Vianoce sú časom, kedy si viac uvedomujeme nádherný vianočný stôl a miesto, ktoré tam každý má. Pre mňa je to stôl s čipkovaným obrusom a tanierom perníkov. Pamätám si aj obyčajný stôl starej mamy, na ktorom sa vždy niečo robilo.

Ako ale vnímame obyčajný stôl a miesto pri ňom, je to iba miestom a stolom? Nie, znamená to aj spoločne strávený čas ale aj rodinnú atmosféru, tohto spoločne stráveného času. „Miesto pri stole“ nás spája, máme kde jesť, pracovať, tvoriť, komunikovať…Mať svoje miesto za stolom je jedna z vecí, ktoré nám vždy budú pripomínať domov.

Najzakladanejšou ľudskou túžbou je niekam patriť a byť milovaný. Mať miesto znamená, že sme súčasťou diania okolo seba, ktoré má aj hlbšiu symboliku: “Patríš sem, tu je tvoje miesto, tu sa môžeš hrať, jesť, písať, rozprávať sa s nami.“

Príchodom na tento svet nám bolo dané miesto v tejto krajine, v rode, v tejto rodine a pri tomto stole. Mať miesto, pri tom-ktorom stole je symbolom spolupatričnosti.

Dať niekomu miesto pri stole je gestom prijatia: “Prisadnite si k nám… Môžem si prisadnúť?” Sadnúť si za spoločný stôl je výzvou aj v diplomatických kruhoch a má svoj význam aj v rodine.

Mať či nemať zasadací poriadok pri stole

Všetko v živote, v prírode, v spoločnosti je založené na princípe hierarchie a určitom poriadku.

Mať nepísaný zasadací poriadok znamená mať pravidlá rešpektujúce hierarchiu v rodine – tie posilňujú autoritu rodičov. Miesto alebo čestné miesto dáva určitý status najdôležitejšiemu členovi rodiny, čo by mal byť otec alebo matka. Ak deti necítia silnú pozíciu otca alebo matky, nerešpektujú ani ich miesto.

Je teda dôležité, kto kde pri stole sedí?

Sú rôzne stoly – svadobný stôl, okrúhly stôl na pracovné porady, stoly v triede – všade sa dodržiava istá hierarchia a platia tam nepísané pravidlá.

Predstavte si lietadlo, v ktorom má každý svoje miesto, predovšetkým prvý a druhý pilot. Čo keby letuška trvala na tom, že ona chce sedieť na mieste pilota?

Dôležitosť miesta pri stole pomáha udržiavať hierarchiu aj v rodine, kde je bez kriku a nátlaku podporovaná autorita rodiča. Učí deti rešpektu bez vynucovania. Rešpekt k určitému miestu je rešpektom aj k osobe, ktorej to miesto patrí. Je to spôsob, ktorý neverbálne pomáha vo výchove – cez symboliku pretrvávajúcu v rodine dlhé generácie.

Čo znamená nechať voľný režim?

Keď si každý sadne tam, kam chce, podľa toho, ako sa momentálne cíti môže viesť ku konfliktom a boju. Možno si rodičia povedia, nech má ich dieťa „široké lakte“, lebo v živote ich bude potrebovať. Ale raz budú z týchto rodičov starí rodičia a už tie široké lakte neovplyvnia a neviem, aké miesto potom dostanú pri stole. “Vyboxovať” si svoje miesto neznamená v živote vždy výhru.

Voľné sedenie môže byť sprevádzané aj časovým chaosom. Spôsob – každý príde kedy chce, môže narúšať aj celková atmosféru rodinného spolužitia.

Sú dni, situácie, kedy sa poriadok a pravidlá nedajú dodržať. Ak sa ale vytvorí systém, funguje automaticky a bez konfliktov. Voľné sedenie ako protiklad k hierarchickému sedeniu si deti môžu vyskúšať v prírode, pri kempovaní či v záhrade.

Myslím si, že je dobré mať vytvorené pravidlá o tom, kde kto sedí. Predstavte si, že idete na dovolenku autom – kto bude šoférovať? Asi nie ten, kto si sadne prvý za volant!

Sedieť na otcovom mieste však môže byť odmenou alebo privilégiom za dobre vykonanú prácu, za nejaký výnimočný skutok dieťaťa. Rodina sa môže dohodnúť, že v určité dni budú deti sedieť na miestach rodičov, ale iba ak urobia všetko to, čo k tomu patrí – pripravia večeru, budú plniť rôzne rodičovské povinnosti…

Ak je v rodine poriadok a hierarchia, deti sú kľudné. Keď majú deti svoje miesto, cítia sa prijaté, akceptované a chránené.

V rodine sa nestráca čas dohadovaním a konfliktami typu: „Kto skôr príde, ten viac berie.“ Mať miesto pri stole nie je iba to hmotné. Je to spôsob, ktorým deťom približujeme hierarchiu života, učíme ich rešpektovať to dôležité, ale aj stúpať smerom k tomu privilegovanému. Je to miesto, ktoré si musia v živote zaslúžiť. K tomu patrí aj poriadok a s tým súvisiaci rešpekt, uznanie a úcta k rodičom, starým rodičom, učiteľom, nadriadeným.

Mgr. Adamcová Lýdia

 

Prečítajte si tiež

VýchovaZdravie

Ak pochopíme, prečo koronavírus napáda predovšetkým pľúca, môžeme sa lepšie chrániť!

Ak pochopíme, prečo koronavírus napáda pľúca, môžeme sa lepšie chrániť! Citujem – „Na základe doterajších poznatkov to vyzerá, že sa vírus v teplejšom…
Zobraziť
Výchova

Stratili sme schopnosť komunikovať na úrovni duší

Inšpiroval ma krásny a pravdivý článok – „Večerný rituál, ktorý pomôže deťom aj vám: Mamy, naučte sa používať kúzelné slová Večerný rituál Prečo…
Zobraziť
Problémy vo výchoveVýchova

Slová vo výchove nestačia

V prípade problémového správania dieťaťa, využívajú rodičia najčastejšie kritizovanie, vysvetľovanie a moralizovanie. Slovami dieťaťu opisujú jeho nevhodné správanie. Vytvárajú teórie o tom, čo…
Zobraziť
Menu