Téma, ktorá v súčasnosti rezonuje v každom z nás. Niektorí nedobrovoľnosť prežívajú obmedzujúco a iní v nej vidia príležitosť niečo o sebe zistiť, v niečom sa uistiť, niečo prekonať, možno aj zmeniť a cítia sa pritom dobrovoľne.
Prvé zamyslenie by mohlo byť – prišli sme na tento svet dobrovoľne alebo nedobrovoľne, a odídeme z tohto sveta dobrovoľne alebo nedobrovoľne. Dobrovoľne odchádzajú iba mnohí samovrahovia. Je dobrovoľná samovražda skutočne dobrovoľná?
Čo ak naša Duša uviazla v nedobrovoľnosti a vo fyzickej realite ju nedobrovoľnosť rozčuľuje. Ak je Duša v stave dobrovoľnosti, nedobrovoľnosť v realite jej nevadí. Vo svojom vnútri je slobodná.
Iba odo mňa záleží či sa cítim ako dobrovoľník alebo nevoľník. Je to stav mojej duše, mojej psyché.
Život je cesta o prijatí dobrovoľnosti aj nedobrovoľnosti :
-
Chodia všetky deti do školy dobrovoľne? Asi nie. Ak ale chcú byť vzdelané musia absolvovať povinnú školskú dochádzku.
-
Nechajú rodičia žiť svoje deti v stave dobrovoľnosti a slobody? Asi nie. Je ich povinnosťou ich vychovávať. A deti musia celé svoje detstvo nedobrovoľne poslúchať.
-
Koľko ľudí chodí do práce dobrovoľne? Mnohí asi nie. Ak ale chcú uživiť svoju rodinu musia nedobrovoľne pracovať.
-
Chodia piloti, vodiči, držitelia zbraní na lekárske a psychologické vyšetrenie dobrovoľne. Určite nie. Ak ale chcú lietať, jazdiť a byť držiteľmi zbraní musia ich nedobrovoľne absolvovať.
-
Môžeme dobrovoľne vycestovať napríklad do USA. Nemôžeme. Ak tam ale chceme ísť, musíme nedobrovoľne prejsť určitou tortúrou.
-
Ak by sme chceli jazdiť po ľavej strane vozovky. Nemôžeme! Musíme nedobrovoľne dodržiavať pravidlá cestne premávky platné u nás.
-
Ak sa rozhodnem dobrovoľne neabsolvovať chemoterapiu po diagnostikovaní onkologického ochorenia, nedobrovoľne musím znášať dôsledky.
-
Plošné testovanie môžem dobrovoľne neabsolvovať. Ak vodič odmietne test na alkohol – považuje sa za vodiča, ktorý požil alkoholické nápoje. Je mu odobratý vodičský preukaz a dostane zákaz vedenia motorového vozidla. A ak spôsobí nehodu, ide nedobrovoľne do väzenia, nemôže sa dobrovoľne rozhodovať, že on tam radšej nepôjde.
-
Čo ak moja nedobrovoľnosť znamená moje dobrovoľné ohrozovanie zdravia iných, ale aj svojich detí, rodičov, príbuzných.
Svet je polaritný, plný protikladov a našou úlohou je neuviaznuť v jednom z nich. Prijať ich a vedieť s nimi pracovať je cesta k našej jednote, celistvosti a slobode. Uviaznutie v neprijatí, bojkote, vzdore je detské správanie, pokiaľ nemáte morálne a mentálne disponovanú osobnosť revolucionára stojaceho na barikádach.
Som dobrovoľne zaočkovaná a žijem si slobodný život bez strachu, pracujem, relaxujem. Dobrovoľne nezaočkovaní vedú neustály boj proti očkovaniu, so zdôvodňovaním prečo sa neočkovať, s hlboko skrytou otázkou – „čo ak“. A ak príde akékoľvek ochorenie a bolesť, strácame svoju slobodu a naša dobrovoľnosť dostala mantinely.
Presadzovať si, že my tu tornádo nechceme a nikto nám ho nebude vnucovať, a aj tak sa neschováme, je zbytočné. Ono príde a bez diskusie s nami. Prídu aj epidémie, povodne a iné pohromy …
Diskusia, že či je niečo dobrovoľné alebo nedobrovoľné je teoretická – vždy máme voľbu si medzi nimi vybrať a niesť dôsledky. Mám voľbu ísť na testovanie, očkovanie a chodiť do práce, na výlety, nákupy alebo neisť na očkovanie, byť doma, byť izolovaný, nahnevaný a možno aj chorý .
Mgr. Adamcová Lýdia
