Ako zmeniť nezmeniteľné
Určite ste sa už stretli s komentármi typu:
′′Mama môjho priateľa sa celý život zdravo stravuje. Nikdy nepila alkohol, nefajčila a nejedla žiadne z tých „nezdravých jedál“. Každý deň cvičila, bola vždy veľmi aktívna, nikdy nevychádzala na priame slnko bez opaľovacieho krému. Zo všetkých síl sa snažila udržať si zdravie. Teraz má 66 rokov a trpí rakovinou kože.
Prečo sa problémy neriešia, aj keď ich riešime
- Držíte diétu, aj tak nechudnete.
- Liečite sa, aj tak sa nevyliečite.
- Robíte všetko pre to, aby ste otehotneli, a neotehotniete.
- Dostanete radu, ako riešiť problém, ale problém sa nerieši.
- Zmeníte životný štýl, ale život si ide ďalej po svojom.
- Šetríte, pracujete, a aj tak nie ste bohatí.
- Chránite svoje dieťa, a aj tak ho šikanujú.
-
Partnera milujete a on vám je neverný.
Máte pocit, že ste uviazli v bludnom kruhu starostí, problémov, neúspechov, prehier, ale aj depresií, nevysvetliteľných ťažkostí a bolestí.
Nedokážete sa v živote realizovať. Nemôžete sa posunúť ďalej. Opakujete rovnaké scenáre svojho správania.
A hľadáte ďalšie riešenia,investujete čas aj peniaze. Kupujete lieky, knihy a rady.
Za všetkým je otázka PREČO?
Otázkou je, či si kladieme správne otázky. Vidíme problém ako celok a vo všetkých súvislostiach, v správnom čase?
Vidíme aj jeho odvrátenú stranu? Komu patria naše problémy ale aj problémy detí? Sú to vôbec naše problémy?
V čom je problém problému
- Hľadáme ľahšie a kratšie trvajúce riešenia. Naučili sme sa dať si tabletku a bolesť necítime. Ale v psychike to tak nefunguje.
- Vidíme iba problémy dieťaťa, manžela, kolegyne, svokry.
- Obviňujeme deti, partnera, rodičov, učiteľov, lekárov, politikov.
- Hneváme sa na životné okolnosti.
- Máme vysnívané a naprogramované situácie a osoby. (Malo by to byť tak a nie inak. Mali by byť takí.)
Kľúčom sme my sami
Neuvedomujeme si, že kľúčom k riešeniu a k zmene, sme my sami. Takí, akí sme.
Ľudia v našom živote a naše okolie sú iba zrkadlami a spúšťačmi niečoho nepoznaného a nami popieraného.
Veľmi dôležité je uvedomenie, že všetko súvisí so všetkým. Emócie s myšlienkami, myšlienky so správaním, správanie so vzťahmi.
Spolu súvisí naša minulosť a prítomnosť, ktoré spoluurčujú našu budúcnosť, ale aj budúcnosť všetkých, ktorí prídu po nás. Náš hnev, zlosť či nenávisť nekončí naším úmrtím, neskončí s ním ani naša radosť, pokoj, šťastie a láska.
Čo je to skryté
Korene našich problémov sú často skryté a môžu byť iné, ako ich vnímame. Mnohé súvislosti sú nám potom nezrozumiteľné a nevidíme ich prepojenia.
Následne si vytvárame vlastné vysvetlenia a vlastné scenáre.
Prečo nevidíme to skryté a prečo je to skryté
Je to dané kapacitou nášho vedomia, ktorým prúdia stále nové a nové informácie a zážitky.
Tie staršie informácie a zážitky idú do našich „pamäťových skladov“. Stávajú sa spomienkami, ktoré ale musíme zabúdať, a tým s nimi strácame spojenie.
Postupne sa spomienky a s nimi spojené emócie presúvajú do hlbších úrovní psychiky a končia až na úrovni tela. To je tzv. bunečná pamäť.
Mnohé naše zážitky môžu byť traumatické a zostali s nimi spojené emócie strachu, hnevu, smútku, nenávisti, bezmocnosti. Všetky ale potrebujú byť ukončené aby svojou silou neohrozovali naše zdravie. Je prirodzené, že ak je traumatická bolesť príliš veľká, máme tendenciu vyhnúť sa jej. Podvedome zistíme, že nám pomáhajú drogy, alkohol, sladkosti, mnohé lieky, ale aj príjemné zážitky a úniky do virtuálneho sveta.
Čo je odvrátenou stranou problému
- Žena, riešiaca problémy s alkoholom, pochopila, že problémom nie je alkohol, ale jej hnev voči matke, ktorá ju celé detstvo kritizovala a ponižovala. Alkohol bol skalpelom na otvorenie „bolestivých rán“ z detstva.
- Pochopený bol príbeh chlapca, ktorý bol obviňovaný za fajčenie trvajúce od jeho ôsmých rokov. Rozvodom rodičov stratil kontakt s otcom, ktorý matka vedome blokovala. Svojho otca miloval, mal s ním pekné zážitky, pri mnohých ale otec fajčil. Chlapec si fajčením sprítomňoval pekné chvíle strávené s otcom.
- Dlhodobá migréna mladej slečny zrkadlila jej matke hlboko potlačené pocity viny a hnevu za potrat.
- V pozadí obezity mladej mamičky po pôrodoch bola téma intimity.
- Klamanie chlapca v puberte bolo zrkadlom pre rodičov, ktorí mali iných partnerov a iba čakali, kým chlapci vyrastú a oni sa môžu rozviesť. Rodina žila život v klamstve.
- Žiarlivosť manžela na manželku, ktorá pracovala aj v nočných službách boli pochopené uvedomením si, že jeho matka v detstve pila a večer odchádzala, až- raz odišla a už sa nevrátila.
- Roky trvajúci strach zo šoférovania sa vyriešil až po pochopení jeho podstaty, a tým bol strach z uzavretých priestorov.
- Výstižné bolo aj konštatovanie klienta: „Je pre mňa hlboko oslobodzujúce pochopenie, prečo môj otec pil. Keď mal rok, zomrela mu maminka a keď mal päť rokov, zomrel mu aj otec a on zostal sám. Nezažil rodinu, nepoznal lásku svojej matky a nemal vzor svojho otca.“
Riešime iba to, čo vidíme
Ako riešime závislosti? Bojujeme proti drogám a upozorňujeme na ich následky. Alkohol schovávame, o počítačoch teoretizujeme – kedy a koľko, za jedenie sladkostí sa obviňujeme.
Čo však neriešime? Nehľadáme odpovede na otázky: Prečo potrebujeme cítiť stav navodený drogami, alkoholom a sladkosťami? Prečo unikáme z reality do virtuálneho sveta? Prečo potrebujeme vyhrávať a riskujeme? Prečo potrebujeme hazardovať?
Ako riešime problémové správanie dieťaťa? Dieťaťa, ktoré vyrušuje, skáče, je nepokojné, je považované za neposlušné alebo choré, a jeho správanie sa rieši poznámkami, trestami alebo liekmi. Tresty ani lieky neriešia skutočnú príčinu jeho správania, iba ju potláčajú.
Navyše hrozí, že potom sú potlačené aj pozitívne emócie a dieťa je potom akoby prázdnym človiečikom.
Čo však neriešime? Rieši sa to, čo vidíme ale nevidíme to, čo dieťa cíti. Vo svojom vnútri môže byť nešťastné, nevie regulovať svoju úzkosť, depresiu, strach a to sú emócie, ktoré zdedilo a nepatria mu.
Ak je dieťa prinútené správať sa inak, tak tieto jeho emócie si nájdu inú cestu uvolnenia. Je preto dôležité riešiť to neznáme, a to čo je skryté za problémovým správaním dieťaťa.
Ako von zo začarovaného kruhu
Odpovedzte si na otázku: KOMU TO PATRÍ?
Začnite sledovať niť svojich problémov. Zistíte, že mnohé poznáte z minulosti. V prítomnosti vám ich môžu začať zrkadliť vaše deti, partneri, ale aj ľudia, ktorí vás iritujú alebo ľudia, ktorých nekriticky obdivujete. Môžu to byť aj situácie, ktoré nezvládate či príbehy, ktoré vás priťahujú.
Prijmite existenciu podvedomia
Naše podvedomie plné rôznych emócií a je skutočne silou, ktorá náš život utvára a usmerňuje. Riadi sa však inými zákonmi, ako bežné logické uvažovanie. Nedá sa s ním pracovať racionálne a nedohodnete sa s ním.
Všetky podvedomé spomienky sú uložené v obrazoch, s ktorými sú spojené rôzne emócie. Namiesto slov a pojmov sa preto pracuje s obrazmi, s predstavami, so symbolmi, so snami a s náhodami.
To sú signály podvedomia, ktoré umožňujú pôsobiť a preniknúť do podvedomého sveta, preorganizovať ho a zmeniť.
Príklad z praxe:
Muž s chronickými zdravotnými problémami, ženatý, bezdetný vychovával s manželkou jej dcéru. Dcéra bola problémová, panovačná, neprispôsobivá, a preto aj nezamestnaná. Matka jej potajme dávala peniaze, bála sa o ňu, ale už ju nezvládali.
Psychológ im doporučil, aby jej umožnili v niečom začať podnikať. Kúpili jej druhé auto, pretože prvé rozbila. V rámci krátkeho naladenia a imaginácie sa nám objavila rozprávka Mrázik, čo klient skomentoval: Na Vianoce som ju 3x sledoval. Niečo ma k nej priťahovalo, ale nepochopil som prečo. No teraz to už viem.
Práve v tej rozprávke sme našli obraz ich situácie – a aj návod na riešenie.
Každý deň zažívame zrkadlenie určitých situácií, osôb, príbehov, vzťahov. Napríklad, keď si žena neustále vyberie mužov, o ktorých vie, že jej budú neverní, sú egoistickí a nevážia si ju.
Aké je riešenie a čo robiť?
Základom je spomienkové traumy, ale aj fixované vzorce správania, identifikovať, prijať ich a popracovať na nich. Možno aj v spolupráci s odborníkom.
Je veľká pravdepodobnosť, že ak to vnútorne nedoriešime, pôjde to ďalej s nami alebo bez nás.
Život je plný nezmeniteľných udalostí
Samozrejme, že život je plný nezmeniteľných vecí, udalostí a platí, že to, čo je skutočne nezmeniteľné, musíme iba prijať a naučiť sa snimi žiť.
Náš odchod z tohto sveta nezvrátime. Môžeme sa iba modliť za šťastnú hodinku svojej smrti. Tak, ako to robila jedna stará mama.
