Problémy vo výchove, Výchova

Ako rozprávkou zahojiť rany na detskej duši

Čaro Vianoc a čaro rozprávok má silu pôsobiť na detskú dušu a predovšetkým má moc detskú dušu aj liečiť. A preto ich deti milujú. 

Liečivý rozprávkový rituál

Deň s bežnými povinnosťami a pravidlami, ale aj s menšími alebo väčšími stresmi, vypĺňa priestor detského bytia. Ukončenie dňa a plynulý prechod do jemno hmotného sveta je u detí vstupnou bránou do snového bytia – telo je príjemne uvoľnené a myseľ môže plynúť vesmírom.

Toto je „liečivý čas“, v ktorom má miesto večerný rozprávkový rituál. Môže byť „prvou pomocou“ v detskom trápení!

Protiklad rušného dňa a pokojného večerného rituálu zvýrazňuje aj terapeutický účinok rozprávky.

Rozprávkový príbeh patrí k večerným rituálom, ktorý by mal mať svoju atmosféru, dieťa môže byť zapájané do diania a súčasťou ukončenia môže byť krátka meditácia s precítim záverečnej emócie.

Umenie navodiť rozprávkovú atmosféru znamená využívať rečový prejav, tón hlasu, výraz tváre v súlade s emóciami, a predovšetkým sa vyžaduje vaše úprimné naladenie.

Ak máte iba pocit, že dieťaťu máte prečítať rozprávky, pretože sa to má, stráca sa liečivá sila rozprávky.

Čítanie a rozprávanie by malo mať svoj čas, zosúladenie v pokojnej atmosfére, možno podfarbenej relaxačnou hudbou, aromaterapiou, voňavým vankúšikom a vaším hlasom, v ktorom cítiť „živú emóciu“.

Rozprávkový zážitok, počutý vašim dôverným hlasom sa ľahšie spája s jeho vnútorným nepoznaným príbehom. Výnimočnosť a liečivý účinok rozprávok podporí aj ich pravidelnosť – môžu mať svoj deň v celotýždňovom programe.

Emócie plynúce z rozprávok

Mnohé rozprávky dávajú deťom možnosť prežiť celú plejádu emócií v bezpečí domova, a takto sú pripravené prepojiť ich so skutočnými zážitkami, ktoré ich čakajú v skutočnom svete.

Všetky zážitky z detstva sú uložené obrazovým spôsobom a zapísané sú všetkými zmyslovými kvalitami farbami, vôňami, zvukmi, chuťami. A práve aktívna predstavivosť a imaginácia využíva obrazy a symboly, ktoré majú silu cielene pôsobiť na traumatickú spomienku, často skrytú a popieranú.

Ako byť súčasťou rozprávky

Vytvorená „rozprávková atmosféra“ urýchli vtiahnutia dieťaťa do rozprávkového príbehu.

Byť vo vnútornom svete znamená občas si zavrieť oči a jednotlivé rozprávkové obrazy si predstavovať.

Začať rozprávku potom môžete: „Zatvoríme si očká, a  predstavme si ten najkrajší zámok, všade sneží trblietavý sniežik, vysoko lieta a plachtí orol, predstav si chlapca (môže to byť aj lev, škriatok, víla) je smutný, alebo aj nahnevaný, opustený, stratený …… Priebeh rozprávania môžeme prerušovať: „..keď je celá príroda, zahalená hustou tmou, všade je ticho … ale predsa sa tu niečo deje, dejú s zázraky“ – na chvíľu si zatvoríme oči aby sme dobre počuli, čo sa deje.“

Putovať dejom môžete aj vy s dieťaťom – “ predstav si, že pôjdeme spolu, pomôžeme mu“. V určitých situáciach môžete za postavu hovoriť v prvej osobe –„cítim strach …, chcem prejsť tým pralesom …, som hrdý, že som to dokázal“.

Dôležitým momentom vnímania rozprávky je, nechať každej emócii priestor a čas na jej precítenie, účinné je vsúvať krátke meditácie – „skúsime byť ticho aby nás nikto nenašiel, necítil…, chvíľu tichúčko počkáme, …budeme pokojne dýchať, …schováme sa aby nás hnev nevidel, a on odíde…“.

Nezabúdajte na návrat z rozprávkového sveta do prítomnosti s využitím dvoch možností – poučenie alebo iba stíšenie s meditáciou.

Mgr. Lýdia Adamcová                https://vychovavkocke.sk/

2. Ako vyladiť emočnú energiu (nielen) výchovných metód?

Prečítajte si tiež

Problémy vo výchoveVýchova

Ako poznať tajomný svet detskej psychiky?

Ako zachytiť nezachytiteľné a vidieť to skryté? Psychika dieťaťa je tajomný svet a najbližšie k nemu majú rodičia. Je to totiž aj ich…
Zobraziť
Radíme si navzájom

Radíme si navzájom

Mnohí rodičia študujú knihy o výchove, hľadajú informácie, absolvujú rodičovské kurzy, ale často až vtedy, keď sa objavia problémy detí. Na druhej strane…
Zobraziť
Menu