Nezaradené

Na potápajúcej lodi nie je ateistu …

Ako sa naučiť veriť? Veríme, že príde deň a potom noc. Nemyslíme o tom, či to bude, či to príde, ani nerozmýšľame, prečo to tak je ale veríme, že to tak je.

Na potápajúcej lodi nie je ateistu …

V domku na periférii žila šťastná rodina, raz v noci vypukol požiar. Plamene šľahali a rodina s deťmi utekala von, … s hrôzou zistili, že im chýba najmenšie päť ročné dievčatko. Ono vybehlo na poschodie. Otec a matka zúfalo na seba pozerali, a zrazu tam hore na manzardke sa otvorilo okno a dievčatko zúfalo volalo ocko , ocko…. Otec pribehol a kričal jej skoč. Dievčatko počulo otcov hlas a zavolalo ale ja ťa nevidím. Ale ja ťa vidím, to stačí, skoč dolu. Dievčatko skočilo a zdravé padlo do otcovho náručia. Nevidíš Boha ale Boh ťa vidí.

Dá sa to vôbec naučiť dôverovať niečomu väčšiemu a vyššiemu. Viera a dôvera sú kľúčovým momentom aj pre súčasnú situáciu, ktorú chceme zmeniť. Ovládajú nás skôr pochybnosti, predsudky, presvedčenia.

Ako sa naučiť veriť? Veríme, že príde deň a potom noc. Nemyslíme o tom, či to bude, či to príde, ani nerozmýšľame, prečo to tak je ale veríme, že to tak je. Uvedomte si ako ste v detstve verili .

Ako sa dostať k tejto sile viery, kto alebo čo je za tým, že veríme slnku, vode, mesiacu. Veríme, že bude pršať, aj keď to nebude hneď, ale vnútorne tomu veríme.

Skúsme veriť v to, čo dokážeme, keď si veríme – viem napríklad variť, mám tam energiu viery a dôvery v seba; skúsme veriť, že budeme zdraví; veriť, že všetko dobre dopadne ……………………………………..

Učme sa veriť jednoduchým veciam, ktoré sa stanú, bez nášho pričinenia; učme sa veriť väčším veciam, ktorých môžeme byť súčasťou, ktoré sa budú diať a my budeme pri tom. Vytvorme atmosféru viery  pre svoje deti, pre svojich blízkych, pre tento svet…..

Čo nás ruší v našej viere, sú to pochybnosti o sebe a presvedčenia iných, ktoré nám vštepujú. Východiskom je veriť, že všetko sa bude diať určitým spôsobom, či už tomu veríme alebo neveríme. Viera je bytie a plynutie.

Precíťte, to čomu veríte, veríte že Slnko vždy vyjde – dajte tomuto vnútornému pocity viery – farbu a vytvorte si obraz oblohy prehriatej slnkom – ako symbol vašej viery a vždy keď potrebuje cítiť vieru, si tento obraz iba predstavte.

Všade tam, kde existuje viera existuje aj Modlitba.

Modlitba je stíšenie srdca, je spojenie sa s vnútorným tichom. V modlitbe je pokora a viera.

V modlitbe ide v podstate o dve základné veci ide o to, že máme odvahu veriť v život a poručiť svoje starosti do rúk Boha, Kozmickej sily, Vesmírnej inteligencii, Univerzálnej láske…..

Modliaci sa človek je, v takom istom stave ako človek pri meditácii. Inými slovami modlitby znižujú v organizme hladinu adrenalínu a iných stresových hormónov, čo vedie k pokojnému srdcového rytmu a pokojnému dýchaniu.

Zmeny, ktoré súvisia s meditáciou a modlitbou a následnými hormonálnymi zmenami, majú silu vplývať na imunitný systém, ktorý teraz tak potrebujeme.

K modlitbe je potrebné určité stíšenie, upokojenie, koncentrácia, vzdanie sa úsilia o dosiahnutia niečoho.

Modlitba je však viac ako uvoľnenie, jej zmyslom je jednota s niečím vyšším. Na modlitbe sa zúčastňuje naša najhlbšia časť, ktorú sme poznali už v detstve. Nájdenie tejto najzákladnejšej časti, prináša niekomu nádej a útechu, niekomu pocit bezpečia a ďalším vieru. Jednoduchá detská dôvera k otcovej sile a potom má dieťa odvahu odovzdať všetko do jeho starostlivosti, a že existuje náručie, ktoré do vždy dokáže chytiť.

Toto je základný princíp – dôvera – pokojne prijať to, že veci s budú diať, táto myšlienka však odporuje názorom, ktoré zdôrazňujú vlastnú silu človeka a jeho schopnosť ovplyvniť svoj život. Tu je priestor pre niečo medzi tým. Sme zodpovedný za svoje rozhodnutia, za svoj blahobyt, a názory, no zároveň by sme mali mať vedieť požiadať o pomoc zhora, pretože v živote sa stávajú veci, za ktoré nenesieme zodpovednosť a s niektorými nič nezmôžeme.

Modlitba nie je činnosť ale je bytím. Ľudia, ktorí už rezignovali a už iba čakali – prežili zastavenie, prázdnotu, v ktorej len boli a čakali. Nemohli vedieť, čo s nimi bude, Nemohli robiť iné ako sa modliť, čakať a veriť. To je čisté bytie. Zanechanie akejkoľvek činnosti a strach nerobiť nič sa nám zdá byť najťažšie – a to je stres, ktorý nás blokuje. nebojme sa nerobiť nič  iba buďme so svojimi deťmi, rodičmi

Dá BOH odpoveď?

Výskumy porovnávali otvorenú modlitbu, v ktorej sa nežiada určitá vec, ale výsledok bol ponechaný na Božiu vôľu -“ Nech sa stane vôla tvoja“ a konkretizovanú modlitbu, v ktorej ľudia prosili o splnenie niečoho presne určeného. Otvorené modlitby boli dvakrát účinnejšie ako konkretizované. Otvorená modlitba je totiž najčistejšia forma modlitby. Vtedy človek nepotrebuje rozmýšľať o svojich želaniach a netrvá na nich. Okrem toho, niekedy je ťažké vedieť, aký by mal byť najlepší výsledok modlitby. To, že niečo, o čo sme prosili nedostaneme, ešte neznamená, že naša modlitba nebola vypočutá. Také veci ako úspech, moc, peniaze môžu duši niektorých ľudí viac ublížiť.

Názorne o tom hovorí Vojakova modlitba

  • Prosil som o silu, aby som uspel.
  • Urobil ma slabým, aby som poslúchal.
  • Prosil som o zdravie, aby som mohol robiť väčšie činy.
  • Dostal som súcit, aby som mohol robiť lepšie činy.
  • Prosil som o bohatstvo, aby som mohol byť šťastný.
  • Dostal som chudobu, aby som zmúdrel.
  • Prosil som o moc, aby si ma ľudia vážili
  • Dostal som slabosť, aby som pocítil, že potrebujem Boha.
  • Prosil som o všetko možné, aby som sa mohol tešiť zo života.
  • Dostal som život, aby som sa mohol tešiť zo všetkého.
  • Nedostal som nič o čo som prosil.

Moja modlitba bola vypočutá.

Obľúbená je modlitba – „Drahý bože, daj mi pokoj aby som mohol prijať veci, ktoré nemôžem zmeniť, odvahu zmeniť veci, ktoré môžem a múdrosť vedieť to rozoznať.

«   |   »