Problémy vo výchove, Radíme si navzájom, Výchova

Strašidelné rozprávky alebo pozitívne rozprávky ?

Drak je zabitý, princezná unesená, vlk rozpáraný, ježibaba zhorela v peci  – má toto dieťa zažívať a predstavovať si? Má sa hrať po tme, prezliekať sa za strašidlá, príšery a čarodejnice, hrať bojové hry, hry so zbraňami a strieľaním, počúvať príbehy, ktoré naháňajú strach, hrať sa s figúrkami, ktoré predstavujú rôzne strašidlá, kresliť hrozné príšery? To všetko patrí k detstvu každej generácie.

Prečo to deti priťahuje?

Deti sa rady boja, pretože vedia, že bude nasledovať príjemný pocit úľavy. Podstatné je, že všetko sa to deje v bezpečí domova a za prítomnosti osôb, ktoré ich ochraňujú. To je pozitívna trauma – strach prežívaný v bezpečí. Dôležitá je práve úloha rozprávača, ktorý sa s dieťaťom po prečítaní rozprávky porozpráva, zdôrazní posolstvo, pridá svoju vlastnú skúsenosť. V tých najstrašidelnejších momentoch nie je dieťa samé, je v bezpečí.

Čo je na týchto rozprávkach cenné? Nejde o príšery v rozprávkach, ale o strachy, úzkosť, smútok, pocity viny, zlosť, ktoré môže dieťa skryto prežívať. Vďaka vonkajším príšerám tieto strachy „vylezú z jeho vnútorného sveta“. Už nie sú skryté, už sú videné a môžeme s nimi pracovať.

Rozprávka nemôže spôsobiť úzkosť, iba ju vynesie na povrch a umožní jej odreagovanie. Dieťa takto prostredníctvom rozprávok čelí vlastným obavám a vďaka nim si uvedomuje, že je možné ich prekonať.

Podobný princíp funguje aj u dospelých, ktorí vyhľadávajú adrenalínové športy. Tie sú spúšťačmi niečoho, čo je hlboko uložené a potrebuje byť uvoľnené. Je to však dočasná úľava, pretože pôvodný zdroj stresového zážitku je uložený hlboko v podvedomí. A práve rozprávky dávajú možnosť ísť k tomuto zdroju!

Rozprávky učia deti vnímať protiklady, pretože tak funguje život. Odmietanie protikladov spôsobuje ich nerovnováhu, odmietaný protiklad klesá a pozitívny stúpa. Nájsť optimálny stred znamená nebáť sa protikladov.

Chrániť deti pred týmito skutočnosťami znamená, že im neumožníte prežiť určité elementárne strachy. To môže mať za následok, že vo chvíli, keď sa s takouto nepriaznivou situáciou stretnú, nebudú sa s ňou vedieť vyrovnať.

Niektorí rodičia vidia ako ich dieťa prežíva strach a úzkosť a tieto rozprávky odmietajú a objavujú pozitívne rozprávky, ktoré iba maskujú problémy dieťaťa.

Pozitívne rozprávky, to je zlatý život v rozprávkovom zámku. To ale nie je o skutočnom živote! Život nie je iba pozitívny. V klasických aj hodnotných rozprávkach je násilie, ktoré však nemá deštrukčnú silu pôsobiacu v duši dieťaťa. Je skôr zobrazením prekážok v živote, ktoré treba prekonať – múdrosťou a poznaním.

Ak sa niektoré deti začnú správať deštruktívne, príčinou nie je rozprávka, ale emočné dispozície, ktoré je potrebné riešiť (ide o plné nádrže násilia). Vďaka rozprávke ich môžeme vidieť a pomôcť dieťaťu postupne „vypúšťať“. Rozprávky majú v tomto smere až terapeutický efekt, pretože vyťahujú problém z hĺbky detskej psychiky.

Obavy rodičov, že dieťa sa nechá ovplyvniť rozprávkovými scénami a prenesie si ich do reálneho života, prípadne unikne do sveta fantázie, sú zbytočné. Dieťa má vždy určitý odstup a vie intuitívne odlíšiť, že je to iba rozprávkový strach. A ak dieťa nemá tento odstup má nejaký problém.

Mgr.Lýdia Adamcová

Výchova v kocke – kolekcia 5 ebookov

Prečítajte si tiež

Problémy vo výchoveRadíme si navzájom

Pomôcť svojim deťom znamená vedieť pomôcť aj sebe

Teší ma vidieť čoraz viac rodičov, ktorí si uvedomujú, že problémy ich detí sú aj ich problémy. Oddeliť to, čo sú zdedené problémy…
Zobraziť
Menu