Riziko nevery tu vždy bolo, je a bude. Treba sa ňou zaoberať? Strachovať sa? Sledovať? Kontrolovať a predvídať?
Nie. Je zbytočné zaoberať sa iba ňou. Cesta je venovať sa sebe a zdokonaľovať sa.
Inšpiroval ma rozhovor s mladou ženou, ktorá zažila úžasné sklamanie. Je na materskej dovolenke, šťastná z narodenia dieťatka a z úspechov manžela v práci. Obdivovala jeho pracovný postup, bola naňho hrdá. Všetko bolo ale o ňom, ona akoby sa vznášala v prázdne a zrazu zistila, že manžel má milenku. Šok, sklamanie, depresia, poníženie, strach, a otázka – „Čo ďalej…?“
Možno nebyť iba zaľúbená, byť pripravená, byť sebaistá a nebyť prekvapená!
Prečo byť pripravená? Načo byť pripravená? Ako byť pripravená?
Prečo? Ak ste pripravená, veríte si, viete čo dokážete a že to dokážete, a preto nemáte strach, ktorý by vás nútil byť závislou na niekom, viete vytvoriť pocit bezpečia aj pre svoje deti. Ich život sa stratou jedného rodiča nekončí.
Načo? Život nie je istota a my musíme byť prípravné na stratu partnera, na jeho ochorenie, na jeho odchod, rozvod ale aj jeho smrť alebo komplikované žitie a vedieť čo a ako riešiť.
Ako? Predstavte si herca, ktorý sa musí naučiť hrať rôzne divadelné úlohy. Skôr sa musí na ne mentálne pripraviť, byť s nimi vo svojom vnútri, predstavovať si, čo bude robiť, a ako to bude hrať. Predstavte si svoju úlohu „byť sama“ – ďalej žiť, pracovať, starať sa o deti, vychovávať ich a dokázať sa tešiť zo života, venovať sa sebe, nevyhýbať sa vzťahom.
Vnímajte príbehy žien, ktoré to zvládli, a ktoré to s odstupom času hodnotia ako pozitívny impulz vo svojom živote.
Vytvorte si svoj mentálny program – kde by ste chceli žiť, čo k tomu budete potrebovať, koho by ste požiadali o pomoc a nezabúdajte, že máte rodičov.
Ako by ste odpovedali otázka: „Obdivujete partnera a na seba zabúdate? “
Je samozrejmé, že svojho partnera uznávate a oceňujete nielen jeho pracovné úspechy. Samozrejmé by však malo byť, že oceňuje a uznávate v prvom rade seba.
Zamyslite sa nad otázkami: „Tolerujete jeho správanie, jeho zlozvyky? Naučili ste ho, že zvládate všetko ? Bojíte sa mu niečo povedať? Bojíte sa požiadať o pomoc pri starostlivosti o deti, len aby ste nebola považovaná za slabú a neschopnú ženu? Dôverujete mu, a v čom? Je vám oporou alebo vy jemu. Cítite sa sama napriek tomu, že ste vo vzťahu? „
Uvedomte si, že nikdy nie ste sama.
Máte okolo seba rodové pole, tam máte svoje stabilné miesto, iba tam nájdete istotu a silu. Predstavte si za sebou svoju maminku, ocka, oboch starých rodičov, prastarých rodičov….
Všetci sú tu pre vás. Precíťte ich lásku, ste súčasťou veľkého celku. Silu a sebaistotu plynúcu z týchto koreňov, bude cítiť aj manžel a jeho správanie voči vám bude rešpektujúce.
Vyčistite preto emócie, ktoré cítite voči rodičom, starým rodičom ale aj rodičom partnera. Ak cítite hnev, zlosť, žiarlivosť – vytvárate okolo seba zlú atmosféru a ľudia od vás utekajú. Raz môže prísť žena, ktorá si bude vážiť a ctiť seba, partnera a aj jeho rodičov.
Občas si prečítam komentáre a vyjadrenia mladých žien, ktoré sú plné zlosti, obviňovania, nenávisti, ponižovania, kritizovania a povrchnosti. Za každou z týchto emócii je ale ich strach.
Riešila som otázku prisúdenia detí po rozvode rodičov. Matka detí bola plná zlosti, obviňovala všetkých – manžela, svokru, kamarátov. Manžela dokonca obvinila z týrania a ešte v boji využívala aj deti, ktoré angažovala v spore. Spýtala som sa jej, či sa zamyslela nad tým – prečo manžel odišiel, čo mu doma chýbalo, čo mu nedokázala dať, čo možno on podvedome hľadal, chcel, potreboval a nakoniec to našiel niekde inde. Tvárila sa urazene. Musela som jej povedať, že je ako „sud pušného prachu“ a ten sa ťažko objíma.
Nebezpečné je aj to, ak s takými pocitmi, matky objímajú svoje deti. Čo cítia ich deti?
Čo robiť?
Skúste si urobiť revíziu emócií, ktoré v sebe potláčate, pomenujte si ich, hľadajte ich korene, nemusia byť vaše. Môže to byť nenávisť niektorej starej mamy k mužom. Nesieme si totiž v sebe veľmi staré zranenia a nevedomé vzorce správania.
Nevera partnera – je súhra môjho strachu, mojej neistoty, mojej závislosti ale aj chýbajúcej sebaúcty, a pochybností o sebe, o svojej múdrosti a svojej kráse.
Uvedomujete si, že vstupom do manželstva ste prestali nosiť „krásne masky“. Ste iba taká, aká ste, so svojim telom a prirodzenou krásou, ale aj „nekrásou“. Zostala vám ale vaša duševná krása.
Poznáte ju? Pozná ju partner? Je veľký rozdiel medzi krásnou maskou a vašou prirodzenou vnútornou krásou?
Nemaskujte sa viac, venujte sa svojej prirodzenej kráse, svojmu vyžarovaniu. Buďte farebné a nie jednofarebné a ešte aj v čiernom oblečené…
Zamyslite sa ako myslíte, o čom myslíte, aké názory a postoje máte, ako sa prejavujete, ako rozprávate, aký slovník požívate, aké emócie vnútorne prežívate. A nezabudnite, že nový účes, nechty, alebo nové prsia vám pridajú na sebavedomí len povrchne a dočasne.
Zvoľte si žiť s myšlienkou – správny partner nie je ten, ktorý s vami dokáže žiť ale ten, ktorý nedokáže žiť bez vás.
Pracujte na tom – „ja som“ preňho tá, po ktorej túži a ktorú potrebuje. Prestaňte hrať hry na niekoho, kým nie ste a nebojte sa byť tým, kým ste a ak je niečo rušivé, nájdite si pomoc.
- Z vášho života zmizne strach z opustenia, závislosť na partnerovi, žiarlivosť, potreba kontrolovať ho a manipulovať, obviňovanie, ale aj podriaďovanie sa, potrebe vyhovieť druhým, so snahou byť dokonalá podľa predstáv iných.
- Získate odvahu byť nedokonalá, dokážete pomenovať svoje túžby a prechádzať prekážkami.
- Predovšetkým si prestaňte lásku vynucovať, žobrať o ňu a venujte lásku sebe a začnete ju vyžarovať.
Vždy sa dá niečo zmeniť a niečo začať
Prestaňte si hovoriť – „…chcela by som, ale…“, „…začnem zajtra…“, „čo by povedali iní…“, „manžel, s tým nebude súhlasiť“… .
Ak nezmeníte niečo vy, neurobí to nikto. Súhlas potrebujete iba od seba.
Pozrite si, ktoré cvičenie, kurzy by vás zaujímali a odhodlajte sa vyskúšať ich.
Pokiaľ nemáte finančné prostriedky, začnite aspoň behať, alebo sa nalaďte na prechádzky v parku. Aj takto sa dajú stretnúť noví ľudia. Možno tou cestou sú stretnutia so ženami vo vašom okolí.
Nehľadajte, čo všetko sa nedá ale hľadajte to, čo by sa dalo a čo všetko môžete.
Vďaka tomuto pohľadu nestratíte správnu perspektívu a pripomenie Vám to, že život nie je iba plnenie povinností, každodenné starosti …., je to cesta nájdenia seba, poznania svojej hĺbky a svojho poslania.
