Často sme mediálne konfrontovaní s témou samovražedných pokusov aj u deti, s témou sebapoškodzovania, a mnohí vyhľadávajú rizikové situácie, v ktorých balansujú na hranici života a smrti.
Trinásťročné dievča, po pokuse o samovraždu, bolo doporučené na psychoterapiu. Prichádza usmievavá a veselá slečna, ktorá nevie prečo urobila to, čo urobila. Mala síce internetovú známosť, ktorá skončila, ale z jej popudu, preto sa tým netrápila. Problémom u nej je skôr spánok, je spavá už poobede, ako príde zo školy a ráno sa jej veľmi ťažko vstáva.
Kľúčové však boli jej vyjadrenia týkajúce sa matky -“trápi ma, že mama doma plače“. Vyjadrenia dievčaťa o sebe, o svojich náladách, aktivitách, nepotvrdzujú u nej pesimistické, ani depresívne stavy. V nepriamych prejavoch a kresbách, sú však už prítomné ťažšie témy zvýraznené aj čiernou farbou a to znamená – niekde v hĺbke uložené nepoznané, nevedomé a staré emócie s depresívnym zafarbením.
Tento výrazný rozdiel v nevedomej a vedomej časti psychiky dievčaťa je nebezpečný s nepredvídateľným reagovaním aj pre ňu samotnú.
V rozhovore jej matka udáva svoju dlhodobú liečbu na psychiatrii. Nevie si vysvetliť správanie dcéry a veľmi sa o ňu bojí. Postupne začína chápať, že problém vznikol v jej detstve. Veľmi silno v jej psychike rezonuje hnev, bezradnosť a smútok, pretože spolu so sestrou museli každý deň vstávať ráno o štvrtej hodine, aby miesto svojej matky išli dojiť kravy do družstva a potom do školy. Deficit spánku bol jej problémom a po návrate zo školy by bola najradšej spala. Matka pochopila, že pomoc potrebuje ona, aby dcéra necítila a nevidela jej depresie.
Iné dievčatko s poruchami učenia v depresívnom dotazníku uviedlo, že rozmýšľa o tom, že by sa zabilo. V rozhovore to upresnila, že je to iba myšlienka ale neurobila by to. Spýtala som sa priamo matky, či bol niekto v rodine, kto spáchal alebo chcel spáchať samovraždu. Odpovedala – „môj otec – alkoholik sa 3 x pokúsil o samovraždu“. Tieto myšlienky na samovraždu sme preto museli riešiť s matkou dievčaťa. Detská psychika, tieto ťažké témy nevie spracovať.
Vždy je potrebné citovo spracovať staré depresie, staré traumy, staré pokusy o samovraždu, pretože tieto sú potom spúšťané drobnými podnetmi z prítomnosti, ktoré môžu byť iba poslednou kvapkou „v preplnenej nádrži depresií“. Svoj efekt majú potom aj rôzne internetové impulzy a podnety od neznámych osôb.
Potrebné je spracovať aj starý hnev, zlosť, nenávisť, agresiu, ktoré často tvoria mix s depresiou a ohrozujú nielen detskú psychiku ale aj detské telo a sú terénom pre vznik rôznych ochorení.
Je dobré, aby dieťa v sebe oddelilo to staré a aby vedelo pracovať iba s tým, čo prežíva ono – ak dostane zlú známku, ak sa rozvádzajú rodičia, opustí ho kamarátka, priateľ, vysmievajú sa mu deti…
Je žiadúce, ak terapiu starého a ťažkého absolvuje rodič a to, čo prežíva dieťa v súčasnosti už nebude mať, tak silnú odozvu v jeho psychike. Pracovať iba s detskými problémami je potom ľahšie.
Čo ale ak dieťa zomrie, čo nám zrkadlí?
Mgr.Lýdia Adamcová
