Ako vychovať slušne neposlušne dieťa

Výchova v kocke

Ako vychovať slušne neposlušne dieťa

Jednoducho kniha, ktorá vznikala vďaka rodičom, a ktorá im pomôže orientovať sa v labyrinte výchovy.

„VÝCHOVY V KOCKE“ sa zrodila z potreby pomôcť deťom, ktoré nevedia prečo sú také, aké sú a pomôcť rodičom pochopiť, prečo sú ich deti také, aké sú a čo robiť.

Psychika dieťaťa je tajomný svet plný zrkadiel, v ktorých sa môžete vidieť vy sami. Spoznávať ho a orientovať sa v tomto tajomnom svete pomôže rodičom pochopiť svoje deti a nájsť optimálne výchovné postupy. Predovšetkým získajú nový pohľad na problémy, ale aj ochorenia svojich detí. To je hlavnou myšlienkou „VÝCHOVY V KOCKE“.

VÝCHOVA V KOCKE je kniha jedinečná svojim komplexným spracovaním tak širokej témy, akou je výchova. Vzájomné prepojenie tém umožňuje rodičom získať nadhľad a ich vnímanie výchovy bude zjednodušené.

Prináša nový pohľad na mnohé problémy ale aj ochorenia detí. Nejde pritom iba o ich poznanie, ale aj o poznanie ich vzniku a ich príčin. Pomáha v orientácii – koho požiadať o pomoc a kde ísť s dieťaťom, ak sa objavia psychické a psychosomatické problémy.

Kniha im pomôže orientovať sa – čo s čim súvisí, čo kde je, ako s tým pracovať a informácie si môžu dopĺňať, pripadne spojiť s vlastnými skúsenosťami.

V súčasnosti sú rodičia konfrontovaní s množstvom informácií v knihách, článkoch, príspevkoch, seminároch, tieto sú však viac parciálne, zamerané na čiastkové aspekty detskej psychiky a výchovy.

VÝCHOVA. Čo cítite pri tomto slove? Nech sú vaše pocity akékoľvek, deti a ich výchova tu vždy boli a budú. Výchova k rodičovstvu sa nikdy špeciálne neštudovala. Napriek tomu ju zvládali všetky generácie, niektoré lepšie, niektoré horšie. A predovšetkým, výchova vždy je a bude zdrojom rozvoja osobnostného potenciálu rodiča.

VÝCHOVA detí dáva rodičom šancu na „reparát“

Každé dieťa – či už s problémami alebo bez nich – raz dospeje a možno sa stane rodičom. Mnohí rodičia nemajú vyriešené vlastné problémy z detstva, a v dospelosti sú bezradní pri výchove svojich detí.

Súčasná výchova dáva rodičom čas a vytvára priestor, v ktorom môžu pracovať so svojimi emóciami, aktivovať možno nepoznané schopnosti a vlastnosti. Dáva im aj možnosť pochopiť svoje problémy, traumy, a s nimi spojené emócie. Jednoducho výchova život obohacuje a môže byť aj „určitou terapiou.“

A to je aj cesta prevencie výchovných problémov detí. Prevencia začína u rodičov, ich vlastným sebapoznaním a uvedomením si problémov, ktoré prežívali vo svojom detstve. Je vysoko pravdepodobné, že tieto sa budú opakovať aj u detí.

Ako psychologička, ale aj ako matka a stará matka, vidím dnešný problém výchovy v jej určitej komplikovanosti. Na otázku, mať či nemať ďalšie dieťa, niektorí rodičia odpovedajú: „Asi by sme to už nezvládli.“

Otázkou je – sú problémom vyspelejšie deti alebo nezrelí rodičia? Alebo sú rodičia zneistení množstvom informácií o spôsoboch výchovy? Preto má zmysel pozrieť sa na výchovu komplexnejšie, ale aj jednoduchšie.

Ako zjednodušiť výchovu?

Rozšíriť priestor, v ktorom sa má výchova diať. Bojíme sa únosov, nevhodných partií, drog. Bojíme sa medveďov a kliešťov. Bojíme sa dať deti ku starým rodičom, pretože ich rozmaznajú.

Strach uzatvára priestor pre výchovu mentálne aj fyzicky. Stráca sa tak výchova zážitkom v prirodzenom prostredí, ako je príroda, ale aj národné a rodové tradície! A dieťa? Je šťastné za počítačom a rodičia žijú s pocitom, že ho majú pod dozorom.

Využiť čas. Ako? Plnohodnotne! Výchova, podobne ako čas, nemá spiatočku a pôsobí ako bumerang. Vráti sa, ale už v inej podobe. Všetko vo výchove má svoj čas a všetko potrebuje svoj čas. Váš čas venovaný deťom je nimi vnímaný ako prejav vašej lásky a úcty. Mal by to byť čas, kedy ste s nimi fyzicky, psychicky, ale aj svojou dušou. To je to plnohodnotné! Je to čas bez sledovania mobilu, bez myšlienok čo ešte riešiť, čo ešte mám urobiť, kde by som mal byť.

Jednoduchosť verzus atraktívnosť života. Postupne sa stráca výchova spojená s „obyčajnými“ zážitkami. Nastupuje doba nových zážitkov spojených s oslavami, rôznymi atrakciami, herňami, zábavnými parkmi a predovšetkým zážitkami v online priestore. Svoju stopu zanecháva množstvo hračiek, módne a značkové oblečenie a nekonečné množstvo sladkých chutí.

Pre mnohé deti sa to stáva samozrejmosťou a mnohé deti po tom iba túžia, a veľa času obetujú tomu, aby to získali.

Ako to riešiť? Jednoducho. „Z každého rožku trošku!“ Nechajte deti zažívať aj jednoduchosť života, mať obyčajné veci, jesť obyčajný chlieb, piť čistú vodu. Nebojte sa byť chudobný a povedať „Nemáme na to“.

Predstavte si občas svoje dieťa staršie o 20 alebo aj viac rokov. Kde žije, ako žije, čo robí, ako myslí, čo asi opakuje po svojich rodičoch?

To, čo zjednodušuje a zároveň obohacuje výchovu, je zmysluplný a tvorivý život rodiča, ktorý nie je zameraný iba na výchovu detí. Rodič, ktorý má svoje záujmy, venuje sa koníčkom, žije podľa vlastných predstáv, vie relaxovať, necháva žiť a tvoriť aj vlastné deti. Pritom ich životy plynú prirodzene vedľa seba.

Nezabúdajte na pocity hravosti, ľahkosti a prirodzenosti. „Hrajte sa“ vo svojom živote a deti sa pripoja. Ak to neurobíte, deti vás prinútia hrať sa s nimi na ich úrovni. Môžete „klesnúť“ na ich úroveň, ale môžete ich vtiahnuť aj do svojho „dospeláckeho hrania a tvorenia“. Kombinujte to! Buďte aj dospelými deťmi!

Riešite problém a nevyriešite ho! Prečo?

• Dieťa si nedá „problém vziať“ pokiaľ rodič nepochopí, čo mu ono svojím správaním zrkadlí. Skúste si uvedomiť aké emócie, aké vzorce správania sa vo vašom rode opakujú, a ako sa prejavujú vo vašej súčasnej rodine. Rodičia najčastejšie vnímajú príčinu problémov dieťaťa iba v prítomnosti. Podľa nich to spôsobila škôlka, škola, kamaráti, ktorí ho šikanujú, druhý rodič, ak sú rozvedení.

4-ročné dievčatko s adaptačnými problémami v škôlke, s pomočovaním a problémovým vzťahom k mladšiemu súrodencovi. Matka prišla postupne k bodu: “Je to môj príbeh. V troch rokoch sa mi narodil brat, presťahovali sme sa do ešte nedostavaného domu. On dostal moju postieľ v spálni rodičov a ja som dostala novú izbičku, v ktorej som sa strašne bála a začala som sa pocikávať. Keď si na to pomyslím, znovu cítim ten strach a hnev na brata. A toto všetko teraz prežíva moja dcéra.”

• Rodičia chcú riešiť problém, ktorý vidia. Teda, vonkajšie správanie dieťaťa. To ich ruší. Riešenie príčin detského správania, nie je pre rodičov viditeľné, a preto ich to nemusí trápiť.

• Rodičia majú svoje predstavy, ako riešiť ťažkosti detí. Chcú ich riešiť iba u dieťaťa a aj rýchle: Pritom často vidieť podobné problémy aj v detstve rodičov. Liečiť to, čo sa „tvorilo“ niekoľko generácií znamená, že cesta pomoci je dlhodobejšia a mala by byť aj komplexnejšia. Prirovnávam to k situácii – „ak má záhradník choré jablká, nebude predsa ošetrovať jablko po jablku“. Predovšetkým bude liečiť strom. Podobne je to aj s rodinou.

Popieranie psychických problémov u detí a ich kritika, zvyšuje pocity detskej bezmocnosti a bezradnosti. Deti cítia, že ťažkosti, ktoré prežívajú rodičov znervózňujú, hnevajú, a tak ich radšej popierajú. Neskôr ich začnú riešiť s kamarátmi, a možno aj s užívaním drog. Alebo sa objavia nevyslovené myšlienky o samovražde, ktoré sa v kombinácii s problémami v puberte môžu aj naplniť.

„VÝCHOVA V KOCKE“ nerieši konkrétne ťažkosti u detí! Pomáha poznávať cestu – PREČO sa ťažkosti detí objavujú, odkiaľ pramenia. KTO sa podieľa na ich vzniku a AKÉ sú možnosti ich riešenia. 

Mgr. Lýdia Adamcová