Počítače | Výchova | Problémy vo výchove

Časť III. Láska k počítačom – dôsledky ale aj príčiny

Predstavte si, že stojíte medzi dieťaťom a počítačom (iným elektronickým médiom)

Akú situáciu vidíte vo svojich predstavách alebo spomienkach - neustála kontrola, výčitky, bránenie, krik, rozbíjanie, prosenie, ignorovanie,....

Dnes už vieme, že moderné technológie sú rovnako návykové ako alkohol alebo drogy. Princípom každej závislosti je vytesňovanie niečoho stresujúceho, hľadanie pomoci, únik pred vnútornými pocitmi, dopĺňanie energie, cítenie sebaistoty a pocit, že niečo môžu a dokážu.

Skúste si zmapovať situáciu – akú pozíciu majú počítače vo vašej rodine a čo spôsobujú? A kto ich najviac miluje?

Predstavte si, že stojíte medzi dieťaťom a počítačom (iným elektronickým médiom). Akú situáciu vidíte vo svojich predstavách alebo spomienkach – neustála kontrola, výčitky, bránenie, krik, rozbíjanie, prosenie, ignorovanie,….

Tvrdý odpor dieťaťa pri obmedzovaní kontaktu s počítačom,  už  môže signalizovať jeho abstinenčné príznaky. Určujúce je, nakoľko sú tieto prejavy odkloniteľné a koľko energie musia rodičia vynaložiť na riešenie ich problému.

Reakcie dieťaťa ako 

  • hnev, agresivita, vydieranie,
  • vyhýbanie sa svojim povinnostiam, strata záujmu o reálne veci,
  • nezáujem o školu, zhoršené učenie a výsledky,
  • strata záujmu o predtým obľúbené aktivity,
  • nevie určiť, koľko času strávil online a často o tom klame
  • nespavosť kvôli hrám, vynecháva jedlo, myslí neustále na hry a nedokáže bez hier vydržať ani niekoľko dní,
  • unikanie  a hľadanie iných možností – herne, kamaráti….

    patria už do kategórie závislostí a je potrebné obrátiť sa na odborníka.

Všeobecne sa viac hovorí o dôsledkoch „počítačového správania“ detí a čo všetko spôsobuje v ich psychike. Už menej sa hovorí o príčinách, ktoré dieťa nasmerujú k počítačom. Je dôležité vedieť odlíšiť, čo je príčinou vedúcou k počítačovej „posadnutosti“ a čo je jej dôsledkom. To ovplyvňuje a mení aj spôsob terapie dieťaťa.

Uvedomte si, že počítačová „posadnutosť“ iba otvorí problémy detí, je skôr zápalnou šnúrou, ktorou sa spustí niečo hlbšie. V pozadí sú iné problémy dieťaťa, ktoré vysvetľujú, prečo jedno dieťa dokáže pracovať s počítačom normálne a prečo, iné dieťa je priam „posadnuté“ počítačom.

Samozrejme, že nie sú to iba problémy dieťaťa. Spolupôsobia ďalšie okolnosti, ktorých stretnutia v určitom priestore a čase, môže vyústiť do menšej alebo väčšej závislosti dieťaťa.

Sú to:

– psychický stav dieťaťa

– jeho existenčné prostredie

– atraktívnosť virtuálneho sveta.

Začnime DIEŤAŤOM

Príčiny vedúce k závislostiam na počítačoch nájdeme v prítomnosti – poruchy učenia, poruchy sústredenia, strachy, depresia, úzkosti – všetko to, pred čím dieťa uteká a čo nechce cítiť vo svojom vnútornom svete.

Pamätám si na chlapca – ktorý mi k problému s počítačom uviedol – je mu smutno za otcom, veľa naňho myslí a potom ide radšej k počítaču a tam zabudnem. Som v inom svete.

Počítačovou záťažou sa samozrejme ťažkosti dieťaťa zhoršujú a zvýrazňujú. Postupne sa pridáva aj strach – „kde, kedy, koľko…môžem hrať.“ Myseľ dieťa je zameraná iba na získanie prístupu k počítaču (alebo aj k droge, sladkostiam...).

Pri práce s „počítačovým“dieťaťom“, je potrebné riešiť  jeho skryté depresie, strachy, pocity menejcennosti, nedostatok sebadôvery, komunikačné problémy. Počítače akoby povznášali dieťa nad tieto problémy. Počítače môžu pôsobiť ako antidepresíva, okrem toho pomáhajú odviesť napätie, bojovú energiu, agresivitu, zabudnúť na strach.

Najtragickejšie je samozrejme samovražedné reagovanie detí. Deti s depresívnym prežívaním a latentným myšlienkam o samovražde majú dispozíciami k takému správanie. Pokiaľ  dieťa narazí na podobné obsahy vo virtuálnom svete, je to krok  od úvah k  ich realizovaniu.

Práve tieto dispozície sú staré témy z minulosti – napríklad otcovia, starí otcovia, ktorí požívali alkoholické nápoje a takto si riešili  svoje traumy a v mnohých prípadoch končili samovraždami alebo pokusmi o samovraždu.

Moje skúsenosti mi potvrdzujú, že deti majúce sklon k depresívnemu prežívaniu, strachom, prežívajúce zvýšený stres napr. v škole pre poruchy učenia, poruchy pozornosti, trému, prípadne v rodine sú svedkami konfliktov a agresívneho správania, rozvodu rodičov, alebo cítia sa osamelo – majú sklon k počítačovým hrám, potrebujú intenzívne zážitky, potrebujú niečo, čo by ich vytiahlo z reality, ktorú žijú.

V danej situácii je kľúčové riešenie pôvodného psychického stavu dieťaťa. To znamená riešiť jeho traumy, obavy, neistotu a jeho potrebu zažívať niečo príjemné, slobodné, vzrušujúce – ale iným spôsobom.

A ešte dôsledky – trpí zrak, smery pohľadu sú zamerané iba na počítač. Oko stráca schopnosť vidieť periférne, vidieť do diaľky, dieťa nevie vnímať vzdialenosti, výšky, hĺbky. Dieťa nevníma vlastné telo v pohybe, stráca rovnováhu,  koordináciu, nepozná pády. Sluch – nepočuje žblnkot vody, spev vtákov, šum stromov. Čuch necíti čerstvý vzduch, vôňu kvetov. Všetko je prehlušované obrazmi a zvukmi z monitora a stále ten istý smer pohľadu. Dieťa sa stáva necitlivé na riziká, nevie odhadnúť nehody v reálnom svete. Vo virtuálnom svete je všetko zvládnuté hravo. To je jeho bezpečný svet pod sklenenou kupolou.

Virtuálne média akoby urýchľovali predčasný nástup puberty u dieťaťa – je častým konštatovaním rodičov. Ide o prejavovanie prudkých emócií, ktoré ale v puberte sú prirodzené a podmienené hormonálnymi zmenami. Puberta je sociálny pôrod – dieťaťa doma dozrelo a ide do sveta.

A súčasná realita – dieťa je doma nezrelé a svet prichádza domov k nemu! 

Mgr. Adamcová Lýdia

IV.časť – Reálny a virtuálny svet, ako ich prepojiť?

«   |   »