V prípade problémového správania dieťaťa, využívajú rodičia najčastejšie kritizovanie, vysvetľovanie a moralizovanie. Slovami dieťaťu opisujú jeho nevhodné správanie. Vytvárajú teórie o tom, čo sa stane, ak sa nebude správať slušne, ak sa nebude učiť …
Detské správanie a detské emócie nezmeníte slovami, zaužívanými frázami a radami. Myseľ dieťaťa pracuje v obrazoch, ktoré sú viac spojené s emóciami.
Predstavte si ako sa dieťa „vlečie“ cez cestu, a vy ho hrešíte, vysvetľujete mu, čo všetko sa môže stať. Skúste sa dieťaťa spýtať: „Predstav si, čo by sa asi stalo slimákovi, keby išiel takto cez cestu?“
Je dôležité uvedomiť si, že bežné výchovné situácie a problémy, a ich riešenie môžete pretlmočiť do obrazovej formy. Je to zložitejšie a možno si to vyžiada určitý tréning predstavivosti a imaginácie.
Ako nás mnohé slová, myšlienky, informácie ovplyvňujú?
– Ľudia vedia o škodlivosti fajčenia a FAJČIA.
– Mnohí rodičia vedia o zbytočnosti množstva hračiek a KUPUJÚ ich deťom.
– Mnohí rodičia vedia o výchovných problémoch spôsobených používaním mobilov, počítačov, tabletov a deti ich MAJÚ k dispozícii.
– Mladí ľudia vedia o škodlivosti drog, ale niektorí ich aj tak UŽÍVAJÚ.
– Rodičia vedia o škodlivosti konfliktov pre psychiku dieťaťa ale HÁDAJÚ sa.
– Rodičia vedia o škodlivosti rozvodu pre psychiku dieťaťa a ROZVÁDZAJÚ sa.
Problémom dnešných informácií je, že viac informujú ale neformujú. Zasahujú nás veľmi plytko. Množstvo slov, veľa rozprávania akoby bralo slovám silu pohnúť nami.
Slová majú svoju silu, ak majú za sebou pokojnú emóciu, majú svoju „váhu“, ak ich je menej a ak vedia pravdivo vystihnúť podstatu povedaného.
Naučte sa hovoriť bez slov. Neschovávajte svoju autoritu za slová. Využívajte mlčanie ako spôsob posilnenia svojej autority ale aj v účinku slov.
Často pri riešení výchovných problémov prichádzajú inšpirujúce možnosti: „Predstavte si, že ste nevidiaci; predstavte si, že ste nemý; predstavte si, že ste imobilný a máte vychovávať“.
Prečo si to predstavovať? Mozog dostáva nový pohľad na problémy a novú možnosť na ich riešenia.
Skúste si predstaviť, ako by ste vychovávali svoje deti, ak by ste nevedeli rozprávať. Ak potrebujete dieťaťu niečo neverbálne povedať, môžete jeho pozornosť získať iným spôsobom – môžete využiť gestá, mimiku, pohľady, objatia a celú paletu svojich emócií, a tak mu dať niečo najavo.
Precíťte a predstavte si:
… ako bez slov pomôžete dieťaťu, keď sa bojí…
… ako ho bez slov vyhrešíte za zlé známky.
… ako mu bez slov poviete, že je pre vás dôležitý.
Ako vrátiť slovám vnútornú silu pôsobiť a ovplyvňovať? Potrebné je viac pracovať s predstavami, čo si však vyžaduje určitý tréning rozvíja predstavivosti a tvorivosti. Prečo pracovať s obrazmi? Vieme, že vnímanie detí je obrazové a všetky spomienky sa ukladajú ako obrazové zážitky spojené s pozitívnymi alebo negatívnymi pocitmi. Riešiť traumatické obrazové spomienky z detstva, môžete iba novými pozitívnymi obrazmi a emóciami, ktoré prekryjú staré traumatické spomienky.
Ak má dieťa strach zo psov a uvidí psa, aktivuje sa v jeho spomienkach neznáma (nevedomá) situácia spojená so strachom, ak ju niekto v minulosti zažil. Slová o psoch nemusia aktivovať starý zážitok a ani slová „neboj sa psa“ detský strach nezmenia. Ale opakované predstavy, ako sa s malými a potom aj väčšími psami hrá, ako ich trénuje, môžu pôvodný zážitok postupne anulovať. Mozog potrebuje nový pozitívny zážitok so psom, ale ten musí byť farebný, akčný, láskavý … A začať môžete aj mentálnym tréningom.
Mgr.Lýdia Adamcová
