Výchova | Škola | Problémy vo výchove

Skončili prázdniny a začína škola.

"So školou prichádzajú choroby"- správa v televíznych novinách, ktorá rodičov určite nepoteší. Ale prečo? Nemyslím si, že dôvodom je iba sústredenie detí v danom priestore.

Skončili prázdniny a začala škola.

Striedajú sa dve obdobia, ktoré majú úplne iný obsah, iný rytmus, iné pravidlá. Voľný čas a určitú slobodu striedajú školské povinnosti. Niektoré deti túto zmenu citlivo prežívajú, pretože sa aktivujú všetky ich nedoriešené problémy spojené so školou.

Vnímate pocity svojich detí v tomto prechodovom období? Ako sa cítia, čoho sa boja, čom im nejde? Odložili ste niečo nedoriešené na konci školského roku, s pocitom veď  „TO“ prejde?

Možno „TO“ prejde ak zharmonizuje požiadavky na výkony svojho dieťaťa s časom na učenie a aktivitami na“bláznenie“ a necháte ho aj nudiť sa.

1.Chcete aby boli vaše deti zdravé – nestresujte ich!

Organizmus človeka je vybavený dvoma systémami ochrany v prípade záťažových situácii. Prvý systém je stresová reakcia organizmu v prípade vonkajšieho  nebezpečenstva, ktorá mobilizuje obranné síly a my bojujeme alebo utekáme. Druhý systém je systém imunitnej obrany, ktorý chráni organizmus pred malými predátormi a to sú vírusy a baktérie.

Aktiváciou „vonkajšieho obranného systému“ sa sústredí energia do svalov a končatín. Odčerpáva sa energia vnútorným orgánom zabezpečujúcim napríklad trávenie, vylučovanie, oslabený je imunitný systém. 

Aktivácia „vnútorného obranného systému“  organizmus navonok ochromí – vieme, čo s nami urobí chrípka, sme slabí, ležíme ale telo bojuje ďalej.

Prioritu v obrane má vonkajší stresový systém. Ak na nás útočí pes a vírusy, mozog vyhodnotí situáciu tak, že pes je nebezpečnejší a boj s vírusmi zastaví a my ochorieme. Podobne to funguje aj v škole – strachy zo skúšania, zlých známok, z rodičov – mozog vyhodnotí ako väčšie nebezpečie. Vírusové nebezpečie ignoruje, a v školách začne reťazová chrípková epidémia.

Obidva systémy sú pre organizmus energeticky vyčerpávajúce a zastavuje sa jeho rast, obnova a regenerácia.

Chráňte svoje deti a minimalizujte u nich stresové prežívanie. Zmeňte svoje postoje ku známkam, monitorom, hodnoteniam. Neporovnávajte, nekritizujte, pretože aktivujete vonkajší ochranný systém, ktorý nariadi boj alebo útek. A dieťa pritom musí viac sedieť, viac čítať a počítať. V jeho organizme zostáva neodvedená energia pripravená na boj alebo útek, ktorá spôsobujú nekľud, nepozornosť až agresivitu.

Prioritu v obrane má vonkajší stresový systém. Ak na nás útočí pes a vírusy, mozog vyhodnotí situáciu tak, že pes je nebezpečnejší a boj s vírusmi zastaví a my ochorieme. Podobne to funguje aj v škole – strachy zo skúšania, zlých známok, z rodičov – mozog vyhodnotí ako väčšie nebezpečie. Vírusové nebezpečie ignoruje, a v školách začne reťazová chrípková epidémia.

Učenie a školu nezmeníte, zmeňte postoj k výsledkom a výkonom svojich detí a určite budete mať deti zdravšie. Motivovať deti k učeniu môžete aj bez strachu a stresu.

2.Chcete aby bolo vaše dieťa šťastné – neplánujte voľnočasové aktivity!

Škola a učenie nie je „zemskou osou“, okolo ktorej sa dieťa má točiť a ktoré majú vypĺňať časový priestor dieťaťa.

Mnohí rodičia sa snažia voľný čas dieťaťa vyplniť plánovanými aktivitami, len aby dieťa nezaháľalo! Chcú mať pre deti všetko naprogramované, stále nejaké aktivity, len aby sa nenudili.

Plánovaním sa voľnočasové aktivity stávajú povinnosťou – „musíš ísť, musíš niečo robiť, už je to zaplatené“, „je dobré ak budeš niečo vedieť“. Postupne nastupuje súťaživosť, dosahovanie cieľov, plnenie limitov a dieťa prestane mať z týchto aktivít radosť.

Možno má dieťa talent na hudbu a v cvičení je potrebné niekedy „tlačiť“. Kompenzujte to ale aktivitami, kde funguje princíp „nemusenia“ – sú to aktivity bez úmyslu, bez veľkej snahy a veľkého vôľového úsilia v súlade s jeho spontánnosťou, hravosťou, kde nie sú dôležité ciele, výkony a výsledky. To staré, obyčajné „vybláznenie sa!“

Možno bude oponovať, že je potrebné dieťa viesť a prinútiť ho niečo robiť. Možno.

Čítala som príbeh úspešného športovca, ktorý ďakoval svojmu otcovi za svoje úspechy. Tréningy boli tvrdšie a hlavne v období puberty to bolo zložité, všetko odmietal, vzdoroval, trénoval v hneve a so zlosťou. Bojoval s otcom, ale vďaka otcovi dosiahol to, čo dosiahol. Iba okrajovo spomenul, že popri úspechoch sa musel vysporiadať aj s onkologickým ochorením. Mohlo to mať súvis? Čo ak hnev, odpor, boj  boli  poslednou  kvapkou. Potláčaný vzdor, hnev, ktoré v sebe dusil celé detstvo, jeho telo nezvládlo. Telo nepotrebuje úspechy, to potrebuje iba hlava, ktorá ho potom zotročuje.

3.Chcete aby bolo vaše dieťa tvorivé – nechajte ho nudiť sa!

Všetci v bežnom živote potrebujeme chvíle nečinnosti, kedy sa môžeme venovať hlbokému cieľavedomému ničnerobeniu. Najlepší oddych je nič – voľné, slobodné nič. Možno kráčanie v lese, sledovanie rieky, cítenie vetra, dážďa a toto sa potrebujú naučiť aj deti.

Predstavte si, čo by sa stalo, ak by ste 70 rokov nevypli mobil alebo počítač. A nuda je práve takéto priebežné vypnutie mozgu aj u detí. Nenechávajte to na mozog, pretože on vypne sám a vy vypadnete z obrazu v tú najnevhodnejšiu dobu.

Vďaka lákadlám internetu sa schopnosť nudiť sa stále znižuje. Vytvorte deťom príležitosti, aby sa mohli nudiť. Moment, keď sa dieťa začne nudiť, je v jeho vývoji dôležitým míľnikom.

Nuda, je príležitosť zamyslieť sa nad svojim životom, skôr ako ním len preletieť. 

Nuda, ticho a prázdno dávajú možnosť byť sám so sebou. Byť v tichu znamená, že možno začujete aj svoj vnútorný hlas. Mnohé objavy vznikli práve vtedy.

Nuda je čas, v ktorom si mozog môže robiť v hlave poriadok, oddeliť podstatné od menej dôležitého, poukladať informácie do pamäťových skladov a oddýchnuť si.

Mozog dieťa potrebuje túto aktivitu, len tak dokáže naučené znovu vyjadriť. Ak dieťa skáče z jednej aktivity do druhej, jeho mozog to nestíha. Ocitá sa v chaose  a učenie je neefektívne.

Mozog má pre rôzne činnosti ako sú spanie, relaxovanie, bežnú komunikáciu, učenie, šport – špecifickú bioelektrickú aktivitu. Definované sú ako alfa, beta, delta až théta aktivity.

Nuda, to je alfa aktivita mozgu, pre ktorú je typické uvoľnenie tela a mysle. Je to stav relaxácie a meditácie, kedy sa organizmu regeneruje a samolieči, preto ak je dieťa choré, nechajte ho nudiť sa a relaxovať.

Nuda je stav, spojenia s intuíciou a je to stav plný tvorivých odpovedí a nápadov. Deti v nižšom veku sú práve v hladine alfa, v nej dokážu jednoducho byť, hrať sa, tvoriť a relaxovať .

Dieťa po pochopení, že mu nudu schvaľujete prestane s vydieraním, provokáciami, hnevom – nudím sa, chcem ísť , chcem sa hrať na tablete. Počkajte možno pol hodinu, pokiaľ nezačne pracovať na niečom múdrom a užitočnom.

Inou témou a už problémom je stála, akoby existenčná nuda, ktorá sprevádza vývin dieťaťa až do dospelosti.

Autor Lao-c‘ napísal – že nuda môže byť chápaná ako súlad so svetom, kde sa veci dejú samé od seba!.“

Prečo to nezažívať častejšie a v situáciách, keď neviete čo robiť – vždy sa bude niečo diať a platí to aj vo výchove.

Mgr. Adamcová Lýdia

«   |   »