Akcie, stretnutia, zábavy, žúrky … Byť toho súčasťou, byť v ich centre diania, byť v centre pozornosti sa pre mnohých stáva merítkom vlastne hodnoty a identity.
Všetko si to ale vyžaduje byť komunikatívny, zábavný, byť trendový, a predovšetkým byť akceptovaný a pozývaný.
Pandémia corony nás prekvapila
Jej šírenia ukazuje, že svet je svetom extrovertov, ktorí ťažšie prijímajú nariadené obmedzenia.
Corona nás núti byť v izolácii, núti nás stíšiť sa, byť vo svojom vnútornom svete a objavovať tento svet – kto sme, aký sme, čo vieme, aké svoje schopnosti sme ešte nevyužili …
Téma socializácie, spoločenského kontaktovania, schopnosti komunikácie sa stáva dôležitá už v materskej škole. Mnohých rodičov trápia vyjadrenia učiteliek – vaše dieťa sa sa izoluje, nevie sa hrať s deťmi, nezapája sa ….
Uznávaní extroverti
Neviem, kde sa berie presvedčenie, že dieťa sa musí socializovať podľa nastavených pravidiel. Akoby si deti nevedeli povedať kedy, ako, s kým sa chcú hrať, kamarátiť, a koľko kamarátov potrebujú.
Kvalita a bohatstvo vzťahov s rovesníkmi sa pre mnohé deti stáva stresujúcou skúškou. Pre rodičov sú zas ukazovateľom postavenia a pozície ich dieťaťa v skupine, a tým jeho úspešnosti a dôležitosti.
Deti citlivo prežívajú nezáujem, výsmech, vylúčenie, ignorovanie zo strany kamarátov a mnohé sa snažia i napriek svojej introvertnej povahe byť iní, byť takí ako iné deti.
Oba typy sú dôležité
V oblasti detských vzťahov sa v praxi často neakceptujú základné typologické vlastnosti extrovertnosť a introvertnosť, ktoré spôsobujú u detí odlišnosti v ich potrebe komunikovať s ľuďmi, v spôsobe ich myslenia, pri získavaní energie.
V relatívne nevýhodnejšej situácii sú introvertné deti, pre ktoré je typické uzavretejšie správanie, samotárstvo, tieto deti potrebujú svoj vlastný priestor, hrajú sa samé, a takto získavajú svoju energiu a relaxujú. Zdroj ich energie je v nich. Ich myslenie je dôsledné, hĺbavé a potrebujú čas na premýšľanie.
Deti s extrovertným temperamentom potrebujú spoločnosť ľudí, potrebujú komunikovať a cítiť záujem iných. Ich myslenie je rýchlejšie a spojené s rozprávaním. Deti s extrovertnou orientáciou svoju energiu čerpajú zvonku, v spoločnosti ľudí.
Ako zistiť povahu svojho dieťaťa?
Máte možnosť preskúmať jeho správanie – „ akých má kamarátov?“, „aké emócie prežíva keď je sám alebo ak je v skupine?“, „aké myšlienky má o sebe?“, „aké má potreby, ktoré ho napĺňajú?“
Je však potrebné citlivo vnímať niektoré problémy detí: strach zo samoty núti introvertné deti utekať do vonkajšieho sveta a strach z množstva ľudí znamená, že extrovertné deti sa uzatvárajú. Konflikt ich povahy a neznámych strachov môže spôsobovať adaptačné problémy detí alebo ich mnohé psychosomatické ťažkosti.
Pre poznanie dieťaťa je dôležité uvedomiť si, aký typ ste vy rodičia, aké je vaše myslenie, komunikácia a spôsob dobíjania vašej energie. Ak prídete z práce, potrebujete byť sami, sadnete si k novinám, alebo sa tešíte na deti, partnera/partnerku?
Je dobré vrátiť sa do svojho detstva a uvedomiť si ako ste prežívali nástup do škôlky, do školy ako ste prežívali kamarátske vzťahy, koľko kamarátov ste mali…
Vedieť byť tým aj tým
Samozrejme sú vyhranené typy introvertov a extrovertov. Väčšina z nás je však svojim spôsobom aj introvert aj extrovert, zvyčajne kolíšeme v určitých časových intervaloch medzi týmito dvoma polaritami.
Je dôležité vedieť byť aj introvert aj extrovert, vedieť využiť pozitíva aj introvertov aj extrovertov.
Naša psychika potrebuje aj blahodarne ticho okolo nás, ale hlavne ticho v hlave. „Upratať si“ svoje myšlienky, svoje emócie a uvedomiť si, možno aj riešiť skrývané problémy. Možno niečo tvoriť, alebo iba tak oddychovať, byť sám so sebou. Byť v samote, v ktorej naberáme silu, a potom sa zas s nadšením stretneme s ľuďmi, cítime spolupatričnosť, spoločné zdieľania, cítime sa prijatý…
Zaujal má názor nemenovanej odborníčky, že súčasná situácia je kritická pre introvertov, pretože nemajú možnosť sa socializovať. Čo ale učí extrovertov? Môj názor je, že pre extrovertov je to čas na stíšenie sa, relax prípadne meditáciu, a je to pre nich možnosť byť iba sám so sebou.
Mgr. Adamcová Lýdia
