Problémy vo výchove, Výchova

Ako rozprávkou zahojiť rany na detskej duši

Čaro Vianoc a čaro rozprávok má silu pôsobiť na detskú dušu a predovšetkým má moc detskú dušu aj liečiť. A preto ich deti milujú. 

Deň s bežnými povinnosťami a pravidlami, ale aj s menšími alebo väčšími stresmi, vypĺňa priestor detského bytia. Ukončenie dňa a plynulý prechod do jemno hmotného sveta je u detí vstupnou bránou do snového bytia – telo je príjemne uvoľnené a myseľ môže plynúť vesmírom.

Toto je „liečivý čas“, v ktorom má miesto večerný rozprávkový rituál. Môže byť „prvou pomocou“ v detskom trápení!

Protiklad rušného dňa a pokojného večerného rituálu zvýrazňuje aj terapeutický účinok rozprávky. Mnohé rozprávky dávajú deťom možnosť prežiť celú plejádu emócií v bezpečí domova, a takto sú pripravené prepojiť ich so skutočnými zážitkami, ktoré ich čakajú v skutočnom svete.

Rozprávkový príbeh patrí k večerným rituálom, ktorý by mal mať svoju atmosféru, dieťa môže byť zapájané do diania a súčasťou ukončenia môže byť krátka meditácia s precítim záverečnej emócie.

Umenie navodiť rozprávkovú atmosféru znamená využívať rečový prejav, tón hlasu, výraz tváre v súlade s emóciami, a predovšetkým sa vyžaduje vaše úprimné naladenie. Ak máte pocit, že dieťaťu máte prečítať rozprávky, pretože sa to má, stráca sa liečivá sila rozprávky.

Čítanie a rozprávanie by malo mať svoj čas, zosúladenie v pokojnej atmosfére, možno podfarbenej relaxačnou hudbou, aromaterapiou, voňavým vankúšikom a vaším hlasom, v ktorom cítiť „živú emóciu“.

Vytvorená „rozprávková atmosféra“ urýchli vtiahnutia dieťaťa do rozprávkového príbehu. Dieťa podvedome cíti, že „rozprávka šitá na mieru“ má veľmi blízko k jeho príbehu, ktorý je pochopený a cíti, že môže byť aj ukončený.

Rozprávkový zážitok, počutý vašim dôverným hlasom sa ľahšie spája s jeho vnútorným nepoznaným príbehom. Výnimočnosť a liečivý účinok rozprávok podporí aj ich pravidelnosť – môžu mať svoj deň v celotýždňovom programe.

Všetky zážitky z detstva sú uložené obrazovým spôsobom a zapísané sú všetkými zmyslovými kvalitami – farbami, vôňami, zvukmi, chuťami. A práve aktívna predstavivosť a imaginácia využíva obrazy a symboly, ktoré majú silu cielene pôsobiť na traumatickú spomienku, často skrytú a popieranú.

Byť vo vnútornom svete znamená občas si zavrieť oči a jednotlivé obrazy si predstavovať. Začať rozprávku potom môžete: „Zatvoríme si očká, a  predstavme si ten najkrajší zámok, všade sneží trblietavý sniežik, vysoko lieta a plachtí orol, predstav si chlapca (môže to byť aj lev, škriatok, víla) je smutný, alebo aj nahnevaný, opustený, stratený …… Priebeh rozprávania môžeme prerušovať: „..keď je celá príroda, zahalená hustou tmou, všade je ticho … ale predsa sa tu niečo deje, dejú s zázraky“ – na chvíľu si zatvoríme oči aby sme dobre počuli, čo sa deje.“

Putovať dejom môžete aj vy s dieťaťom – “ predstav si, že pôjdeme spolu, pomôžeme mu“. V určitých situáciach môžete za postavu hovoriť v prvej osobe –„cítim strach …, chcem prejsť tým pralesom …, som hrdý, že som to dokázal“.

Dôležitým momentom vnímania rozprávky je, nechať každej emócii priestor a čas na jej precítenie, účinné je vsúvať krátke meditácie – „skúsime byť ticho aby nás nikto nenašiel, necítil…, chvíľu tichúčko počkáme, …budeme pokojne dýchať, …schováme sa aby nás hnev nevidel, a on odíde…“.

Nezabúdajte na návrat z rozprávkového sveta do prítomnosti s využitím dvoch možností – poučenie alebo iba stíšenie s meditáciou.

Z pripravovaného e-booku: Výchovné metódy smerujúce do podvedomia

Mgr. Lýdia Adamcová

Prečítajte si tiež

Problémy vo výchoveVýchova

Prvá pomoc v situáciách, kedy “dať na zadok by bolo málo” II.časť

Dýchajte! Jedno z bezpečnostných pravidiel leteckých spoločností je nasadiť kyslíkovú masku najprv sebe, až potom pomáhať ostatným. V predĺženom nádychu môžete zaťať päste…
Zobraziť
Ženy a matky

Prečo byť a zostať ženou

  V psychike každej ženy vzájomne pôsobia hlboko uložené archetypálne vzory ženského správania a vzory správania dané súčasnou spoločnosťou, ktoré ju vťahujú viac…
Zobraziť
Problémy vo výchoveVýchova

Stačí dieťaťu ak sa mu ospravedlníte?

Duša dieťaťa je veľmi zraniteľná. Výčitky, obviňovanie, kritika, občas nadávky, krik alebo aj nezáujem, detské rany iba jatria. Pracujem s nimi, vnímam ich…
Zobraziť
Menu