Problémy vo výchove, Rodičia a partnerstvo, Výchova, Ženy a matky

Detské choroby zrkadlia emócie rodičov

Predstavte si, ako takáto situácia pôsobí na dieťa. Nejde iba o to, čo vidíme ale predovšetkým o to, čo nevidíme. Dieťa nezažíva iba hnev otca, ale vo svojom vnútri má aj zdedené dispozície k podobnému správaniu, ktoré však musí v sebe potláčať.

Deti so silne vyvinutým inštinktom boja sa dokážu brániť, môžu kričať, vzdorovať, odvrávať, v škole môžu byť agresívne. Ich telo je zaplavené negatívnymi emóciami spolu s emočnou chémiou.

Deti so silným inštinktom úteku a stiahnutia sa, všetku energiu zúrivosti v sebe potláčajú. A čo robí potláčaná zúrivosť s detským telíčkom? To je ako zúrivý pes zavretý v klietke, ktorú dotrhá.

Prejavované ale aj potláčané emócie rodičov, vedome alebo podvedome ohrozujú zdravie detí. Ide o poznatok, ktorý čoraz viac pomáha pri riešení detských ochorení a dostáva sa do povedomia rodičov.

Medzi psychológiou a medicínou sa intenzívne rozvíja odbor psychosomatika, ktorý rešpektuje celostný pohľad na ochorenia – okrem liečby pracuje s emočnými traumami, ktoré sprevádzajú každého z nás. Rešpektuje vplyv psychiky na telesné funkcie ale aj vplyv somatického ochorenia na psychiku.

Každé fyzické ochorenie má svoje psychické korene a psychické problémy sa skôr či neskôr objavia aj na ľudskom organizme. Výraznejšie sa táto téma prejavuje v detskej populácii. Deti reagujú na záťaž a stresy viac psychosomaticky.

Somatické ochorenie má aj u detí psychické resp. emočné korene. Problémom je zistenie, akých emócií. Ako môžu zdravotným problémom bábätka predchádzať psychické problémy. Tak malé deti ešte nezažívali stresujúce situácie, ktoré by viedli k rôznym zdravotným problémom. A prečo nimi potom trpia. To bola aj moja vnútorná otázka po mojom ochorení. Ak mám onkologické ochorenie v päťdesiatke – dobre, ale prečo majú onkologické ochorenia malé deti, prečo majú deti cukrovku, alergie a množstvo iných ochorení. Predsa nefajčili, nestresovali sa, nedýchali ešte toľko znečistený vzduch, nejedli nezdravé jedlá, možno ani v rodine nebolo podobné ochorenie. Cítila som, že za tým je niečo iné.

Každej chorobe, ktorá sa prejavuje na fyzickej úrovni predchádza emočný stres, je to ale starý stres spojený s emóciami zažívanými niekoľko generácií dozadu. A naše stresy, možno ani nie tak silné, sú „poslednou kvapkou“, ktorou sa záťaž toho, ktorého orgánu prejaví už ako  ochorenie. 

Dlhodobé neriešenie psychických problémov v rode, spôsobuje nárast telesných ochorení, predovšetkým v generácii detí. Ide o rôzne alergie, astmu, obezitu, onkologické ochorenia, detský diabetes, oslabenie imunitného systému, evidentný je nárast detských neuróz a depresií, autizmu, porúch učenia a správania. Mnohé z týchto ochorení neboli v čase môjho detstva známe.

Nežijeme izolovaný život, žijeme v reťazci príbehov, zážitkov, osudov s množstvom nespracovaných emócií svojich rodičov, starých rodičov a prarodičov…

Ak vidím zlostných, agresívnych, vzdorovitých a kričiacich ľudí – ja hneď vidím ich deti, ktoré budú musieť vo svojom živote zápasiť, s tým čo dostali od svojich rodičov…

Pri mnohých ochoreniach sa vždy odborníci pýtajú: „Mal niekto v rodine, takéto ochorenie?“. Je ale dôležité zisťovať aj aké emócií zažívali členovia rodiny …

Môj pohľad na zdravotné problémy detí sa zmenil vďaka môjmu onkologickému ochoreniu, v pozadí ktorého som musela riešiť množstvo mne neznámych emócií. Bola som poslušné dieťa, ale potom som „videla“ množstvo potlačeného hnevu a mala som možnosť poznať jeho „prítoky“ stekajúce sa ku mne.

Každá emócia má svoje „úložisko“,  kde sa postupne ukladá, kde sa zatláča a ono sa postupne plní. Je známe, že strachom bývajú zasiahnuté obličky a močové cesty, hnev má svoje sídlo v celom tráviacom trakte, a smútok si našiel svoje miesto v pľúcach v blízkosti srdca.

Možno si myslíte, že prežívaný hnevu vás neohrozuje, stráca sa vo vzduchu. Hnev nazbieraný za celý život vám znepríjemní starobu a odovzdávate ho deťom, vnukom a plynie ďalej.

Množstvo ale aj silu, takto navrstvených emócií detský mozog nie je schopný spracovať. A deti, s týmito emóciami nevedia čo robiť, sú nervózne, neposlušné, agresívne, vzdorovité možno smutné až depresívne. Dôsledky sa môžu prejaviť ako neprimerané a ťažko zvládnuteľné správanie alebo ako ochorenia, úrazy a nehody detí.

Skúsme sa napríklad zamyslieť nad poruchami sústredenia a poruchami učenia a vzájomnom prepojením  psychiky a somatiky. Deti s týmito ťažkosťami sú často obviňované z lenivosti. Leniví sme ak nemáme dostatok energie, ak sme unavení a preťažení..

Za sústredenie a učenie zodpovedá mozog a otázka je: Prečo je mozog unavený a nevýkonný? Čo je dôležité pre mozog? Predovšetkým je to kyslík. Ako reaguje telo, ak nemá kyslík? Dusí sa a panikári. Čo robí topiaci sa človek? Podobne sa správajú aj deti s poruchou pozornosti, nesústredenosťou, hyperaktivitou ale aj agresivitou.

Ktorý orgán je zodpovedný za prísun kyslíka? Pľúca! Dýchanie mnohých detí je plytké a povrchné. Ktorá emócia zaťažuje pľúca? Smútok, ktorý môže prerásť do depresie! A to je smútok starý niekoľko generácií. Pracovať s poruchami pozornosti, sústredenosťou, netrpezlivosťou, nedostatkom vytrvalosti u dieťaťa znamená pracovať s jeho dýchaním, starým smútkom, ktorý tam sedí ako „žaba na prameni“.

Je načase čistiť „úložiská“, a to môžu robiť predovšetkým rodičia. Telo a duša sú spojené nádoby, podobne sú spojené aj ochorenia a malo by sa to rešpektovať aj pri ich liečbe.

Mgr. Adamcová Lýdia

Výchova v kocke

5. Nebojte sa vidieť problémy svojich detí

Výchova v kocke

4. Ako vychovať slušne neposlušné dieťa?

2. Ako vyladiť emočnú energiu (nielen) výchovných metód?

Prečítajte si tiež

VýchovaZdravie

Frontálno-okcipitálne držanie (FO držanie) nie je novodobým javom!

Mnohé maminky hladia svoje smutné alebo choré dieťa po čele. Koľkokrát si automaticky v strese položíme ruku na čelo alebo sa s podopretou …
Zobraziť
Básne

To bezstarostné života vnímanie

Tak požičať si detských očí, sveta videnie, to bezstarostné života vnímanie. S úsmevom na perách, zdanlivo iba tak, točiť sa dokola, až kým…
Zobraziť
Menu