Radíme si navzájom

Čo nám zrkadlí dieťa svojím úmrtím

Nestačí liečiť iba telo, je potrebné liečiť aj dušu dieťaťa. Ak chce duša odísť, odíde aj dieťa. A nepomôže mu ani najlepší tím odborníkov.

JENNY –  dramatický rodinný seriál, ktorý by nám mal otvoriť oči, ale aj srdcia. Požiadala ma o pomoc matka, ktorá tento seriál nemohla sledovať a nie je sama…Vidieť možnú realitu je ťažké, ale zatvárať oči nikomu nepomôže. Ak niečo nevidíme, dieťaťu nemôžeme pomôcť.

Vo svojej praxi, sa každý psychológ stretáva so strachom rodičov o svoje deti. Všetci citlivo vnímame správy o úmrtiach detí, ktoré „informačný strach“ posilňuje. Spracovávala som tému – ako detské správanie zrkadlí rodičovské problémy a zostala mi otázka:Čo nám zrkadlí dieťa svojím úmrtím?” 

PREČO musia deti trpieť a zomierať? Nedýchali toľko znečisteného vzduchu, nejedli toľko nezdravých potravín, neprežívali toľko stresov aby to ohrozilo ich zdravie. A predsa ochorejú! 

Toto bola aj moja prvá myšlienka po mojom ochorení, ktorá ma nasmerovala hľadať riešenie niekde, úplne inde a nie iba v hmotnom, vonkajšom svete.

Psyché – naša duša – aj ona cíti bolesť, ticho trpí, smúti, prosí a pritom potrebuje iba lásku, nehu, pokoj, krásu, múdrosť. A MY! Staráme sa iba o to – čo jeme, čo dýchame …. 

Sú okolnosti medzi nebom a zemou, ktoré nepoznáme, nezmeníme, nevyriešime a ani medicína nemôže vždy a všetko zvládnuť. Mnohí ľudia chápu, že je tu niečo väčšie a silnejšie. Dejú sa a budú sa diať udalosti, ktoré sú mimo našej kontroly a nášho ovládania. A obviňovanie partnerov, učiteľov, lekárov je iba obchádzaním podstaty problému.

Bolesť zo straty dieťaťa je daná generačne. V minulosti boli úmrtia detí časté. Mojej maminke zomreli štyria malí súrodenci. Neviem si predstaviť bolesť, ktorú cítila moja babička. Moja maminka prežívala úzkosť a silný strach o nás s bratom, a ja som so svojou úzkosťou a strachmi musela tiež pracovať.  Trápili ma celé detstvo a spôsobovali moje problémy so sústredením a učením.

Ak v minulosti zomrelo dieťa, rodičia sa nemali na koho hnevať, koho obviňovať. Brali to s pokorou a vravievali – „stala sa vôľa božia“. Dušu dieťaťa odprevádzali s modlitbami a smútok trval v pokore, v tichu a modlitbách jeden rok.

Každý citlivo vníma správy o detských úmrtiach – a to i napriek snahe lekárov a ich kvalitnej starostlivosti. Mám pocit, že dnešné médiá na to reagujú veľmi necitlivo a v záujme „záchrany iných detí“ šíria strach u rodičov, ale aj lekárov. Ak je potrebné niečiu chybu vyšetriť, dá sa to objektívne vyhodnotiť a urobiť záver. Verejné pranierovanie šíri iba strach, ktorý ohrozuje ďalšie deti, zneisťuje lekárov a rodičov. Šíri sa nedôvera.

Ako pomôcť deťom?

Časté ochorenia a úrazy detí sú signálom, že majú problémy s celkovou imunitou, hrubou motorikou, rovnováhou, koordináciou. Noha sa dá do sadry, hlava sa obviaže, na imunitu dostane dieťa lieky. ÁNO, je to potrebné. Ale nestačí to!

Vleklé a komplikované zdravotné problémy, časté úrazy a nehody dieťaťa, môžu byť signálom toho, že ono balansuje niekde medzi životom a smrťou. Mnohými závislosťami, často až sebadeštrukčnými (alkohol, drogy), riešia deti problém starého smútku, hnevu, ale aj tlaku ísť alebo ostať. 

Vždy je potrebné pozrieť sa na svoje emócie, na emócie rodu – čo ste deťom odovzdali, koľko hnevu, smútku, nenávisti od vás “prevzali”. Deti sú éterické bytosti a ťažké rodové hnevy, nenávisť, zlosť ale aj smútok a ťažká depresia ich ničia.

Duša dieťaťa, ktorá chce odísť si nájde indisponovaného lekára, nepozorného rodiča, neliečiteľné ochorenie alebo si nájde situáciu, v ktorej mu nikto nepomôže.

Aj pre mňa je ťažké prijať to, že ak dieťa chce odísť, odíde. Zostáva otázka, čo urobiť preto, aby nechcelo odísť, aby chcelo žiť.

Matka, ktorej v detstve zomrel otec a v dospelosti prvorodený syn, bola jedným z mojich prvých prípadov, s touto ťažkou témou. Skôr ako sme spracovali jej depresie z úmrtia syna, museli sme spracovať jej neukončenú traumu z detstva – úmrtie jej otca.

Prípad nepredvídateľného úmrtia dieťaťa v nemocnici, mal tiež svoje pozadie. Matka dieťaťa bola dlhodobejšie liečená pre onkologické ochorenie a zomrela rok po úmrtí dieťaťa. A postupne nasledovali ďalšie prípady matiek, ktoré po úmrtí detí prežívali ťažké depresie. Každá z nich mala ten istý problém v detstve – úmrtie otca alebo matky, ale aj súrodenca

V psychike človeka vzniká kyvadlový efekt – rozum chce žiť,  duša chce nasledovať stratenú matku alebo otca a telo balansuje niekde medzi nimi.

Duša dieťaťa vždy hľadá svojho strateného rodiča (a to aj v prípade komplikovaného rozvodu rodičov). Dieťa dospeje, ale jeho zranená, malá, vnútorná bytosť v ňom trpí a balansuje medzi životom a smrťou.

Ochorenia majú oveľa, oveľa hlbší a širší rozmer, ktorý presahuje náš čas a náš priestor. Skôr ako začneme niekoho obviňovať a súdiť, je potrebné myslieť a pozrieť sa do svojho vnútra, prijať s pokorou a úctou osudy rodičov a starých rodičov, nech boli akokoľvek zložité a pre vás neprijateľné.

Mgr. Adamcová Lýdia

«   |   »