Negatívne zážitky, krik, kritika, obviňovanie a s nimi spojený strach, smútok, hnev ale aj pocity viny dieťaťa sú emócie, ktoré sa v tichu noci ukladajú v jeho mozgu hlbšie a tým majú aj väčšiu silu pôsobiť na jeho na psychiku.
Večerné stíšenie, zmierenie, objatie, uspávanka by mali byť pokojným a bezstresovým ukončením dňa, vďaka ktorému môže telo a mozog dieťaťa regenerovať a vyvíjať sa.
Vzniknutý problém, ak to vôbec bol problém, alebo to bol problém viac rodičovský, je vhodné riešiť s odstupom času, a to v priebehu dňa a v kľude. Dieťa až potom dokáže vnímať problémovú situáciu reálne a bez emócií.
A žiadne večerné odpúšťanie dieťaťu, pretože tým ho uznávate vinným.
Dieťa nemôže byť vinné za to, čo dostalo od vás od rodičov, nemôže byť vinné za to, že ho nechápete a neviete mu pomôcť.
Dieťa je iba vašim zrkadlom.
Mgr. Adamcová Lýdia
