré mamy, osem praprastarých mám. Predstavte si ich za sebou, uvedomte si, čo dokázali, ale nesúďte ich, nepoznáte totiž ich osud. Iba ich prijatie vám dáva silu byť sebaistou a múdrou ženou a matkou. Možno poviete ale moja matka, bola taká alebo taká. Bola taká, aká bola ale i napriek tomu vám dala život…..
Skúsme krátku meditáciu:
Zatvorte si oči… ; pokojne dýchajte a predstavte si svoje najobľúbenejšie miesto zo svojho detstva …; skúste vnímať detaily, farby, vône svojho domova…; a predstavte si tam svoju maminku, možno spolu spievavate, smejete sa, varíte …; a za ňou stojí jej maminka…; a je tu aj ockova maminka, a za nimi sú ich maminky.
Precíťte lásku a silu matiek a žien, ktorá ku vám plynie, povedzte im – ľúbim vás a ďakujem za svoje deti, ktoré mám aj vďaka vám, a predstavte im svoje deti…; a požiadajte nech sú ich strážnymi anjelmi.
A svojim deťom povedzte – toto sú vaše staré mamy – dali časť seba, aby sme mohli my tu teraz spolu žiť.…
Mgr.Lýdia Adamcová
