„Choď si upratať svoju izbu“, „urob si tu už poriadok“ – je známy príkaz rodiča, v pozadí ktorého často cítiť hnev spojený s krikom, výčitkami a kritikou neposlušníka.
Veľkou témou v rodinách býva poriadok a neporiadok – dva extrémy, z ktorých ani jeden nie je to, čo tvorí pokojný domov. Posadnutosť poriadkom a neschopnosť riešiť neporiadok sú chorobnými stavmi. Poriadok a neporiadok môžu byť hlbokým zrkadlom vnútorného duševného poriadku alebo neporiadku, pretože sú viazané na osobnostné vlastnosti a mentálne schopnosti človeka. A u detí sú práve vo vývoji.
Pre deti je prirodzený skôr chaos alebo tvorivý neporiadok, v ktorom sa vyznajú. Úzkostlivé udržiavanie poriadku vedie deti k pasivite a obmedzeniu ich hravosti a tým aj spomaleniu ich vývinu.
Skúsme sa na problém poriadku a neporiadku pozrieť inak.
Klientka mi rozprávala príbeh starej mami, na ktorú sa jej matka hnevala, pretože mala neporiadok a špinu. Ako dieťa si však spomínala na izby, kde bol poriadok a ak otvorila starej maminu skriňu, bolo tam všetko krásne poukladané, vyšívané, voňavé. Neporiadok a “špina“ boli tam, kde sa pracovalo, kde sa zabíjala hydina, čistila zelenina, kde sa varilo, pieklo, zaváralo….
Nazvala by som to tvorivý neporiadok v prostredí stabilného poriadku.
Ako to aplikovať na detskú izbu? Všetko – hračky, oblečenie, knihy, školské veci, by malo mať svoj stabilný systém a poriadok, a prítomnosť neporiadku – to je detský čas hrania, tvorenia, kreslenia, vymýšľania, experimentovania.
Skúsme zamerať pozornosť na „psychické pozadie“ poriadku a neporiadku, a to čo je medzi nimi, a tým je upratovanie. Učiť deti upratovať znamená, že ich učíte upratovať niečo v sebe, upratovať v živote, vo vzťahoch k veciam, zvieratám, ľuďom.
Čo z psychologického hľadiska znamená poriadok a upratovanie? Je to schopnosť organizovať veci: hračky, knihy, úlohy, oblečenie, priestor okolo seba ale triediť aj rôzne informácie a zadeľovať svoj čas.
Deti nemajú ešte vyvinuté organizačné schopnosti – nevedie ako začať, kde začať, čo robiť ďalej a čo kde dať, potrebujú pomoc a vniesť do ich neprehľadného sveta systém a poriadok. Ak chceme pochopiť podstatu organizovania je vhodné poznať podstatu ľudského myslenia.
Z hľadiska riešenie problémov a úloh pomocou myslenia rozoznávame myšlienkové operácie – analýzu, syntézu, porovnávanie, generalizácia, konkretizácia….. A všetky tieto funkcie aktivujete, ak učíte deti upratovať, ak s ním upratujete a nie mu iba mechanicky rozkazujete robiť hmotný poriadok, pričom sa nerozvíja aj jeho duševný poriadok.
Okrem schopností k robeniu poriadku musia byť deti aj vnútorne motivované, musia mať vnútornú potrebu žiť v primeranom poriadku, a to je už o osobnostných vlastnostiach
Každé dieťa niečo motivuje a každé dieťa má určité potreby. Úlohou rodičov je nájsť a použiť to, k rozvíjaniu osobnostných vlastností dieťaťa. Existuje mnoho vecí, pre ktoré sú deti ochotné robiť aj niečo, čo im až tak nevonia. Môže to byť pozeranie obľúbenej rozprávky, filmu, špeciálny výlet, alebo nejaká hračka, kniha, hra, pol hodinka pri počítači, stretnutie s kamarátmi a podobne. Jednoducho, vymyslite niečo, čo dieťa vedie k trpezlivosti, ochote, záujmu, tvorivosti.
Motivačne na deti pôsobia bodovacie tabuľky, harmonogramy, ktoré fungujú prehľadným spôsobom a pomáhajú deťom naučiť sa spoliehať na seba, zároveň ich učí sebaúcte, pretože si začínajú uvedomovať, že dokážu.
Základné predpoklady poriadku:
-
Dajte dieťaťu možnosť vnímať a zažívať poriadok, v ktorom sa bude cítiť dobre a ono samo si ho potom bude chcieť udržať, atmosféra poriadku by mala byť umocnená s pokojom, vôňou, príjemnými aktivitami …
-
buďte vzorom v udržiavaní poriadku, dôležité je aby deti žili v poriadku, aby videli váš poriadok,
-
nezabúdajte, že dieťa potrebuje aj „tvorivý neporiadok„,
-
zadefinujete, čo je to únosný „neporiadok alebo poriadok“ v izbe,
-
v akých časových intervaloch mu pomôžete robiť „únosný“ poriadok,
-
zbavujte sa starých vecí, pokazených hračiek a zbytočností,
-
vytvorte priestor, kde všetko má svoje miesto,
- mať upratovací režim v kalendári – každodenné upratovanie vyplývajúce z chodu domácnosti a „veľké“ upratovanie a to znamená – triedenie, vynášanie, darovanie vecí ale aj čistenie, vysávanie priestoru,
-
používajte vizuálne pripomienky ako je galéria fotografií poriadku a neporiadku.
Kritické momenty:
-
Domáce práce by nikdy nemali byť trestom a nemali by byť spojené s negatívnymi emóciami.
-
Rozprávanie a vysvetľovanie okolo témy poriadok a neporiadok, nie je u deti účinné.
-
Namiesto kritizovania a rozprávania o dôležitosti poriadku, učte deti už v nižšom veku, ako sa poriadok robí a pomáhajte im.
- Neváhajte požiadať dieťaťa o pomoc pri upratovaní ostatných priestorov v byte.
-
Malo by platiť pravidlo, že ako prvá má byť zabezpečená starostlivosť o živých členov rodiny až potom neživý poriadok.
-
Do upratovania možno zapájať deti už od jedného roka. Predškoláci a veľkí školáci už chápu súvislosti spojené s upratovaním lepšie, využite ale možnosť spoločne stráveného času pri upratovaní a dozviete sa viac ako pri cielenej komunikácii.
-
Nezabúdajte čím menej vecí v izbe, tým ľahšie sa tam bude udržiavať poriadok.
-
Ak začnete skoro vynucovať a prikazovať robenie poriadku, a budete sa sústreďovať iba na hmotný poriadok, vytvoríte u dieťaťa skôr odpor k upratovaniu.
-
Rodičia sústredení na akademické a športové výsledky zabúdajú z detí vychovať aj spoľahlivých a dobrých členov domácnosti. Mnohým rodičom stačí, ak deti prinášajú domov jednotky, oceňujú ich výkony v športe a nevyžadujú od nich, aby pomáhali v domácnosti alebo išli na brigády.
Keď všetko zlyhá:
-
Použite starú osvedčenú metódu – veľké vrecia na odpadky, ale bez kriku a hnevu.
-
Zrkadlite im pasivitu a neporiadok – nenavarené, nenakúpené, neoprané.
-
Rozprávajte mlčaním.
Príde však vekové obdobie puberty charakterizované chaosom a vtedy:
-
Zatvorte dvere a nedívajte sa …
