Psychologické ambulancie riešia mnohé problémy u detí – poruchy učenia, sústredenia, správania, neurotické prejavy, úzkostné ťažkosti, poruchy stravovania (anorexia, bulímia), problémy so spaním, nočné desy, adaptačné problémy v škôlke, škole, šikanu, strachy, obsedantné stavy, obezitu, závislosti, ale aj časté ochorenia a oslabenú imunitu. Ich spoločným menovateľom môže byť depresia, ktorá je často považovaná za dôsledok uvedených problémov. Moje skúsenosti však hovoria, že práve skrytá depresia je základom, na ktorom tieto ťažkosti vznikajú.
Problémom pri depresívnych stavoch je, že na začiatku sa dieťa správa nenápadne a symptómy, nie sú až tak viditeľné alebo sú maskované inými psychickými, prípadne fyzickými ťažkosťami.
Liečia sa problémy so spánkom, rieši sa chudnutie, adaptačné problémy, poruchy sústredenia, rôzne ochorenia, ale ich depresívny podklad býva ignorovaný, nediagnostikovaný a neliečený. Samozrejme, efekt liečby prvotných ťažkostí je potom neúčinný a nie je ani dlhodobý.
Súčasné štúdie poukazujú na zníženie vekovej hranice prvého objavenia sa depresie u detí, ale aj na znovuobjavenie sa neriešenej depresie, v podobe rôznych zdravotných ťažkosti u detí.
Ako zistím, že moje dieťa má depresiu?
Vy ako rodičia svoje deti vidíte a vnímate každý deň – ich oblečenie, kamarátov, aké vzory a príbehy ich priťahujú. Vidíte ako sa zmenilo ich správanie. Ako dlho sa cítia sklesnuto. Užitočné sú aj informácie od učiteľov, spolužiakov a kamarátov.
Depresia u detí má rôzne prejavy, rôznu intenzitu, ale aj rôzne príčiny:
-
Deti môžu prežívať smútok, sú plačlivé, precitlivené na záťažové situácie, izolujú sa. Tento ich stav má reálnu príčinu – smrť obľúbenej starej mamy, odsťahovanie sa kamarátky, rozvod rodičov, šikany, … Ide o prirodzenú reakciu na citovú stratu, ktorá by však v priebehu niekoľkých týždňov mala ustúpiť.
-
Je skupina detí, ktoré nemajú dôvod byť smutné a sú smutné, prípadne majú iné prejavy depresie a to i napriek tomu, že žijú v usporiadanej rodine, učia sa dobre, majú kamarátov. Tieto deti majú depresívne dispozície, ktoré získali – napríklad matka v tehotenstve prežívala depresie, alebo niekto v rode zažil ťažké traumy. Patria sem aj deti s maskovanou depresiou, ktorá je skrytá za zdravotnými ťažkosťami. Depresívne prežívanie sa môže prejaviť aj ako agresívne, nekontrolovateľné správanie a hnev.
-
Objavujú sa aj deti s „veselou depresiou“ – vyhľadávajú spoločnosť, obľubujú akcie, sviatky, darčeky, sladkosti… Tým si kompenzujú nepríjemný vnútorný stav, ktorý cítia v samote a tichu. Niektorí najväčší komici mali tie najťažšie depresie.
Mnohé deti dokážu aj napriek svojim pocitom fungovať vo svojom prostredí. Ide často o stav, s ktorým sa narodili a nič iné ani nepoznajú. Prirovnávam to k jazde autom so zatiahnutou ručnou brzdou. Práve darčeky, oslavy, sladkosti a neskôr drogy im navodzujú príjemný stav, preto ich k svojmu životu potrebujú.
Prvým krokom je zistiť a identifikovať varovné signály depresie u detí:
-
Najčastejšie sa spájajú so smútkom, plačom, pocitom beznádeje a zmenou nálad, s pocitmi viny a bezcennosti, objavuje sa sebapoškodzovanie, myšlienky o smrti alebo o samovražde.
-
Objavujú sa strachy, predovšetkým strach z tmy. Vonkajšia tma ich núti byť vo svojom vnútri, kde sa deti stretávajú s vnútornou tmou.
-
Sprievodným javom býva únava a nedostatok energie, ktorý je často považovaný za lenivosť, ďalej nesústredenosť a s ňou spojené problémy s učením, zhoršenie výsledkov v škole.
-
Prítomný je nedostatok nadšenia a motivácie, strata záujmu o koníčky a zlý školský výkon, ignorovanie priateľov a rodinných príslušníkov.
-
Viditeľným signálom býva aj preferovanie čiernej farby na oblečení a doplnkoch, v kreslení…
-
U detí, ktoré majú silný inštinkt boja, sa depresia môže prejavovať ako podráždenosť, nepokoj, výbuchy hnevu až agresivita, šaškovanie, provokatívne, rizikové správanie, zneužívanie návykových látok. Dávnejšie sme riešili agresívne správanie chlapca po úmrtí otca. Agresívne sa prejavoval pri spustení truhly do hrobu, dlhšie obdobie mal snahu ho vykopať a odôvodňoval to tým, že dnes sa už dajú dať náhrady za ruky, za nohy…
-
Maskujúci charakter majú aj zmeny stravovacích a spánkových návykov – znížená alebo zvýšená chuť do jedla, nespavosť alebo nadmerný spánok.
-
Prítomnosť príznakov telesného ochorenia – bolesti hlavy, žalúdka, nevoľnosť, časté ochorenia, ktoré nereagujú na liečbu.
Pracujem s treťou generáciou klientov a často mám možnosť vidieť plynutie depresívnych ťažkostí z generácie na generáciu. Všetko, čo prežívame sa nestráca, neriešené to nevedome odovzdávame ďalej, kedy sa to ešte nabaľuje. Pochopil to aj otec mladej slečny s ťažkou depresiou, ktorý požiadal o riešenie aj svojich „démonov“, aby tak pomohol aj dcére.
Depresia potrebuje predispozície z minulosti a spúšťače v prítomnosti. Kombináciou týchto faktorov sa môže spustiť u dieťaťa depresia rôznej intenzity. Každé dieťa má iné dispozície a spúšťačom môžu byť niekedy banálnejšie udalosti, ale aj náročnejšie citové straty a konflikty v rodine.
Ako pomôcť deťom, ktoré majú depresiu?
Pre niektorých rodičov je možno jednoduchšie depresiu u vlastného dieťaťa zapierať, pretože nikto nechce mať psychicky choré dieťa. Vzniká tak priestor na Isté formy „samoliečby“: Nadmerné prejedanie, konzumovanie sladkostí, potreba nových hračiek, darčeky, nákupy, oslavy, ale aj užívanie alkoholu a drog. Tieto spôsoby „premaľovávania“ depresie sú skôr signálom, že je potrebné hľadať účinnejšie a zdravšie spôsoby liečenia.
Ak cítite, že vaše dieťa inklinuje dlhodobo k depresívnym prejavom, povedzte mu, že to cítite, ale nevyšetrujte. Dieťa nevie pomenovať, prečo sa tak cíti, otázky „prečo“ sú zbytočné. Potrebné je čo najskôr podchytiť nielen depresívne, ale aj smutnejšie prejavy dieťaťa. Skúste ho pokojne a bez výčitiek upozorniť, že je potrebné túto záťaž riešiť a že mu pomôžete. Riešenie depresií u dospievajúcich detí je už zložitejšie a je nimi aj často odmietané.
Aké sú možnosti liečby detskej depresie?
Liečba depresie u detí zahŕňa psychoterapiu a lieky (antidepresíva). Psychoterapeut môže pomôcť zmeniť nezdravé spôsoby myslenia, naučiť ho myslieť viac pozitívne a vedieť lepšie zvládať životné výzvy.
Depresiu iba slovami ale nevyriešite a nepomáha ani „umelé“ rozveseľovanie. Je dôležité nájsť pôvodné emočné zdroje v rodinnej histórii, kde sa ukladali rôzne traumy. Vtedy je potrebné pracovať s niektorým z rodičov. Pripomínam, že všetko, čo dieťa prežíva, má od rodičov. Platí to známe: „Ak má záhradník choré jablká, liečiť bude celý strom, nie jablko po jablku.“
Súbežná aplikácia antidepresívnych liekov, psychoterapeutických postupov a rodinnej terapie môže poskytnúť deťom výraznú úľavu v ich citovom prežívaní.
Ďalším možným riešením je EEG biofeedback terapia, ktorá prostredníctvom snímania EEG vĺn vyžarovaných z mozgu ich harmonizuje, a tak posilňuje oslabené funkcie centrálnej nervovej sústavy, ktoré sú ovplyvnené depresívnym prežívaním.
Pre domáce použitie je prístupný pasívny biofeedback s mnohými funkciami na zlepšenie výkonnosti, sústredenosti, porúch učenia a pozitívneho ladenia.
Depresie sú všeobecne spojené s nedostatkom vnútorného a vonkajšieho svetla, preto je účinný svetelný doping. Aj v odborných kruhoch sa pri liečení depresívnejších stavov využíva fototerapia – pobyt v bielom vysvietenom prostredí. Rodinnú atmosféru opticky presvetlite – do priestoru pustite viac svetla a jasu pridaním zrkadiel a využívaním bielej farby (biele prikrývky, vankúše, ktoré odrážajú viac svetla). Preferujte farebné oblečenie u seba aj u detí, každá farba má totiž svoj podporný terapeutický účinok.
Známa svojimi podpornými účinkami je aj Bachová kvetová terapia, v ktorej sú obsiahnuté esencie pomáhajúce pri depresiách, apatii, pasivite, fyzickej a psychickej únave. Dokážu pôsobiť na emócie zlosti, hnevu, žiarlivosti, ale aj netrpezlivosti, podráždenosti. Emócie sa vrstvia, preto vás môžu osloviť viaceré esencie.
Poznanie psychologického rozmeru Bachových esencií dáva ľuďom možnosť rozpoznať a identifikovať vlastné emočné bloky, ale aj emočné bloky u detí zistené rodinnou systemickou terapiou . Napríklad nočné desy u malých detí môžeme riešiť iba s rodičmi – tak nájdeme skryté emočné traumy.
Mgr. Adamcová Lýdia
