Výchova

Na potápajúcej lodi nie je ateistu …

Na potápajúcej lodi nie je ateistu …

V domku na periférii žila šťastná rodina, raz v noci vypukol požiar. Plamene šľahali a rodina s deťmi utekala von, … s hrôzou zistili, že im chýba najmenšie päť ročné dievčatko. Ono vybehlo na poschodie. Otec a matka zúfalo na seba pozerali, a zrazu tam hore na manzardke sa otvorilo okno a dievčatko zúfalo volalo ocko , ocko…. Otec pribehol a kričal jej skoč. Dievčatko počulo otcov hlas a zavolalo ale ja ťa nevidím. Ale ja ťa vidím, to stačí, skoč dolu. Dievčatko skočilo a zdravé padlo do otcovho náručia. Nevidíš Boha ale Boh ťa vidí.

Dá sa to vôbec naučiť dôverovať niečomu väčšiemu a vyššiemu. Viera a dôvera sú kľúčovým momentom aj pre súčasnú situáciu, ktorú chceme zmeniť. Ovládajú nás skôr pochybnosti, predsudky, presvedčenia.

Ako sa naučiť veriť? Veríme, že príde deň a potom noc. Nemyslíme o tom, či to bude, či to príde, ani nerozmýšľame, prečo to tak je ale veríme, že to tak je. Uvedomte si ako ste v detstve verili .

Ako sa dostať k tejto sile viery, kto alebo čo je za tým, že veríme slnku, vode, mesiacu. Veríme, že bude pršať, aj keď to nebude hneď, ale vnútorne tomu veríme.

Skúsme veriť v to, čo dokážeme, keď si veríme – viem napríklad variť, mám tam energiu viery a dôvery v seba; skúsme veriť, že budeme zdraví; veriť, že všetko dobre dopadne ……………………………………..

Učme sa veriť jednoduchým veciam, ktoré sa stanú, bez nášho pričinenia; učme sa veriť väčším veciam, ktorých môžeme byť súčasťou, ktoré sa budú diať a my budeme pri tom. Vytvorme atmosféru viery  pre svoje deti, pre svojich blízkych, pre tento svet…..

Čo nás ruší v našej viere, sú to pochybnosti o sebe a presvedčenia iných, ktoré nám vštepujú. Východiskom je veriť, že všetko sa bude diať určitým spôsobom, či už tomu veríme alebo neveríme. Viera je bytie a plynutie.

Precíťte, to čomu veríte, veríte že Slnko vždy vyjde – dajte tomuto vnútornému pocity viery – farbu a vytvorte si obraz oblohy prehriatej slnkom – ako symbol vašej viery a vždy keď potrebuje cítiť vieru, si tento obraz iba predstavte.

Všade tam, kde existuje viera existuje aj Modlitba.

Modlitba je stíšenie srdca, je spojenie sa s vnútorným tichom. V modlitbe je pokora a viera.

V modlitbe ide v podstate o dve základné veci ide o to, že máme odvahu veriť v život a poručiť svoje starosti do rúk Boha, Kozmickej sily, Vesmírnej inteligencii, Univerzálnej láske…..

Modliaci sa človek je, v takom istom stave ako človek pri meditácii. Inými slovami modlitby znižujú v organizme hladinu adrenalínu a iných stresových hormónov, čo vedie k pokojnému srdcového rytmu a pokojnému dýchaniu.

Zmeny, ktoré súvisia s meditáciou a modlitbou a následnými hormonálnymi zmenami, majú silu vplývať na imunitný systém, ktorý teraz tak potrebujeme.

K modlitbe je potrebné určité stíšenie, upokojenie, koncentrácia, vzdanie sa úsilia o dosiahnutia niečoho.

Modlitba je však viac ako uvoľnenie, jej zmyslom je jednota s niečím vyšším. Na modlitbe sa zúčastňuje naša najhlbšia časť, ktorú sme poznali už v detstve. Nájdenie tejto najzákladnejšej časti, prináša niekomu nádej a útechu, niekomu pocit bezpečia a ďalším vieru. Jednoduchá detská dôvera k otcovej sile a potom má dieťa odvahu odovzdať všetko do jeho starostlivosti, a že existuje náručie, ktoré do vždy dokáže chytiť.

Toto je základný princíp – dôvera – pokojne prijať to, že veci s budú diať, táto myšlienka však odporuje názorom, ktoré zdôrazňujú vlastnú silu človeka a jeho schopnosť ovplyvniť svoj život. Tu je priestor pre niečo medzi tým. Sme zodpovedný za svoje rozhodnutia, za svoj blahobyt, a názory, no zároveň by sme mali mať vedieť požiadať o pomoc zhora, pretože v živote sa stávajú veci, za ktoré nenesieme zodpovednosť a s niektorými nič nezmôžeme.

Modlitba nie je činnosť ale je bytím. Ľudia, ktorí už rezignovali a už iba čakali – prežili zastavenie, prázdnotu, v ktorej len boli a čakali. Nemohli vedieť, čo s nimi bude, Nemohli robiť iné ako sa modliť, čakať a veriť. To je čisté bytie. Zanechanie akejkoľvek činnosti a strach nerobiť nič sa nám zdá byť najťažšie – a to je stres, ktorý nás blokuje. nebojme sa nerobiť nič  iba buďme so svojimi deťmi, rodičmi

Dá BOH odpoveď?

Výskumy porovnávali otvorenú modlitbu, v ktorej sa nežiada určitá vec, ale výsledok bol ponechaný na Božiu vôľu -“ Nech sa stane vôla tvoja“ a konkretizovanú modlitbu, v ktorej ľudia prosili o splnenie niečoho presne určeného. Otvorené modlitby boli dvakrát účinnejšie ako konkretizované. Otvorená modlitba je totiž najčistejšia forma modlitby. Vtedy človek nepotrebuje rozmýšľať o svojich želaniach a netrvá na nich. Okrem toho, niekedy je ťažké vedieť, aký by mal byť najlepší výsledok modlitby. To, že niečo, o čo sme prosili nedostaneme, ešte neznamená, že naša modlitba nebola vypočutá. Také veci ako úspech, moc, peniaze môžu duši niektorých ľudí viac ublížiť.

Názorne o tom hovorí Vojakova modlitba

  • Prosil som o silu, aby som uspel.
  • Urobil ma slabým, aby som poslúchal.
  • Prosil som o zdravie, aby som mohol robiť väčšie činy.
  • Dostal som súcit, aby som mohol robiť lepšie činy.
  • Prosil som o bohatstvo, aby som mohol byť šťastný.
  • Dostal som chudobu, aby som zmúdrel.
  • Prosil som o moc, aby si ma ľudia vážili
  • Dostal som slabosť, aby som pocítil, že potrebujem Boha.
  • Prosil som o všetko možné, aby som sa mohol tešiť zo života.
  • Dostal som život, aby som sa mohol tešiť zo všetkého.
  • Nedostal som nič o čo som prosil.

Moja modlitba bola vypočutá.

Obľúbená je modlitba – „Drahý bože, daj mi pokoj aby som mohol prijať veci, ktoré nemôžem zmeniť, odvahu zmeniť veci, ktoré môžem a múdrosť vedieť to rozoznať.

Prečítajte si tiež

Rodičia a partnerstvo

Odpúšťanie

Sebaklam odpúšťania … Odpúšťanie je veľkolepé gesto často doporučované a často využívané, ktoré dáva pocit dokonalosti. Odpúšťanie je téma, ktorej hĺbku ani nepoznáme.…
Zobraziť
Problémy vo výchoveŠkolaVýchova

Šikana bez hraníc. Ako jej predchádzať?

Šikana bez hraníc. Ako jej predchádzať? Prečo existuje šikana? Prečo sú šikanované niektoré deti a iné nie? Kde je hranica medzi šikanovaním a…
Zobraziť
Menu