K množstvu výchovných metód, ktoré som zhrnula v ebooku o výchovných princípoch a výchovných metódach, by som doplnila výchovné metódy, ktoré využívajú vylúčenie dieťaťa z hry, z určitej situácie, jeho izolovanie, “hokejové” trestné minúty či iba oddychový čas. Zo svojho detstva si pamätám ešte jeden trest – kľačanie v kúte a niekedy aj na polienkach.
Mnohí rodičia, ale aj detskí psychológovia ich považujú za neúčinný výchovný spôsob. Iní zas tvrdia, že fungujú perfektne. Rodičia sa však často necítia dobre, keď nechajú dieťa sedieť osamote v kúte s negatívnymi myšlienkami alebo majú strach o jeho bezpečie, ak je zúrivé. Spôsob, akým sa tieto metódy využívajú, nevedie k ”vynulovaniu“ problémového správania dieťaťa, ale iba k jeho potlačeniu. A k tomu sa pridá ešte pocit viny a túžba po pomste.
Predovšetkým by deti nemali tieto techniky vylúčenia vnímať ako trest spojený so strachom, ale ako možnosť upokojiť sa a premyslieť si svoje správanie. Týmto spôsobom ich naučíte spolupracovať a vhodne regulovať svoje myslenie a emócie.
Problém je v tom, že výchovou sa často rieši iba vonkajšie správanie dieťaťa, nie jeho príčiny. Nejasné dôvody problémového správania znamenajú aj nejasný účinok trestu, ktorý potom vytvára u dieťaťa pocity krivdy, ale aj pocity viny a túžbu po pomste. Preto zvážte každý trest pre svoje dieťa.
Priblížim vám príbeh chlapca, ktorý mával časté bolesti hlavy. Fajčil prerušovane od 8 rokov. Prišla s ním matka, ktorá uviedla, že s jeho otcom sú síce rozvedení, ale ona má už novú rodinu a tam je všetko v poriadku. Pri práci s chlapcom sme sa pozastavili pri období, keď mal 4 roky. Popisoval, ako spolu s otcom hrávali futbal, ako chodievali spolu na výlety a len okrajom spomenul, že otec stále fajčil. Fajčenie sa stalo pre chlapca niečo, čo ho spájalo s otcom a zážitkami, ktoré spolu prežili. Matka dodatočne priznala, že nechcela, aby sa syn s otcom stretával. Myslela si, že keď už má novú rodinu, že to pre výchovu syna stačí…
Otázka je, kto by mal byť v tejto situácii potrestaný? Ako trestať, aby ste určité nevhodné správanie u dieťaťa zastavili, ale neobviňovali ho za niečo, čo ono nespôsobilo?
Skúsme zoradiť tieto „tresty“ podľa určitej emočnej kvality:
-
vylúčenie, izolovanie, kľačanie je viac prepojené s negatívnym citovým nábojom,
-
“hokejové” minúty na trestnej lavičke, oddychový čas sú skôr neutrálne citovo ladené,
-
relaxačno – upokojujúci kútik je prepojený s pokojným emočným ladením.
Skôr ako sa pre niektorý spôsob rozhodnete, je dobré uvedomiť si, čo by ste prežívali v prípade kľačania na polienkach alebo v pokojnom relaxačno-uvoľňujúcom priestore. Pomôže vám to pochopiť, aký účinok a aký efekt týmito výchovnými postupmi dosiahnete v psychike dieťaťa?
Možno si poviete, že pokojný a upokojujúci kútik nie je pre dieťa trestom ale odmenou. Cieľom však nie je dieťa trestať, ale umožniť mu v pokoji ukončiť nevhodné emócie sprevádzajúce jeho správanie a nájsť vhodné spôsoby reagovania.
Upokojujúci kútik mení situáciu:
-
dieťa i rodič má čas na ukľudnenie a premýšľanie,
-
dieťa má priestor na počiatočné hundranie a nadávanie,
-
dieťa je v inom prostredí,
-
dieťa je samo so sebou,
-
spôsobom komunikácie je mlčanie a ticho a nie verbálny pingpong.
Skúste vytvoriť pre oddychový čas dieťaťa bezpečné, pokojné miesto – kútik, kde sa môže upokojiť, pretože v jeho psychike nemôže byť zároveň hnev a pokoj. V prípade trestu formou kľačania sa v jeho psychike hnev násobí ďalším hnevom.
Miesto pre kútik môže byť v detskej izbe, prípadne v spálni rodičov, môže to byť miesto na koberci s vankúšmi v pokojných farbách. Pre menšie deti tam môže byť obľúbená plyšová hračka, ceruzky a papier na „vyčmáranie“ zlosti, u starších detí na opísanie problému, kniha na čítanie, spoločná fotografia, fľaša s čistou vodou…
Pre túto situáciu je vhodný mať pripravený aj kufrík prvej pomoci na upokojenie dieťaťa, v ktorom môžu byť ceruzky, papier, malý dychový hudobný nástroj alebo bubon, upokojujúca vôňa, drobné hračky na zamestnanie rúk, obľúbený obrázok či zdravá sladkosť…
Kútik, má byť miesto pre samotu a pokoj, kde sa stres ale aj smútok rozpustia. V tomto priestore môže dieťa pokojne premýšľať a relaxovať, čím prirodzene prejde zo stavu hnevu do stavu uvoľnenia. V takomto priestore dieťa skôr vydrží, až pokým svoje emócie spracuje a prehodnotí.
Sú výchovné situácie, v ktorých nemusíte dieťa kritizovať, obviňovať, trestať. Stačí iba jednoduché: potrebuješ/potrebujeme oddychový čas, potrebuješ/potrebujeme premýšľať. Postupne sa tento výchovný spôsob stane symbolom pokoja a signálom pre upokojenie, hľadanie nových riešení a premýšľanie čo v sebe zmeniť.
Po návrate z kútika je vhodné rešpektovať rozhodnutie dieťaťa či chce o téme rozprávať alebo to ponechať na iný čas.
Mgr.Lýdia Adamcová
