Častou témou v práci s deťmi sú ich odmietavé reakcie voči rodičom. V napätých situáciach reagujú niektoré deti impulzívnejšími prejavmi a vyjadreniami typu: si zlá, ty nie si moja mama, nechcem vás, odídem…, si odporný.

Extrémnejšie sú emočne silné odmietavé postoje: syn nechce byť po rozvode rodičov s matkou; dcéra v pubertálnom veku sa musí odsťahovať ku starým rodičom pretože nenávidí svojho otca. To sú už prípady vyžadujúce odborné riešenie.

Čo s bežnými prejavmi detí?

Častou reakciou rodičov na takéto správanie dieťaťa – je kritika, obviňovanie dieťaťa, výčitky a tresty, prípadne urážlivosť a odmietanie komunikácie s ním!

Čo ale týmto spôsobom rodičia dosiahnú:

  • dieťa bude svoje pocity potláčať, neprejavovať a  rodičia budú spokojní, že to nevidia ale to neznamená, že tie neznáme emócie zmizli. Všetky zostali uložené, nespracované, nepochopené a potlačené…,

  • takto vnútorne hromadené sa môžu prejavovať voči súrodencom, spolužiakom, zvieratám…. alebo aj voči sebe ako sebadeštruktívne správanie,

  • k tomu sa pripája negatívny obraz o sebe ako o zlom, nevďačnom, zákernom človiečikovi,

  • trápia ho pocity viny a výčitky až do dospelosti.

  • a v puberte všetko takto spracované voči rodičom prejaví so silou, ktorú už nepotlačia.

Čo robiť?

Uvedomte si, čo vidíte v správaní dieťaťa – sú to jeho emócie, jeho skrytý problém, neovládateľné správanie, nejaké neznáme myšlienky – je to niečo čo ho zaťažuje.

1.krokom – je uvedomenie, čo spôsobujeme v psychike dieťaťa svojou kritikou –“som zlý, hlúpy, nevážim si rodičov, nezaslúžim si ich...“ , následné pocity viny, výčitky voči sebe, alebo stupňovanie hnevu a vzdoru, ktorý vedie k boju…

2.krok – prijatie problematickejšieho správania dieťaťa, ktoré je vaše so všetkými svojimi vlastnosťami a schopnosťami.

3.krok – reagovať neutrálne, bez emócie, skôr s konštatovaním –“ty si si nás vybral, …môžeš si nájsť iných…“

4.krok- alebo nereagovať v danej chvíli, to ale neznamená, že sa k tejto téme nevrátite ale v pokojnej situácii.

5.krok – samozrejme netrestať s hnevom, zlosťou, urazenosťou. Skôr diplomaticky skonštatovať:  „Potrebujeme si od seba oddýchnuť“. „Potrebujeme ísť od seba“. “ Potrebujeme si oddýchnuť, potrebujeme mať trochu pokoj“. A dieťa bude zažívať prirodzené dôsledky vášho oddychu, nebude večera, spoločné hranie, čítanie.   

Prečo netrestať?

  • Dieťa má všetko od vás – váš hnev, zlosť, nenávisť ale aj radosť lásku, pohodu… Máte právo ho trestať za to, čo ste mu odovzdali nevyriešené?

  • Začať riešiť – „vidím, že potrebuješ pomôcť s hnevom, ktorý cítiš voči mne“. Možno si ho aj vy pamätáte zo svojho detstva, preto to úprimne dieťaťu povedzte.

  • Skúsime spolu stopovať tvoj hnev po prúde hnevu“. Možno váš otec pil, preto popíšte svoje pocity – bála som sa ho, veľmi som sa naňho hnevala, že bil maminku. Hnevalo ma, že nás maminka nebránila a neurobila s tým koniec ….

  • Urobte si rodostrom a povedzte mu príbehy jeho predkov a členov a pomôžte dieťaťu uvedomiť si čoho je súčasťou, čo od koho zdedilo.

Požiadala ma o pomoc maminka, pretože ju dcéra odmietala a to aj na verejnosti. Samozrejme ju to trápilo a nevedeli si to v rodine vysvetliť. Prvým sedením sme museli spracovať hnev jej maminky, ktorá bola adoptovaná a adoptívna matka jej to nepovedala. Dozvedela sa to až v puberte, a v tomto zložitom období so silnými emóciami, sa spojil hnev voči biologickej matke, ktorá ju opustila a adoptívnej matke, ktorá jej to nepovedala. A sila tých emócií lomcovala malým dievčatkom – ich vnučkou, ktorá nevedela, prečo svoju maminku nechce…

Mgr. Adamcová Lýdia

Prečítajte si tiež

Problémy vo výchoveŠkolaVýchova

AKO učiť deti bojovať s koronavírusom

Máme proti sebe súpera, ktorého nevidíme, nepoznáme a máme s ním bojovať. Aj pre deti je to zložitejšie. Vo svojom vnútri cítime, že…
Zobraziť
Zdravie

Nechajte ma odísť…

„Nechajte ma odísť“ – je možno skrytá túžba mnohých trpiacich a starých ľudí, ktorí trpia ochoreniami, bolesťou, sú bezmocní, osamotení, možno sa nevedia…
Zobraziť
Menu