O našom ZAČIATKU a našom KONCI nerozhodujeme my. Medzi začiatkom a koncom však máme priestor na rozhodovanie o svojom živote a naplnení životného poslania. Dostali sme svoj čas, svoju vesmírnu minútu slávy. Čas je nekonečný, nie je ani rýchly ani pomalý. Náš čas nám ale uteká – sekunda za sekundou. Čo ho zrýchľuje, prečo sa zase spomaľuje? Nedať sa tlačiť časom, znamená pochopiť strachy. Čas a strach sú základnou témou života. Strach byť tým, čím sme, robiť to čo potrebujeme robiť. V určitých životných krízach si dávame otázky – kto som, čo mám robiť, akú tu mám úlohu, aké mám poslanie?
Sústreďujeme sa na to, čo urobiť pre tento svet. Čo ale, ak je témou – čo mám urobiť pre seba, čo sa naučiť, akou skúškou prejsť teraz a tu.
Ako vedieť, čo je našou skúškou v tomto živote?
Vnímajme, čo sme pri príchode dostali – určite sú to rodičia, súrodenci, starí rodičia, národ a krajina. Ako sme to všetko prijali, ako sme to využili. A s čím chceme odchádzať, aké je to bohatstvo, ktoré si budem brať so sebou. Nezabúdajme, že náš svet je polaritný, založený na protikladoch. Riešenia môžeme vidieť aj v protipóle svojho správania a cítenia.
Základom je prijatie toho, čo sme dostali a pozrime sa aj na protiklad:
- Prišli sme na tento svet ako krásni, s cieľom nedať sa zlákať ľahkosťou cesty, ktorú krása otvára. Odchádzať by sme mali s krásnou dušou. Ak sme túto cestu krásy nepochopili – vrátime sa škaredí aby sme išli ťažšou cestou a našli svoju skrytú krásu (bez operácií) a odchádzať by sme mali krajší vo svojej podstate.
- Možno sme prišli na tento svet múdri a našou skúškou je vedieť múdrosť múdro využívať a dávať ju svetu. Ak sme túto cestu nepochopili, tak môžeme prísť na tento svet hlúpi, aby sme objavili múdrosť v jednoduchosti a odchádzať by sme mali s pokorou a múdrejší.
- Možno sme prišli na tento svet bohatí a máme sa naučiť múdro s bohatstvom narábať, vedieť darovať a obohacovať. Ak sme túto cestu nepochopili, tak sa môžeme vrátiť na tento svet ako chudobní, aby sme poznali cenu bohatstva pokory a úcty.
- Prišli sme na tento svet slobodní, ale chceme žiť fyzickú slobodu. Nepochopili sme hranice a pravidlá slobody a preto sa vrátime ako otroci, aby sme pochopili slobodu duše.
- Možno sme prišli na tento svet silní, aby sme sa naučili pomáhať slabým. Ak sme túto cestu nepochopili, tak sa môžeme vrátiť na tento svet slabí, aby sme vedeli prosiť o pomoc a objavili zdroje svojej sily.
- Možno sme prišli na tento svet chorí, máme nájsť hodnotu zdravia a pochopiť prečo sme chorí.
- Možno sme nezvládli výchovu dobrých detí a máme ju pochopiť vo výchove problémových detí.
- Možno sme nepochopili úspechy a máme prejsť aj cestou neúspechov.
… a vznikať môžu kombinácie – prídeme škaredí ale múdri, prídeme bohatí ale hlúpi … Veľkou skúškou je byť bohatí a pekní, byť pekní a múdri, byť múdri a bohatí, ale aj byť chorí a chudobní, ….
Život je skúška – a my sme dostali čas, najvhodnejšie prostredie a úlohu, ktorú potrebujeme pochopiť. Ak sme sa narodili do krajiny, kde sa pracuje s rudou železnou máme sa naučiť pracovať s rudou železnou a nemáme utekať tam, kde sa pracuje so zlatom.
A ešte – Vojakova modlitba
Prosil som o silu, aby som uspel.
Urobil ma slabým, aby som poslúchal.
Prosil som o zdravie, aby som mohol robiť väčšie činy.
Dostal som súcit, aby som mohol robiť lepšie činy.
Prosil som o bohatstvo, aby som mohol byť šťastný.
Dostal som chudobu, aby som zmúdrel.
Prosil som o moc, aby si ma ľudia vážili
Dostal som slabosť, aby som pocítil, že potrebujem Boha.
Prosil som o všetko možné, aby som sa mohol tešiť zo života.
Dostal som život, aby som sa mohol tešiť zo všetkého.
Nedostal som nič o čo som prosil.
Moja modlitba bola vypočutá.
Mgr.Adamcová Lýdia
