Škola zvierat

Dr. George H. Reavis

Jedného dňa sa zvieratá rozhodli, že sa musia nejakým hrdinským činom vysporiadať s problémami, ktoré so sebou nesie „nová doba“, a zorganizovali školu.

Zaviedli osnovy pozostávajúce z behania, lezenia, plávania a lietania. Aby bolo možné osnovy lepšie presadiť, všetky zvieratá preberali všetky disciplíny.

Kačka bola výborná na hodinách plávania, dokonca lepšia ako jej inštruktor, v lietaní však iba prospela a v behu na tom bola veľmi zle.

Pretože behala skutočne veľmi pomaly, zostávala po škole a zanechala plávanie, aby sa mohla cvičiť v behu. To pokračovalo tak dlho, až si ošúchala nohy a stal sa z nej len priemerný plavec. Priemer bol však pre školu prijateľný, a tak si s tým nikto okrem kačky hlavu nelámal.

Zajac bol spočiatku v behu na čele triedy, ale nervove sa zrútil – mal totiž veľa doučovania z plávania.

Veverička výborne liezla, pokiaľ sa u nej neobjavilo znechutenie z hodín lietania, kde ju učiteľ nútil štartovať zo zeme na strom, miesto zo stromu dolu. Z preťaženia si vypestovala kŕč v nohe a dostala trojku z lezenia a štvorku z behu.

Orol bol vôbec problémový žiak, ale tvrdo ho „zrovnali“. Na hodinách šplhu bol na vrchole stromu prvý, ale trval na svojej vlastnej metóde, ako sa tam dostať.

Na konci roka dosiahol najlepší priemer úhor, ktorý vedel výnimočne dobre plávať, ale vedel i behať, šplhať sa a trochu lietať, a bol preto vybraný, aby predniesol reč na rozlúčku.

Stepní psy chodili za školu a bojovali za svoje práva, pretože vedenie školy odmietlo dať do osnov hrabanie a stavanie brlohov. Svoje deti dali do učenia sa k jazvecovi a neskôr spolu s veveričkami a hrabošmi založili úspešnú súkromnú školu.

Má táto bájka svoje ponaučenie?

Každý človek sa rodí ako niečo nové, čo tu ešte nebolo. Rodí sa s tým, čo má v živote dokázať. Každý človek môže vidieť, počuť, dotýkať sa a myslieť za seba. Každý má svoje jedinečné kvality – svoje schopnosti a svoje obmedzenia. Z každého môže byť významný, mysliaci, uvedomelý a tvorivo produktívny človek – skutočný víťaz.

Muriel Janesová a Dorothy Jangewardová

Mgr. Adamcová Lýdia

3. Osobnosť dietaťa – ako ho poznať?

.

Prečítajte si tiež

VýchovaZdravie

Život vo vnímaní dieťaťa

Mnohí odborníci pracujúci s deťmi sa stretávajú s ich vyjadreniami typu: „Načo žijem?“; „Nechcem tu byť“; „Radšej keby som sa nenarodil“. Deti a…
Zobraziť
Radíme si navzájom

Nechcem ťa!

Častou témou v práci s deťmi sú ich odmietavé reakcie voči rodičom. V napätých situáciách reagujú niektoré deti impulzívnejšími prejavmi a vyjadreniami typu: si…
Zobraziť
VýchovaZdravie

Žijeme ilúziu dobrovoľnosti

Téma, ktorá v súčasnosti rezonuje v každom z nás. Niektorí nedobrovoľnosť prežívajú  obmedzujúco a iní v nej vidia príležitosť niečo o sebe zistiť,…
Zobraziť
Menu