Problémy vo výchove

Kvíz – „Nie, ja to chcem … !!!“

.... počuť to v obchodoch s hračkami, sladkosťami, ale aj na ulici... Deti nevedia odolať atraktívnym ponukám a rodičia stoja pred dilemou ako problém zvládnuť.

Často potom vidieť deti porazené a ponížené. Postarajú sa o to vyjadrenia typu – si zlý, hlúpy, pozri na iné deti, takto sa deti nesprávajú, všetci ťa videli, nechcem to už vidieť, neopováž sa už plakať…, a prípadne aj bitka.

Dieťa je nútené všetok svoj hnev potlačiť a ten si tam žije svoj život. Ticho čaká na svoj čas – buď sa znovu pokúsi prejaviť alebo sa schová za nejaké ochorenie a ohrozuje zdravie dieťaťa. Môže sa stať, že v budúcnosti nebudete riešiť vzdor a hnev svojho dieťaťa ale jeho vážne ochorenie.

Ako reagujete?

Príklad klasickej situácie –Ja chcem .. auto, keksík, tento mobil.!“ Dieťa odmieta argumenty a jednoducho to chce. Hnevá sa, plače, púta na seba pozornosť okoloidúcich.

Aké sú typické reakcie rodiča a čo signalizujú?

1. Rodič potláča v sebe hnev a snaží sa dieťa presvedčiť, aby nerobilo hanbu, prestalo kričať a poslúchlo.

2. Rodič sa rozhnevá, na dieťa kričí a nakoniec mu dá po zadku.

3. Rodič bez rozčuľovania a ďalších rozhovorov dieťa zoberie za ruku a odvedie ho, prípadne ho odnesie.

4. Rodič dieťaťu sľubuje nejakú inú odmenu, pokiaľ sa prestane nevhodne správať.

5. Rodič sa snaží niečim odpútať pozornosť dieťaťa a medzi rečou ho odvedie.

Zamyslite sa, ktorý spôsob reagovania používate? A ako často ste nútený ho používať.

Čo tieto reakcie signalizujú?

1. Táto reakcia rodiča signalizuje, že je v pozícii slabšieho, neistého, čo môže dieťa ešte viac hnevať, pokiaľ necíti silu rodičovskej autority.

2. Toto riešenie je agresívne a signalizuje bezmocnosť a neschopnosť rodiča zvládať predovšetkým svoje afekty. Rodič má potlačené emócie, ktorého ho vracajú do detského veku a jeho vnútorné deti bojujú s jeho skutočným dieťaťom. Rodič síce situáciu navonok zvládne ale učí dieťa, že pravdu má silnejší a agresívnejší.

3. Toto riešenie je pozitívne len v prípade, že sa rodič nerozčuľuje, nezlostí, dieťa nijak netrestá. Uplatní svoje právo rodiča, pretože v určitých situáciach, kde je ohrozená bezpečnosť dieťaťa, sa s ním nedá dohadovať.

4. Úplatok, ktorý chce rodič dieťaťu poskytnúť je tiež znakom jeho neistoty a môže pri opakovaní viesť k vydieračským postojom.

5. Ideálne riešenie, ktoré však vyžaduje aby rodič vedel pohotovo a tvorivo reagovať. Je dobré mať pripravený repertoár bláznivých a šokujúcich vyjadrení.

V určitom štádiu rozrušenia dieťaťa ale aj v pozdnejšom veku, už nie je možné jeho pozornosť odpútať a preto nejde toto riešenie vždy uplatniť.

Určite optimálne je správanie rodiča pod č.5. a pod č.3.

Kľúčovým problém v danej situácii sú aj emócie rodičov (od koho iného by ich dieťa malo?). Ak si to uvedomíte a svoje emócie ovládnete, môžete striedať a využiť každé riešenie. Vedieť intuitívne – kedy zakričať, kedy udrieť, kedy mlčať a kedy urobiť kompromis – a to bez veľkých rečí a bez veľkých emócií.

Nezabúdajte však, že deti často v afekte odmietajú argumenty, nevnímajú ich. Čiže spoliehať sa, že vás dieťa v tej chvíli pochopí a poslúchne je zbytočné. To je účinné až keď dieťa „vytriezvie“ a emócia odznie.

Moje doporučenie:

ak sú okolnosti neúnosné a hračka je prijateľná – kúpte mu ju, alebo urobte nejaký kompromis. Dôsledkom ale bude, že do obchodu s hračkami s ním nepôjdete, pokiaľ sa tam nedokáže primerane správať. Je to možno proti názorom, že odmeníte nevhodné správanie dieťaťa. Jednorázovo sa ešte nemusí vytvoriť taký podmienený reflex.

Na druhej strane dieťa vnútorne myslí – ak sa budem takto správať, nepôjdeme do obchodu. Začne korigovať vlastné správanie, pretože to už chce ono.

A to sú dlhodobejšie a pozitívne dôsledky, kedy si dieťa samo uvedomí svoje nevhodné správanie.

Ak mu vec nekúpite, zostane v ňom vzdor, pocit porazenia (dobre vytrénované) s myšlienkou – aj tak si to raz kúpim (možno aj 30 ročný). Všetok tento potlačený vzdor a hnev sa môže  aktivovať podobným správaním jeho syna alebo dcéry. On ako rodič, bude reagovať svojim starým detským potlačeným vzdorom a hnevom.

Adamcová L.

«   |   »