ŽIVOT – niečo tak všedné, samozrejmé, plynúce zo dňa na deň. Nepamätáme si jeho začiatok ale bojíme sa jeho konca. A to medzitým je náš „všedný“ život.
Prídu však obdobia a situácie, kedy si podstatu života začneme uvedomovať viac. Patrí tam aj vojna, ktorá sa niektorým pripomenula a niektorí ju spoznávajú.
Deti a téma života
Téma, o ktorej sa bežne nerozpráva. Život sa viac žije. Vzťah detí k životu je preto ovplyvnený predovšetkým našimi postojmi k životu a emóciami, ktoré prežívame a prejavujeme
Mnohí psychológovia pracujúci s deťmi sa stretávajú s ich vyjadreniami typu: „Načo žijem?“; „Nechcem tu byť“; „Radšej keby som sa nenarodil“.
Aký vzťah majú vaše deti k životu? Učíte ich vnímať život, jeho plynutie, jeho bohatstvo, jeho prekážky? Pomôcť vám môže krásne a symbolické prirovnanie života k rieke, ktorá má dva brehy, tak ako má aj dieťa dvoch rodičov.
Život má svoj začiatok
Obdobím, kedy si môžeme uvedomiť hodnotu života sú NARODENINY. Je to opakujúce a symbolické obdobie začiatku života. Oslavy narodenia sú spojené s rôznymi rituálmi. Ako ich deti vnímajú, ako ich obohacujú, čo im dávajú? Dokážu deti, túto podstatu narodenia vnímať v množstve darčekov, ktoré v súčasnosti dostávajú.
Kde vnímať život
Prichádza jar, ktorá je spojená s prebúdzaním prírody, čo je vždy spojené aj s príchodom nového života.
To už nie je symbolické – to je skutočné, videné, cítené. Pamätám si rána, keď prišla maminka a priniesla v košíku kuriatka a dala nám ich do postele. Vedela som, že sa už liahnu. Bolo krásne vidieť vytŕčať zobáčik v škrupinke vajíčka, alebo vidieť chumáč srsti a v ňom malé zajačiky, alebo sa zrazu objavila mačka a za ňou ťapkali malé mačiatka.
Časť svojho života sme ako deti so zvieratkami rástli, starali sa o ne. Patrili do našej rodiny. Boli som svedkom aj ich smrti, ale na druhý rok sa znovu narodili. Týmto prirodzeným spôsobom sme sa naučili vnímať život i smrť.
Prečo je dôležité byť súčasťou cyklu zrodenia života. Zážitok narodenia niekoho a niečoho je spojený s emóciami nehy a lásky, ktoré sa v detskej psychike aktivujú. Predstavte si nehu, ktorú dieťa prežíva, keď objíma mačiatko, psíka, zajačika.
Ak tieto pocity u detí neaktivujete, zakrpatievajú im aj tykadlá na lásku. Nehu a lásku potom nevnímajú a vyrastajú deti, ktoré upália mačiatko, alebo ľudia, ktorí vyhodia na ulicu psíka.
Viem, že kontakt detí s mláďatami je dnes už obmedzenejší, ale využiť môžete pobyt v prírode, návštevy v zoologických záhradách, na farmách, ale aj rôzne príbehy, rozprávky a obrazy s nimi spojené.
Kde sú zdroje, ktoré naučia deti vnímať život?
-
Je to príroda, v nej môžu sledovať kolobeh života, môžete im ukázať zvieratá žijúce v lesoch, vo vode, lietajúce vo vzduchu, obohatí ich návšteva farmy, zoologickej záhrady a útulku pre zvieratá.
-
Národ im umožní poznať životy ľudí, ktorí tvorili históriu, ktorí sa narodili v určitom čase, boli tiež deťmi, dospeli a pominuli sa, ale niečo nám nechali.
-
Rod ukáže deťom, že vy i starí rodičia ste boli deťmi. Môžete im povedať príbehy starých rodičov a vaše zážitky s nimi. Poznanie rodu im umožní vidieť, aká veľká je rodina, koľko bratrancov a sesterníc majú v širšej rodine.
-
Rodina im umožňuje žiť svoj život, ktorý je ale súčasťou niečoho väčšieho, umožňuje im cítiť sa v bezpečí. Rodina to sú aj oslavy života a rituály s tým spojené. Svoj význam má aj chovanie nejakého zvieratka a pestovanie rastlín.
Čo robiť pre hlbšie uvedomenie života
Skúste si zmapovať ako vaše dieťa vníma život, môžete mu dať nakresliť jeho život – môže pracovať s farbami, živlami, môže využívať rôzne tvary, obrázky a robiť koláže.
Buďte trochu psychológom – vnímajte veľkosť obrazu, farby, ktoré využilo, tvary, ako to komentovalo, čo zažívalo pri jeho maľovaní …
Podobne si môže vytvoriť život, aký by chcelo mať a nech tam dáva obrázky toho, čo obdivuje, čo sa mu páči, na čo sa teší.
Prípadne mu navrhnite nech si predstaví, že ide na pustý ostrov – koho by si vzalo, aké zvieratá by ho mali sprevádzať, aké veci by potreboval na prežitie.
Takto si zhmotní svoje vízie a túžby, ktoré sa mu budú pripomínať a vy môžete vnímať jeho postoj k životu, jeho emócie spojené so životom.
Mgr.Lýdia Adamcová
