Radíme si navzájom

Čo nám zrkadlí dieťa svojím úmrtím

Nestačí liečiť iba telo, je potrebné liečiť aj dušu dieťaťa. Ak chce duša odísť, odíde aj dieťa. A nepomôže mu ani najlepší tím odborníkov.

JENNY –  dramatický rodinný seriál, ktorý by nám mal otvoriť oči ale aj srdcia. Vidieť možnú realitu je ťažké, a zatvárať oči  nikomu nepomôže. PREČO musia deti takto trpieť a zomierať? Nedýchali toľko znečistený vzduch, nejedli toľko nezdravých potravín, neprežívali toľko stresov aby to ohrozilo ich zdravie. A predsa ochoreli! 

Toto bola aj moja prvá myšlienka po mojom ochorení, ktorá  ma ale nasmerovala hľadať riešenie niekde úplne inde a nie iba v hmotnom svete. Máme aj psyché – dušu a aj ona cíti bolesť – trpí, smúti, prosí a pritom potrebuje  iba lásku, nehu, pokoj, krásu, múdrosť. A MY! Staráme sa iba o to – čo jeme, čo dýchame …. 

Sú okolnosti medzi nebom a zemou, ktoré nepoznáme, nezmeníme, nevyriešime a ani medicína nemôže vždy a všetko zvládnuť. Mnohí ľudia chápu, že je tu niečo silnejšie. Dejú sa a budú sa diať udalosti, ktoré sú mimo našej kontroly a nášho ovládania. A obviňovanie partnerov, učiteľov, lekárov je iba obchádzaním podstaty problému.

Bolesť zo straty dieťaťa je daná generačne. V minulosti boli úmrtia detí časté. Mojej maminke zomreli štyria malí súrodenci. Neviem si predstaviť bolesť, ktorú cítila moja babička. Ak v minulosti zomrelo dieťa, rodičia sa nemali na koho hnevať, koho obviňovať. Brali to s pokorou a vravievali – „stala sa vôľa božia“. Dušu dieťaťa odprevádzali s modlitbami a smútok trval v pokore, v tichu a modlitbách jeden rok.

Časté ochorenia a úrazy detí sú signálom, že majú problémy s celkovou imunitou, hrubou motorikou, rovnováhou, koordináciou. Noha sa dá do sadry, hlava sa obviaže, na imunitu dostane dieťa lieky. ÁNO, je to potrebné. Ale nestačí to!

Zdravotné problémy dieťaťa môžu byť signálom toho, že ono balansuje niekde medzi životom a smrťou. Mnohými závislosťami, často až sebadeštrukčnými (alkohol, drogy) riešia deti problém starého smútku, hnevu, ale aj tlaku ísť alebo ostať. Ako im pomôcť?

Vždy sa pozrite na svoje emócie, na emócie rodu – čo ste deťom odovzdali, koľko hnevu, smútku, nenávisti od vás “prevzali”. Deti sú éterické bytosti a ťažké rodové hnevy, nenávisť, zlosť ale aj smútok a ťažká depresia, ich ničia.

Každý citlivo vníma správy o detských úmrtiach – i napriek snahe lekárov a ich kvalitnej starostlivosti. Mám pocit, že dnešné médiá na to reagujú veľmi necitlivo a v záujme „záchrany iných detí“ šíria strach u rodičov ale aj lekárov. Ak je potrebné niečiu chybu vyšetriť, dá sa to objektívne vyhodnotiť a urobiť záver. Verejné pranierovanie iba šíri strach, ktorý ohrozuje ďalšie deti, zneisťuje lekárov a rodičov. Šíri sa nedôvera.

Hovorí sa, že duša dieťaťa, ktorá chce odísť si nájde indisponovaného lekára, nepozorného rodiča, neliečiteľné ochorenie alebo si nájde situáciu, v ktorej mu nikto nepomôže. Aj pre mňa je ťažké prijať to, že ak dieťa chce odísť, odíde. Zostáva otázka, čo urobiť preto, aby nechcelo odísť, aby chcelo žiť.

Matka, ktorej v detstve zomrel otec a v dospelosti prvorodený syn, bola jedným z mojich prvých prípadov s touto ťažkou témou. Skôr ako sme spracovali jej depresie z úmrtia syna, museli sme spracovať jej neukončenú traumu z detstva – úmrtie jej otca.

Prípad nepredvídateľného úmrtia dieťaťa v nemocnici, mal tiež svoje pozadie. Matka dieťaťa bola operovaná a dlhodobejšie liečená pre onkologické ochorenie a zomrela rok po úmrtí dieťaťa. A postupne nasledovali ďalšie 3 prípady matiek, ktoré po úmrtí synov prežívali silné depresie. Každá z nich mala ten istý problém v detstve – v dvoch prípadoch to bolo úmrtie otca a v jednom prípade úmrtie matky.

V psychike človeka vzniká kyvadlový efekt – rozum chcú žiť,  duša chce nasledovať stratenú matku alebo otca a telo balansuje niekde medzi nimi. Duša dieťaťa vždy hľadá svojho strateného rodiča (a to aj v prípade komplikovaného rozvodu rodičov). Ak aj  dieťa dospeje, tá vnútorná bytosť v ňom trpí a ono balansuje medzi životom a smrťou 

Sme uviaznutí vo vnímaní problémov tu a teraz, obviňované sú deti, kamaráti, učitelia, lekári ….. Ale problémy majú oveľa, oveľa hlbší a širší rozmer, ktorý presahuje náš čas a náš priestor. A na to je potrebné myslieť a pozrieť sa do svojho vnútra, skôr ako začneme niekoho obviňovať a súdiť.

Mgr. Adamcová Lýdia

  |   »