Spiace šípkové Ruženky

Čudujem sa, ako sa niektoré mladé mamičky čudujú, že:

– dieťa je potrebné objať a držať v náručí keď plače,
– ak nemôže spinkať, je dobré byť s ním,
– dieťa nie je zlé, ak sa zlostí,
– nemajú sa mu vysmievať, ak plače v škôlke,
– dieťa má svoj dôvod, ak je tvrdohlavé,
– ak dieťa nevie čítať, nemajú ho za to kritizovať,
– ak sa nevie dieťa sústrediť, je potrebné mu pomôcť a nie ho trestať,
– dieťa nie je lenivé, ak sa mu nechce učiť,
– je dobré, keď sa dieťa niekedy nudí.

Čudujú sa:

– ako môže dieťa prežívať ich strach a hnev, ktorý prežívali v detstve,

– ako dieťaťu pomôže, keď budú pracovať na svojom hneve a strachu,

– ako môže mať dieťa depresiu, doma mu predsa nič nechýba, 

– ako im môžu deti nastavovať zrkadlo, predsa nič nevideli,

– čo je na tom zlé, ak ich syn hladká, pusinkuje a spolu si to užívajú,

– ako môže dieťa ovplyvniť to, že na materskej študujú,

– ako môže ovplyvniť dieťa to, že pri kojení telefonujú,

– ako môžu dieťaťu ublížiť, keď sa naňho hnevajú a pokričia,

– ako môžu za to, že majú migrény,

– ako môžu za to, že manžel im je neverný,

– prečo by si mali vážiť svokru,

– prečo by ich druhý partner, nemohol nahradiť otca deťom z prvého manželstva,

– ako môžu deti cítiť, že majú niekoho iného,

• – atď……

Vrcholom je, ak matka chce iba potvrdenie na odloženie školskej dochádzky u dieťaťa, pretože to povedali v škôlke. Pritom ide o dieťa, ktoré má astmu, býva často choré, je ešte hravé, žije bez ocka a väčšinu času je s babkou.
Matka nepovažuje za potrebné dieťa psychologicky vyšetriť a zistiť, čo spomaľuje jeho vývin, čo oslabuje jeho imunitu a ako pomôcť mu.

Jednoducho – spiace šípkové Ruženky a bozkom ich nezobudíte.