Počítače | Výchova | Problémy vo výchove

Časť II. Elektronické média – život pod sklenenou kupolou

Atraktívny virtuálny svet - svet bez hraníc. Dieťa v ňom má pocit voľnosti, možnosť objavovania, skúmania, akčnosti, zažíva zážitky a má pocit vlastného rozhodovania...

Počítače, mobily, smartfóny, tablety…. nazvime ich moderné technológie, elektronické média, digitálne technológie a s nimi spojené sociálne siete. Neviem, ktorý názov je pre túto tému výstižnejší.

Téma „počítače“ je spoločnou témou detí a rodičov. Rodina je v tejto téme polarizovaná strachom a bojom. Na jednej strane počítače, sociálne siete a deti a na druhej strane povinnosti, učenie, záujmy a rodičia.

Ide tu o stret dvoch svetov – reálneho a virtuálneho.

Predstavte si dieťa, ktoré seba nakreslí v klietke. Na moju otázku, čo tam robí, odpovedá, že nevie ale tam musí byť. Postupne prichádzame k tomu, že to je škola – kde musí chodiť a možno aj so strachom, krúžky – kde musí chodiť, kostol – kde musí chodiť, a doma ďalšie musíš ….

Klietkou je pre dieťa reálny svet – organizovaný a presne naplánovaný život s pravidlami a hranicami. Viem, že za tým je strach rodičov – drogy, kamaráti, možné únosy, zneužitia ale aj strach z budúcnosti, čo bude robiť, aby sa mu darilo, z čoho bude žiť, kde bude žiť…

Zamyslite sa, čo robí vaše dieťa s radosťou, čo ho teší, čo ho nadchýna, kde zažíva slobodu, voľnosť, hravosť. Samozrejme okrem médií.

V súčasnosti sú to práve elektronické média, ktoré otvárajú okná do iného sveta, do sveta, v ktorom vývoj ide závratným tempom, stále sa tam niečo deje, je tam „vzrúšo“ a predovšetkým ľahko sa tam dostať.

Atraktívny virtuálny svet – svet bez hraníc. Dieťa v ňom má pocit voľnosti, možnosť objavovania, skúmania, akčnosti, zažíva zážitky a má pocit vlastného rozhodovania… Vďaka nemu si deti uvedomujú širší rozmer života, s množstvom podnetov a s inou možnosťou učenia sa ako ponúka škola.

ALE aký je to život? Je to život pod sklenenou kupolou. Svet, ktorý dieťa vidí, obdivuje ale neovláda! Nemôže sa ho dotknúť. Svet, v ktorom nemá pevnú pôdu pod nohami. Svet, ktorý ho konzervuje v stagnácii a nezrelosti. Svet, v ktorom sa cíti neviditeľný a chránený i napriek tomu, že je videný.

Ako symbol „spolužitia s počítačom“ dajte dieťaťu malú sklenenú kupolu a pod ňou postavičku. Alebo mu kúpte sklenenú guľu so snehuliakom, v ktorej sneží. Symbol svojho života nech vidí denno denne.

Otázka je – ako prepojiť tieto dva svety? Jediná cesta je prijať ich a zosúladiť.

Priestor, v ktorom majú rodičia možnosť niečo ovplyvniť je približne vek detí od 0 – 10 rokov. To, čo sa deje v tomto vývinovom období dieťaťa, tvorí obraz reálneho sveta, ktorý sa uloží v jeho vedomí a podvedomí..

Mojim „prvotným obrazom sveta“ bola dedina, príroda, rodičia, môj brat, hry s deťmi, stavba domu, práca s rodičmi, boli tam starí rodičia, zvieratá, niekde v pozadí aj škola a učenie. Postupne pribudli ďalšie prostredia ale sila prvotného obrazu sveta môjho detstva rezonuje v mojej mysli aj v súčasnosti.

Aký bude mať podiel  virtuálny svetielkujúci svet a reálny, praktický svet u detí v súčasnosti?

III.časť.

Zvyčajne je zdôrazňované, čo všetko kontakt detí s digitálnymi technológiami spôsobuje, aké má dôsledky. Už menej sa hovorí, o príčinách vedúcich k  nadmernému záujmu detí o tieto technológie.

Zhypnotizované deti alebo ako dostať počítače z hlavy dieťaťa?

Mgr. Adamcová Lýdia

«   |   »