Počítače | Výchova | Problémy vo výchove

Časť IV. Reálny a virtuálny svet – ako ich prepojiť?

Vzniká kvalitatívne odlišný virtuálny a reálny svet. Sklenený príklop a klietka. 

Prečo majú média takú silu? Začalo to nevinne z „„internetu informácií“ sme vstúpili do „internetu zážitkov“. Počítač akoby dieťaťu implantoval zážitky do jeho hlavy a tieto mu vypĺňajú jeho vnútorný svet. Vzniká kvalitatívne odlišný virtuálny a reálny svet. Sklenený príklop a klietka. Je niečo vzrušujúcejšie v  živote dieťaťa, čo by počítačové zážitkové implantáty v jeho hlavičke vytesnilo? Čím ich nahradiť?

1. Virtuálny svet bohatstvo, rôznorodosť, akčnosť, farebnosť, atraktívnosť, dostupnosť, minimum námahy a všetko v obrazoch. Práve virtuálne obrazy a akčnosť virtuálneho sveta sú blízke detskej psychike. Dáva im možnosť zažívať zážitky – aj keď pod skleneným príklopom. Počítače sú dôkazom, že dieťa sa dokáže „zaľúbiť“ a ísť si za svojim cieľom.

2. Reálny svet je  priestor vyplnený povinnosťami, učením, domácimi úlohami, strachom, konfliktami, problémami a všetko spojené s množstvom slov, ktoré deti často nechápu. Zážitky povedané slovami nemajú, tak silnú pozitívnu odozvu v psychike dieťaťa.

V učení prevláda pamäťové reprodukovanie a znovu slová, chýba tvorivosť a nadšenie niečo poznávať a objavovať. Doma možno viac kontroly, kritiky a možno aj konflikty rodičov.

Je tu aj direktívna výchova – dobré sú iba jednotky, je dobré učiť sa jazyky, budeš ich potrebovať, pôjdeš na vysokú školu. A duša dieťaťa – sníva, užíva si svoju slobodu, túži niečo zažiť tu a teraz …. a zrazu objaví virtuálny svet, nekonečný a ľahko dostupný.

Chlapec, ktorý seba nakreslil v klietke, nakreslil vonku počítač, mobil a psa – všetko symbol slobody. Postupne sme prišli na to, čo je tou klietkou – škola, učenie, domáce úlohy, krúžky a povinnosti – prísne organizovaný a naplánovaný život. Virtuálna realita a pes – sloboda, objavovanie, vlastné rozhodovanie. To mu dáva možnosť cítiť sa inak, zažívať niečo, čo bežne necíti.

Zážitková a emočná rozdielnosť týchto dvoch svetov je podstatou aj iných závislostí – alkohol, drogy, cigarety, hranie na automatoch, nakupovanie, sladkosti – cítiť niečo iné, povznášajúce. Bojovať s nimi je ťažké.

Virtuálny svet už nezmeníme je tu a má aj svoj význam. Riešenia problémov  je potrebné  hľadať   v reálnom svete – prečo sa  dieťa cíti ako v klietke, prečo majú mnohé deti depresie, neurózy, poruchy učenia a správania.

Skúsme sa zamyslieť aký život žili staršie generácie detí. Žili viac v prirodzenom svete.

3.Prirodzený svet – to je svet, ktorý by mohol  prepájať virtuálna a reálny svet. Prejdite deň, ktorý vaše dieťa žije. Aký priestor má na hru a obyčajné bláznenie? Koľko času sa hrá vonku? Čo ho teší v škole? Čo zaujímavé sa má naučiť a urobiť na domácu úlohu? Aký krúžok mu dobíja energiu? Čím je fascinované a nadšené?

Deti potrebujú aby ich detstvo bolo plné zážitkov, hier, rôznych záujmov, aktivít ale aj emócií, pocitov, tým si vytvárajú svoj obraz sveta. Skúste hľadať – čo má pre vaše dieťa, takúto silu a hodnotu, že  by bolo ochotné vymeniť ju za svoj počítač?

Základom všetkého sú  naše gény a naše potreby

1. Vývoj ľudstva na tejto planéte bol sprevádzaný potrebou prežitia. Boj a lov,  sprevádzaný pocitmi ako sú „vzrušenie, zdolávanie prekážok, objavovanie, dobrodružstvo, zažívanie zážitkov, súperenie“ – máme hlboko zakódované vo svojich génoch. Aj v súčasnosti sú jedinci, ktorí si tieto prastaré pocity kompenzujú vyhľadávaním napätia, venujú sa nebezpečným adrenalínovým aktivitám – horolezectvo, potápanie, lietanie, skákanie… Bojom si trénujú silu, odvahu a uvoľňujú nahromadený adrenalín.

Geneticky zakódovaný boj je možno aj odpoveďou na otázku – prečo deti inklinujú k hrám s agresívnym obsahom. Môžu tieto hry spôsobiť, že deti budú mať väčší sklon k násiliu a agresivite? Môže sa znížiť citlivosť detí na pocity a utrpenie iných ľudí?

Skôr si myslím, že hranie bojových hier, zabíjanie už signalizuje zníženú citlivosť detí na pocity a utrpenie iných. Virtuálne počítačové hry môžu „odviesť“ určité agresívne napätie, môže pôsobiť uvoľňujúce až relaxačne. Efekt je však dočasný a viac na mentálnej úrovni. Fyzicky zostáva napätie neuvoľnené, pretože sa nerieši podstata agresívneho napätia. Pracujem s rodinou, kde je problémový syn – agresívny, vzdorovitý, s problémami v učení…. Maminka je doma na materskej dovolenke, je však v depresiách. Otec ako príde z práce sadne si za počítač a hrá bojové hry – je to jeho spôsob oddychu – hrá aj 3 hodiny – ale nie každý deň – matka ho hneď aj obhajuje. Maminka v depresiách, otec s agresivitou, ktorú si ventiluje počítačovými hrami a pánom domu je syn – provokuje aby ho už niekto vystriedal, aby sa im začali rodičia venovať. Tu je potrebné  aby rodičia pracovali so svojimi problémami.

Dectvo by malo byť spojené so zážitkami, so živými obrazmi a situáciami. Predchádzajúce generácie to zažívali formovou hier v prírode, v lese, hrania na vojakov, indiánov, stavanie bunkrov, rozbíjanie okien….. Samozrejme, že dneska je potrebné dostať ich na vyššiu úroveň. Sú otcovia, ktorí sa stretávajú aj so svojimi deťmi a hrajú taktické hry, chodia s nimi do prírody, na strelnice …

2. Mozog sa vždy aktivuje situáciami, kde je predpoklad príjemných emócií, kde budeme prežívať niečo príjemné. Súčasne sa snaží uchrániť nás pred nepríjemným zážitkami – vyhýba sa tomu, čo nás zraňuje a spôsobuje nepríjemné emócie.

3. Základom života je uspokojovanie potrieb a to od základných ako sú hlad, smäd, teplo až po potreby uznanie, láska, spolupatričnosť.

U mnohých detí však napr. inštinkt hladu zakrpatieva, stráca sa jeho sila a deti nedokážu o jedlo nielen bojovať, ale ani si ho vážiť. Nevedia premýšľať o základných potrebách. Cesta od potreby k jej naplneniu je dneska krátka a rýchla.

Iba nedostatok v organizme človeka spúšťa pohyb a motivuje konať smerom k sebauspokojeniu. Platí, že uspokojené potreby nemotivujú. Motivuje iba neuspokojená potreba.

Skúsme si hlbšie uvedomiť citát, ktorý má svoj význam aj vo výchove detí:

“ ťažké časy plodia silných mužov,

silní muži tvoria dobré časy,

dobré časy plodia slabých mužov,

slabí muži tvoria ťažké časy.“

Ak by sme to aplikovali na dnešnú dobu – máme dobré časy – žijeme život vo svete blahobytu. Deti nevnímajú, čo je to vojna, boj poznajú z počítačových hier, nevnímajú nebezpečie, hlad, smäd. Všetky potreby sú uspokojené hneď – deti sú najedené, vyspaté, nie sú smädné a sú chránené pred akýmkoľvek nebezpečím. Majú dobré časy. A čo bude nasledovať?

Zapojte do výchovy viac „neuspokojených potrieb“ , kedy si dieťa bude musieť zabezpečiť – jedlo, vodu, spánok, teplo, pocit bezpečia, získať uznanie, bojovať o spolupatričnosť. Občas vytvorte aj tie „ťažké časy“.

Mgr.Lýdia Adamcová

«   |   »