Ženy a matky | Výchova | Problémy vo výchove

Prečo sú deti také, aké sú?

Sú zlé" deti skutočne "zlé"? Sú náročné deti skutočne náročné? Sú hlúpe deti skutočne hlúpe? Prečo sú deti také, aké sú?

Deti nám vždy niečo signalizujú, často im nerozumieme a ešte ich za to trestáme!

Pochopenie toho, prečo sú deti také, aké sú, dáva nový pohľad na ich problémy a nové možnosti v ich výchove. Najjednoduchšia a najčastejšia cesta vo výchove detí je totiž ich obviňovanie za to, aké sú.

V texte Starého zákona sa uvádza – „Trestám vinu otcov na synoch do tretieho a štvrtého pokolenia tých, čo ma nenávidia, ale milosť preukazujem tým, čo ma milujú a zachovávajú moje prikázania.“

Či už veríme alebo neveríme, či si to vysvetľujeme, tak alebo inak – zamyslime a uvedomme si, kto za čo môže.

Môžu iba deti za to, aké sú?

Už len uvedomenie, že všetko čo deti majú, majú od svojich rodičov – deťom pomáha a oslobodzuje ich.

Rodičia sú hrdí a šťastní, ak ich dieťa dosahuje úspechy, je poslušné, je inteligentné, učí sa na čisté jednotky …

Čo ale, ak je dieťa nepozorné, neposlušné, lenivé, nevychované, nesústredené, ustráchané, odmieta sa učiť, je zlostné, agresívne?

Mnohí rodičia si začnú klásť otázky „odkiaľ sa to berie v našom dieťati? Prečo je také, aké je? Akoby ani naše nebolo. Nepoznávame ho v niektorých situáciach.“

Nastupujú úvahy – malo by sa lepšie učiť, malo by byť samostatnejšie, kľudnejšie, nebiť sa. Musíme byť prísnejší, musíme mu dať pravidlá, určiť hranice. Alebo by sme mali byť my empatickejší, trpezlivejší, pokojnejší?

A deti  nevedia, prečo sú také, aké sú. Nevedia čo s emóciami, ktoré cítia a nevedia, prečo ich cítia. Nevedia prečo sa zajakávajú, pomočujú, prečo sú agresívne, prečo kašlú, prečo majú cukrovku, astmu a iné ochorenia.

Je problémové správanie dieťaťa iba nejakou náhodou, omylom, trestom. Ale čoho? Trestom – ale za čo?

Moja prax ma doviedla k poznaniu, že deti zrkadlia problémy svojich rodičov a ich správanie má hlboký význam a svoj účel. Otázky „prečo si to urobil, prečo si taký?“ deti zneisťujú, nútia ich vymýšľať príbehy a rôzne alibi.

Predovšetkým sa ale deti cítia vinné za to, aké sú. Ak nepochopíte to, čo vám deti naznačujú, príde ich ochorenie, ktoré tak isto niečo znamená. Každá choroba má svoj vývoj, svoje príčiny, má svoje emócie, ktoré sa dlhodobo hromadia a vy stále niečo nechápete.

Mnohí rodičia nedokážu pochopiť, práve tento princíp a pýtajú sa – „prečo a čo by nám mali deti zrkadliť?, „načo nás upozorňujú, veď my sa snažíme robiť všetko, len aby bolo dobre“.

Výskumy v oblasti genetiky potvrdzujú biologickú dedičnosť traumy. Takže, ak ste prežívali v dectve alebo teraz prežívate úzkosť, depresiu, bojíte sa, cítite hnev a zlosť, určite za to môžete „vďačiť“ svojim rodičom alebo prarodičom.

Je vysoko pravdepodobné, že takto hromadené emócie budú prežívať aj vaše deti, ktoré bohužiaľ nemajú ešte vyvinuté regulačné mechanizmy na ich ovládanie.

ČO nám deti zrkadlia?

Dieťa dedí od svojich rodičov všetko „vonkajšie“ a všetko „vnútorné“ (farbu očí ale aj strachy).

Rodičia odovzdávajú deťom všetky zážitky zo svojho detstva, spojené s množstvom emócií,

odovzdávajú im povahové črty, schopnosti, nadanie,

odovzdávajú im dispozície k chorobám,

odovzdávajú im archív všetkého, čo dostali, ale aj čo zažili.

Deti dedia „pozitíva aj negatíva“, „bohatstvo aj chudobu“, „úspechy aj neúspechy“, „múdrosť aj hlúposť“, „krásu aj ošklivosť“.

Dostávajú všetko a nemôžu si vyberať!!

Existenčné podmienky, v ktorých deti žijú, určujú čo sa u nich aktivuje, ktoré vaše schopnosti a vlastnosti začnú deti znovu prežívať   alebo tie pozitívne môžu začať využívať, kultivovať a zdokonalovať.

Minulosť je prenosná a hoci máte pocit, že „všetko to“ zmizlo, vytratilo sa z vašej pamäti. „Toto všetko“ je uložené v génoch a odovzdáva sa to ďalším generáciám. Budete žiť nielen v spomienkach svojich detí, vnúčat, pravnúčat…

Zamyslite sa, čo odovzdávate ďalej? Zmenili ste niečo, čo ste dostali, čo všetkých zaťažovalo a čím ste trpeli?

Zo svojej praxe vám priblížim niekoľko príbehov:

– 11 ročné dievča, ktoré si spôsobuje žiletkou rany na zápästí. Pohľad na matkine ruky mi hovorí, že robila to isté. Jej odpoveď – „neviem prečo som to robila„. Myslím, že pochopiť a riešiť by to mala predovšetkým matka a nie 11 ročné dievča.

– 4 ročné dievčatko s adaptačnými problémami v škôlke, s pomočovaním a problémovým vzťahom k mladšiemu súrodencovi. Postupne matka prišla k bodu – „je to môj príbeh, v troch rokoch sa mi narodil brat, presťahovali sme sa do ešte nedostavaného domu. On dostal moju postieľku v spálni rodičov a ja som dostala novú izbičku, v ktorej som sa strašne bála a začala som sa pocikávať“. Keď si na to pomyslím znovu cítim ten strach a hnev na brata. A toto všetko teraz prežíva moja dcéra.

– 11 ročný chlapec, ktorý stále rieši finančné záležitosti, špekuluje ako budú bohatí, ako a kde získa peniaze. Matka uvádza, že v tehotenstve ju opustil jeho otec a vzal jej všetky peniaze. Zostala v cudzine bez finančných prostriedkov a peniaze boli pre ňu vážny existenčný problém, a jej syn sa ho snaží riešiť teraz.

– 9 ročné dievča, ktoré provokačne masturbuje pred matkou. Na otázku, prečo to otvorene robí, nakoniec matka udáva – “ v detstve som bola pohlavne zneužívaná a mám problém s prežívaním sexuality. Je to môj celoživotný problém a musím ho riešiť aj kvôli svojej dcére.“

Masturbácia 6 ročného chlapca – v terapii vychádza problém intimity a sexuality rodičov. Pre deti je to dôležitá energia prúdiaca medzi rodičmi, ktorú poznajú od svojho počatia a na jej deficit citlivo reagujú.

Klamanie 13 ročného chlapca. V rozhovore matka uviedla, že sa rozvádzajú, pretože aj ona, aj otec mali svojich partnerov a nerozviedli sa kvôli tomu, že deti boli malé. Na moju otázku, či si uvedomuje prečo syn klame, s plačom konštatuje – áno, naša rodina bola založená na klamstve.

– 10 ročné dievčatko, ktoré v škole kradne deťom mobily a vyhadzuje ich von oknom. Otec priznáva, že v detstve kradol a v dospelosti bol aj vo výkone trestu pre krádeže. Dodáva – „ale dcéra o tom nevedela“!

13 ročný chlapec agresívny, predovšetkým v škole. Museli sme pochopiť príbeh jeho starého otca, ktorý bol nemanželským dieťaťom. Bol ponižovaný, odmietaný a nevlastným otcom bitý. Ako otec bol dobrý, iba si častejšie vypil, a vtedy bol veľmi agresívny.

– 9 ročný chlapec, ktorý celé svoje detstvo chce žiť ako dievča. Obaja rodičia udávajú, že v ich rodinách bola silná túžba po dievčatách. Jednej starej matke zomrelo dvojča-dievčatko, vo veku necelých 2 rokov a druhá stará mama mala päť synov a jej túžba mať dievčatko sa nenaplnila, ani narodením vnúčat. A chlapec chcel túto túžbu naplniť aj rodičom aj starým rodičom.

Možno by ste mi položili otázku . „…a to máme naše dieťa nechať tak?“ Nie.

S poznaním komu patria problémy detí, budete ich problémy riešiť pokojnejšie, možno s určitým nadhľadom a pochopením. Predovšetkým,  toto vaše pochopenie budú cítiť vaše deti.

Mne takýto pohľad na problémy detí, pomáha nájsť iný spôsob riešenia ich problémov. Množstvo analýz – prečo sú deti, také aké sú, množstvo doporučení a rád ako deti zmeniť, ako im určovať hranice, ako ich trestať ako ich chváliť nemajú svoju účinnosť práve preto, že pôvod problému a jeho riešenie je v inej rovine.

Ak rodičia pochopia tieto súvislosti,  a riešia ich u seba – „rozpustia ich aj u svojich detí“.

Mnohí rodičia, ale chcú – „skúste to len s ním doriešiť, ja už beriem lieky a cítim sa dobre“.

„Zlé deti“ majú svoj význam pre rodinu a celý rod. Tieto deti majú silu a odvahu „vynášať veci, ktoré sú popierané“, aj keď tomu nerozumejú.

Majú silu byť neposlušné, aj keď sú za to trestané. Deti sa podvedome boja skrytých, neukončených emócií, pretože tieto postupne získavajú na sile, ktorá dokáže deštruovať ľudské telo.

Všetko to zariadila „múdra príroda“

Múdra príroda to zariadia tak, že vaše napr. 5 ročné dieťa bude mať v tomto veku k dispozícii skúsenosti všetkých 5 ročných detí na vašej generačnej línii, čiže nielen vaše.

Mnohí rodičia povedia – „syn je celý po starom otcovi, moja dcéra je celkom ako ja, alebo stará mama bola tiež obézna ako je naša dcéra.

Ak vaša 8-ročná dcéra začne trpieť úzkosťou, strachom, začne ju bolieť bruško, tak môže rezonovať iba s 8-ročnou vnútornou bytosťou niektorého rodiča;

Ak vaše 6 dieťa vzdoruje, nerešpektuje vás, svojou neposlušnosťou vám môže ukazovať ako sa treba presadiť, brániť a ísť svojou cestou.

Zamyslite sa, či ste náhodou neboli poslušné dieťa, plniace všetky príkazy. Vaše deti v súčasnosti akoby rezonovali s týmito vašimi vnútornými bytosťami, ktoré svoju neposlušnosť potlačili. Chcú im pomôcť a zmeniť ich správanie.

Každé zranenie, každá trauma, bolesť, ktorú ste zažili vy alebo vaši rodičia vo svojom detstve, vypláva na povrch v čase, keď vaše terajšie dieťa bude v tomto veku.

Deti zrkadlia niečo, čo ste zabudli, vytesnili, nechceli priznať, čoho ste sa báli. Deti zrkadlia prítomnosť ale predovšetkým vašu minulosť.

Vy tento spôsob prenosu informácií môžete zmeniť a ovplyvniť. Jediná cesta je vyriešiť svoje staré strachy, smútky a hnevy vo svojom vnútri.

Zostáva téma – „ČO robiť a AKO to zmeniť?“

 

Mgr. Adamcová Lýdia

 

«   |   »