Ženy a matky | Výchova | Rodičia a partnerstvo

Čo robiť ak má vaše dieťa problémy?

Bežne chýba rodičom rýchla orientácia - kde ísť s dieťaťom, ak sa objavia psychické problémy alebo pretrvávajú somatické ťažkosti, ktorých riešenie si vyžaduje pochopiť aj psychické súvislosti.

 

Čo robiť, kde ísť, ku komu ísť – sú prvé otázky, ktoré vás napadnú.

Je dobré mať základné informácie o dieťati, o sebe, o výchove už na začiatku rodičovstva. Ale, čo s tým, keď už sme vo výchove narobili chyby. Aj s týmito dôsledkami sa dá pracovať! Treba mať určitú odvahu vidieť problémy spojené s výchovou dieťaťa a vedieť čo robiť, kde ísť, ku komu ísť.

Bežne chýba rodičom rýchla orientácia – kde ísť s dieťaťom, ak sa uňho objavia psychické problémy alebo pretrvávajú somatické ťažkosti, ktorých riešenie si vyžaduje pochopiť aj psychické súvislosti.

Samozrejme prvý kontakt rodiča by mal byť s detským lekárom, ktorý zabezpečí potrebné somatické vyšetrenia, ak ide napr. o pomočovanie, problémy s obstipáciou, s jedením, s bolesťami hlavy alebo bruška a pod.

Na základe zistených výsledkov, odporučí lekár ďalšie vyšetrenie u špecialistu. Riešenie uvedených problémov z hľadiska psychických súvislostí patrí do rúk odborníkov z oblasti psychológie a v hraničných prípadoch aj detskej psychiatrie.

Terapii psychosomatických ťažkostí dieťaťa, v pozadí ktorých môžu byť problémy s učením, sa venuje klinický psychológ pracujúci v odvetví zdravotníctva, ktorý využíva rôzne formy psychoterapie a poradenstva.

Klinickí psychológovia, pracujúci v psychologických ambulanciách, majú dnes spravidla svoju licenciu a súkromnú prax a ich úkony môžu, ale nemusia byť hradené zdravotnými poisťovňami.

Problémy dieťaťa viazané na školskú problematiku, riešia psychológovia v odvetví školstva, môže to byť klinický ale aj školský, alebo poradenský psychológ, ktorí riešia témy zaškolenia dieťaťa, jeho integrácie vzhľadom k poruchám učenia, preradenia, ale napr. aj problematiku mimoriadne nadaných detí. Ich prácu zastrešujú pedagogicko-psychologické poradne a centrá. Dnes sú už školy, ktoré majú svojich školských a poradenských psychológov.

Vrátim sa ale k práci klinického psychológa v zdravotníctve

Celkovo prevláda trend, že pokiaľ sú výsledky vyšetrenia dieťa u lekára pozitívne, čiže dieťa má nejaké ochorenie, lekár naordinuje liečbu a rodičia problém už ďalej neriešia. Pritom napr. pomočovanie, bolesti bruška, bolesti hlavy, obstipácie, časté ochorenia a časté úrazy dieťaťa majú vždy aj psychické súvislosti a nestačí ich liečiť iba liekmi. To je, ako keď burine odtrhnete listy a korene necháte v zemi.

Neriešená psychická časť pôvodného ochorenia sa neskôr môže znovu objaviť v inej podobe alebo môže byť vytesnená do inej oblasti. Tento problém sa dá sledovať od malička a možno vidieť ako sa ochorenia dieťaťa menia. Spočiatku sú to nočné desy, neskôr pomočovanie, tiky, strach z tmy, rôzne telesné prejavy, neskôr to môže byť ADHD, poruchy sústredenia s následnými problémami v škole, s poznámkami a doma kritika a výčitky, tresty a vzniká začarovaný kruh.

Často prídu rodičia až pod tlakom lekárov s tým, že somatickými vyšetreniami sa nič nezistilo, tak príčina už bude asi psychická. Môj názor je, vždy sa „to začína v hlave“ a za touto skúsenosťou si stojím.

Stáva sa, že ak sa predsa len dieťaťu nájde nejaký bacil, alebo nejaký zápal, rodičia prídu s radosťou oznámiť, že dieťaťu bolo predsa len zistené nejaké somatické ochorenie. Rodičia radšej príjmu ochorenie somatické ako psychické.

Psychické problémy svojich detí sa snažia popierať, ignorovať alebo bagatelizovať. Často ich považujú iba za zlozvyk, prípadne obviňujú deti z lenivosti, alebo si povedia dieťa z toho vyrastie alebo, na to sa predsa nezomiera a podobne. A práve týmto svojím postojom rodičia zvyšujú dieťaťu stres a jeho ťažkosti vytesňujú do somatickej oblasti, kde sa môžu prejavovať rôznymi ochoreniami.

 

Psychológia má už svoju tradíciu, aj keď v porovnaní s ostatnými medicínskymi odbormi je mladšia a v reálnom živote je nedocenená. Priestor na jej využitie sa stále zužuje a to i napriek nárastu ochorení a problémov v kľúčových oblastiach – ako je zdravotná starostlivosť, vzdelávací systém a sociálna oblasť .

V oblasti zdravotnej starostlivosti je evidentný nárast psychosomatických ťažkostí u detí, ale aj dospelých. Je evidentné oslabenie imunitného systému mladšej generácie detí. Pritom to nemôže byť spôsobené iba životosprávou, stravovaním, ovzduším, ale aj stresmi a ich dôsledkami.

Z pohľadu mojej práce s deťmi, vidím potrebu psychologickej starostlivosti, napríklad v gynekologických odboroch. Potraty, rizikové tehotenstvá, strach z pôrodu, spúšťajú u budúcich mamičiek silné stresové prežívanie. Stresy, ktoré prežíva matka v tehotenstve, samozrejme cíti aj vyvíjajúci sa plod a dieťa si ich nesie celý život a často sa pracuje práve s nimi. Je tu aj téma umelých oplodnení a trojrodičovstvo v prípade darovaných spermií.

V oblasti vzdelávania je evidentný nárast porúch učenia, sústredenia a porúch správania. Všeobecne sa upozorňuje na problémy detí s čítaním. Kritizuje sa, že deti nečítajú a tu môže byť problém s chápaním čítaného textu. Samozrejme potom deti nebaví čítať a to nie je o tom – viac čítať. Môže ísť pritom o narušenú schopnosť čítať a chápať čítaný text, ktorá je diagnostikovateľná. Každá škola by mala mať minimálne dvoch psychológov a tiež špeciálnych pedagógov.

V sociálnej oblasti je narastajúca rozvodovosť, ktorá ohrozuje aj psychický stav detí a rodičov, a tým sa zhoršuje aj výchova detí. Významnú úlohu tu plnili psychológovia v manželských a predmanželských poradniach, ktoré však boli integrované ako referáty na úradoch práce sociálnych vecí a rodiny. Tým však akoby stratili svoju identitu.

V súčasnosti sa postupne predlžuje u ľudí vek, v ktorom pôjdu do dôchodku. Je tu vysoké riziko vyčerpania a vyhorenia súčasnej mladej generácie. Práve preto bude potrebné zabezpečiť podmienky pre celoživotnú psychohygienu starnúcej generácie.

Mgr. Adamcová Lýdia

«   |   »