1. Ako vplýva rodičovská láska na vývoj dieťaťa?
Prvé čo dieťa cíti je láska a nikto nepochybuje o jej vplyve na vývoj dieťaťa – je to tá rozprávková „živá voda“ pre telo a dušu dieťaťa.
Ako vplyva? Rôzne. Záleží ako ju dieťa cíti – je rozdiel lásku hrať a lásku vyžarovať. Žiadne hry „na lásku“ deti neoklamú a ak ju necítia, hľadajú ju a stále si overujú „ľúbiš ma, ľúbiš ma?“
Pri téme lásky by som skôr upozornila na to, ako vytvoriť existenčný priestor plný lásky, Prirovnávam ho k obdobiu Vianoc – kedy je láska vo vzduchu – dýchame ju, voniame ju, cítime ju všetkými zmyslami a nepotrebujeme ani toľko slov.
Môžete svoje deti objímať ale ak žijete v citovom chlade, deti nevedia čo majú cítiť a žijú obrnené voči neláske a potom nedokážu cítiť ani lásku.
2. Sú prejavy lásky ako bozky, objatia či iné vhodné v prítomnosti dieťaťa? Ak áno, prečo?
Sú nielen vhodné ale aj žiadúce – to je pokropenie detí tou „živou vodou“ lásky. Predovšetkým je to pre deti aj vzor ako prejavovať lásku.
Bozkávať, objímať, rozprávať o láske všeobecne nestačí, ak nežijete v láske. Lásku je potrebné vyžarovať, byť ňou naplnený.
Mnohým maminkám vysvetľujem, že to nie je samozrejmosť objímať a ľúbiť svoje deti, ak v sebe cítia strach, smútok, hnev. V psychike človeka a v jeho prežívaní sa nemôžu objavovať súčasne dva rozdielne city – strach a láska, smútok a láska, hnev a radosť. Problémom je aj smerovanie lásky. Mladá žena obviňujúca žiarlivého manžela a problémovú dcérku, musela pochopiť, že problém má ona. Svoj predchádzajúci partnerský vzťah podvedome neukončila. Priznala, že o bývalom partnerovi sa jej sníva a často naňho myslí – telom síce bola doma a bola verná ale dušou bola s ním. Cítil to aj „žiarlivý“ manžel a problémová dcéra. Ľúbiť a byť doma musíte telom aj dušou. Koľko lásky dáva matka, ktorá kojí svoje dieťa a pritom komunikuje mobilom alebo sedí za počítačom? Kde je jej duša a čo cíti duša jej dieťatka.
3. Sviatok lásky sv. Valentína, mnohí ponímajú skôr komerčne, ako by mali osláviť tento sviatok rodičia? Myslíte, že ak ho prežívajú, tak len vo vzájomnej prítomnosti, alebo spolu s deťmi?
Myslím si, že to čo deti citovo vyživuje je láska medzi rodičmi. Predstavte si víkend, ktorí môžu rodičia spolu stráviť ako milenci v krásnom prostredí, bez detí, bez povinností. Precíťte to – akou energiou vás to nabije. To je to vyžarovanie lásky, ktoré prinesiete domov, naplníte ňou domov a deti už ani nemusíte objímať. Deti túto lásku milujú, poznajú ju od svojho počatia.
4. Otec by mal prechovávať k mame nielen lásku, ale aj úctu, rovnako to platí aj opačne. V akých situáciách či prípadoch sa to dá ukázať vlastnému dieťaťu, aby z toho čerpalo to dobré do budúcnosti?
… v tých obyčajných, každodenných a nečakaných situáciách. A nejde iba o vzájomnú úctu medzi rodičmi ale aj ich úctu ku svojim deťom, svojim rodičom, starým rodičom.
Cesta k láske začína prijatím, ak prijmete a ctíte si napr. ťažký osud svojich rodičov so všetkým, čo k nemu patrí, vtedy začne prúdiť láska aj k vaším deťom. Stačí ak vo svojom vnútri budete na nich myslieť s láskou, ostatné sa bude diať. Ak tento tok lásky vo vašom rode je nahradený hnevom, zlosťou – toto vám začnú prejavovať vaše deti.
5. Čo dôležité by sme mohli ešte dodať k rodičovskej láske a jej prejavom?
Každá rodina potrebuje žiť v poli rodovej lásky. Sila tejto lásky je dôležitá predovšetkým pre deti a ak slabne, slabne aj sila rodu, rodiny a slabé budú aj deti. Holuby sa vždy vracajú so svojho holubníka, včely sa vracajú do svojho úľa – čo za silu ich drží pokope, ako ju cítia, ako vedia kde patria?
A to je o láske – ako o najvyššej sile a energii, ktorá drží pokope všetko živé, naše rodiny, rody a nemusíme ju ani vidieť. Pôsobí ako svetlo alebo teplo, ktoré vypĺňa priestor. Svetlo samotné nevidíme, ale vďaka nemu vidíme iné veci. Ak svetlo rozložíme vidíme farby dúhy a podobne je to aj s láskou.
6. Čo ale, ak je nedostatok lásky v rodine, v živote?
Vzniká hlad po láske. A čo ho uhasí? Odpoveď nájdeme v otázkach – prečo sú úspešné knihy, piesne, filmy o lásky ale aj telenovely – ja ich nazývam „romantickým kyslíkom“ pre našu dušu.
Hlad po láske to sú aj nevery znamenajúce hľadanie lásky, nespokojné deti – hľadajúce lásku rodičov. Nedostatok lásky to sú aj ochorenia – telu aj duši chýba „živá voda“ lásky. Moje onkologické ochorenie ma o tom jednoznačne presvedčilo.
Z výchovného hľadiska je rizikové dávať aj veľa lásky, často je to umelá lásky prejavená slovami – „ľúbim ťa môj zlatý“ a hovorí sa to ešte aj do telefónu. Hodnota lásky sa týmto znižuje a dieťa postupne znecitlivie a je láskou presýtené. Nebezpečná je aj manipuláciu láskou – „nebudeme ťa ľúbiť“.
7. Odkiaľ môžete čerpať lásku a aké sú jej zdroje?
Skúste si uvedomiť koľko lásky máte v sebe, akým spôsobom ju prejavujete a dávate, čo je pre vás zdroj lásky.
Ak vám v živote chýba láska, môžete sa spojiť s jej zdrojom vo vás a mimo vás. Zdrojom lásky ste predovšetkým vy a vaša láska k sebe samému. Nemôžete dávať niečo, čo nemáte. Zdrojom lásky sú vaše pekné spomienky z detstva. Máme tendenciu zaoberať sa iba stresujúcimi spomienkami ale vedome hľadajme to pekné – objatia otca, radosť matky, pokojné spolužitie rodičov, možno to boli starí rodičia, u ktorých ste cítili lásku. Sú to spomienky na najkrajšie chvíle – na vianočné sviatky, prvé lásky, narodenie dieťaťa. Precíťte si ich znovu a spojte sa s týmito krásnymi emóciami. https://vychovavkocke.sk/vnutorne-deti/
Vonkajšie zdroje lásky – to je príroda, umenie, literatúra, divadlo, hudba, filmy. A to znamená dívať sa s láskou. Predstavte si, že sa dívate na krásne umelecké dielo, počujete krásnu pieseň alebo vnímate rozkvitnutý strom jablone, jednoducho to prijímame také aké je je – nežné farby, vône, jemný bzukot včiel – a necháme to vstúpiť do svojho vnútra.
V momente keď sa dívame s láskou, sme spojený so silami, ktoré presahujú obyčajné vnímanie, sú to sily, ktoré v nás zobudia niečo vznešené a pokojné.
7. Láska, dá sa k nej ešte niečo povedať
Láska sa často schováva za slová, objatia, bozky, darčeky. Skúste prejaviť lásku bez slov – vyžarujte ju. Vyžarovať lásku znamená byť ňou naplnený a predovšetkým byť v toku lásky, ktorá plynie generáciami – ľúbite maminku, ocka, starých rodičov a oni tiež boli deťmi, ktoré ľúbili svojich rodičov a starých rodičov. Je to jemné plynutie v súcite, v láskavosti, empatii, nežnosti. Láska nie je emócia, je to esencia. ktorá je nám stále k dispozícii ako vzduch, krása, vôňa.
Ak prerušíte tento tok lásky, nemáte čo dávať svojim deťom a partnerom. Byť naplnený láskou znamená byť láskou, žiť v prúde lásky a žiť v poli lásky.
Skúste si vytvoriť svoju malú meditáciu – v tichu a pokoji si predstavte svoje najsilnejšie pocity možno prvej lásky, lásky k dieťaťu, vybavte si fotku svojho malého JA, … najkrajšie Vianoce,… predstavte si film, ktorý vám zostal v srdci pre silu lásky, …..započúvajte sa do najkrajšej ľúbostnej piesne pre Vás, ….predstavte si najkrajšie miesto, ku ktorému ste precítili lásku, predstavte si zvieratko, ktoré ste možno mali v detstve alebo ho máte, ….. privoňajte ku krásne voňajúcej červenej ruži, precíťte východ alebo západ slnka – spojte v sebe všetku túto lásku a nájdite si pre ňu symbol a tento vám ju bude pripomínať v ťažších časoch.
Mgr. Adamcová Lýdia
