Radíme si navzájom

Prečo chcú deti odísť

Nestačí liečiť iba telo, je potrebné liečiť aj dušu.
Ak chce duša odísť, odíde a nepomôže mu ani najlepší tím odborníkov.

Prečo chcú deti odísť?

Vo svojej praxi sa stretávam so strachom rodičov o svoje deti. Všetci citlivo vnímame správy o úmrtiach detí, ktoré tento strach zosilňujú. Spracovávala som tému – ako detské správanie zrkadlí rodičovské problémy a zostala mi otázka: “Čo nám zrkadlí dieťa svojím úmrtím?” 

Trinásťročné dievča, po pokuse o samovraždu, bolo doporučené na dlhodobú psychoterapiu. Prichádza usmievavá a veselá slečna, ktorá nevie prečo urobila to, čo urobila. Mala síce internetovú známosť, ktorá skončila, ale z jej popudu, preto sa tým netrápila. Problémom u nej je aj spánok, je spavá už poobede, ako príde zo školy a ráno sa jej veľmi ťažko vstáva.

Kľúčové však boli jej vyjadrenia týkajúce sa matky -“Trápi ma, že mama doma plače. “ Vyjadrenia dievčaťa o sebe, o svojich náladách, aktivitách, nepotvrdzujú pesimistické, ani depresívne stavy. V nepriamych, projektívnych prejavoch sú však už prítomné ťažšie témy zvýraznené čiernou farbou a to znamená – niekde v hĺbke uložené nepoznané, nevedomé a staré emócie s depresívnym zafarbením. Tento výrazný rozdiel v nevedomej a vedomej psychike dievčaťa je nebezpečný s nepredvídateľným reagovaním aj pre ňu samotnú. 

V rozhovore jej matka udáva svoju dlhodobú liečbu na psychiatrii. Nevie si vysvetliť správanie dcéry a veľmi sa o ňu bojí. Postupne začína chápať, že problém vznikol v jej dectve. Veľmi silno v jej psychike rezonuje hnev, bezradnosť a smútok, pretože spolu so sestrou museli každý deň vstávať ráno o štvrtej hodine, aby miesto svojej matky, išli dojiť kravy do družstva a potom do školy. Deficit spánku bol jej problémom a po návrate zo školy by bola najradšej spala. Matka si uvedomuje, že pomoc potrebuje ona, aby dcéra necítila a nevidela jej depresie.

Iné dievčatko s poruchami učenia v depresívnom dotazníku uviedlo, že rozmýšľa o tom, že by sa zabilo. V rozhovore to upresnila, že je to iba myšlienka ale neurobila by to. Spýtala som sa priamo matky, či bol niekto v rodine, kto spáchal alebo chcel spáchať samovraždu. Odpovedala – „môj otec – alkoholik sa 3 x pokúsil o samovraždu“. Tieto myšlienky na samovraždu sme preto museli riešiť s matkou dievčaťa.Detská psychika, tieto ťažké témy nevie spracovať.

Vždy je potrebné citovo spracovať staré depresie, staré traumy, pretože tieto sú potom spúšťané drobnými podnetmi z prítomnosti, ktoré môžu byť iba poslednou kvapkou „v preplnenej nádrži depresií“. Potrebné je spracovať aj staré hnevy, zlosť, nenávisť, agresiu, ktoré ohrozujú už aj detské telo a sú terénom pre vznik ochorení.

Je dobré, aby dieťa v sebe oddelilo to staré a aby vedelo pracovať iba s tým, čo prežíva ono – ak dostane zlú známku, rozvádzajú sa rodičia, opustí ho kamarátka, priateľ, vysmievajú sa mu deti…

Je žiadúce, ak terapiu starého a ťažkého absolvuje rodič a to, čo prežíva dieťa v súčasnosti už nebude mať, tak silnú odozvu v jeho psychike. Pracovať iba s detskými problémami  je potom ľahšie.

Čo ale ak dieťa zomrie, čo nám zrkadlí?

Čo nám zrkadlí dieťa svojím úmrtím

Mgr. Adamcová Lýdia

«   |   »