ÚZKOSŤ má svoju minulosť ale aj budúcnosť. Jej budúcnosť a pokračovanie zabezpečujú deti. Deti dedia celý archív rodu, narodia sa s úzkosťou a vlastne ani nepoznajú stav bez nej.
Podľa štatistík sa úzkostná porucha vyvinie u každého ôsmeho dieťaťa. Ak sa nezačne liečiť hneď v začiatkoch, jej negatívne dôsledky sa začnú prejavovať rôznymi spôsobmi.
Neliečená úzkostná porucha dieťaťa, pomalé a ďalej nabaľujúce sa emócie strachu, hnevu, smútku a vyčerpania sa môžu prejaviť v jeho zhoršených študijných výsledkoch, oneskorenom vývoji, dieťa nedokáže rozvíjať svoj potenciál. To vyvoláva pocity menejcennosti, neistoty a všetko to môže smerovať k poruchám správania, prípadne rôznym závislostiam.
Ako sa prejavuje strach či úzkosť u detí:
-
utlmením spontánnych prejavov, uzatvárajú sa do seba, sú pasívnejšie, unavené, spavé,
-
alebo naopak trpia výraznejším nepokojom, nervozitou, hyperaktivitou spôsobenou napätím, ktoré potrebujú uvoľniť,
-
typické je plytké dýchanie ovplyvňujúce pozornosť s následným ADHD, poruchami učenia, trémou,
-
poruchami príjmu jedla – prejedaním sa alebo naopak nechutenstvom, komplikovanejšími prejavmi sú bulímia a anorexia,
-
poruchami spánku, problémy so zaspávaním, ktoré sú časté už u malých detí – nočné desy a nočné mory, spojené s pomočovaním, ale aj problémy s kakaním.
-
zdravotnými prejavmi – bolesť hlavy a bruška, ktoré sa môžu častejšie prejavovať ráno pred odchodom do školy, počas stresových situácií a bezprostredne po nich,
-
často sa objavia zlozvyky, ktorými sa dieťa upokojuje a uvoľňuje – napr. cmúľanie palca, obhrýzanie nechtov či vytrhávanie vlasov,
-
zvláštne spôsoby vyrovnávania sa s psychickou záťažou, ktoré možno považovať za sebapoškodzovanie – hryzenie rúk, škrabanie sa po celom tele, rôzne motorické a zvukové prejavy či rituály,
-
vznikom závislosti na návykových látkach, ktoré im umožnia prežívať iné stavy – alkohol, drogy, sex, ale aj sladkosti,
-
snažia sa vyhýbať istým ľuďom, miestam, situáciám, kde sa necítia dobre a chcú radšej zostať doma,
-
nechcú ostať bez rodičov, majú veľké obavy o to, či ich majú dosť radi, či sa vrátia,
-
následne strácajú sociálne zručnosti v nadväzovaní a udržiavaní vzťahov s rovesníkmi,
-
objavuje sa strach z tmy, duchov, nepríjemných postáv, boja sa, že niekto príde do ich izby a ukradne ich,
-
potrebujú opakované uisťovanie a opakujú sa rôzne somatické ťažkosti,
-
neustále sa za niečo ospravedlňujú,
-
nepredvídateľne psychicky zlyhávajú aj pri jednoduchších úlohách a aktivitách,
-
obdobie puberty a dospievania je problematické,
-
extrémny perfekcionizmus, nie sú spokojné so svojimi výkonmi, obávajú sa urobiť aj najmenšiu chybu,
-
majú vtieravé myšlienky a kompulzívne správanie kedy musia niečo urobiť, majú určité rituály – musí sa otočiť, robiť pohyby s rukami alebo nohami, niekoľkokrát vstať, obísť niečo,
-
trpia fóbiami (zo psov, pavúkov, múch apod.) a svoje strachy preháňa (napríklad že príde živelná pohroma a pod.).
Mnohé tieto prejavy detských úzkostí obvykle nie sú jeho okolím akceptované, dieťa je za ne kritizované, dokonca aj trestané, čím sa pôvodné pocity úzkosti ešte viac prehlbujú. Problémom je, že dieťa nevie pomenovať čoho sa bojí, prečo to cíti alebo z čoho má úzkosť a rodičia mu často práve preto nedôverujú.
Predovšetkým menšie deti nedokážu jasne pomenovať alebo vyjadriť slovami, čo sa s nimi deje a vyjadrujú to bojazlivosťou, ľakavosťou, precitlivenosťou, plačlivosťou, ale aj rôznymi bolesťami. Staršie deti sa zas niekedy boja mať strach a dopracovali sa k presvedčeniu, že je to niečo, čo vyjadruje slabosť. To sú tie časté vety: „Prosím ťa, čoho by si sa bál? Veď už si veľká,…“
Kedy je potrebné zvýšiť pozornosť?
Mnohé deti prežívajú rôzne strachy a obavy, niektoré prejavy úzkostlivého správania sa môžu objaviť v určitom období, nie vždy to znamená, že deti trpia úzkostnou poruchou. Niektoré deti z úzkosti a zo svojich strachov vyrastú, niektoré bude ich úzkosť sprevádzať až do dospelosti, kým nevyhľadajú odbornú pomoc.
V rozhodovaní kedy vyhľadať odbornú pomoc pre svoje dieťa vám môže pomôcť:
- Ak úzkosť bráni vášmu dieťaťu v bežných aktivitách prípadne aktivitách, ktoré má obľúbené.
- Ak zasahuje do jeho priateľstiev, obmedzuje školské aktivity, ovplyvňuje atmosféru rodinného života.
- Porovnajte správanie vášho dieťaťa so súrodencami, kamarátmi, jeho vrstovníkmi.
- Zhodnoťte, do akej miery je úzkostná reakcia vášho dieťaťa úmerná situácii, v ktorej sa nachádza.
- Ak vaše dieťa je vystresované a je veľmi ťažké ho upokojiť.
-
Ak prežívate podobné stavy, prípadne niekto zo širšej rodiny, je potrebné predpokladať aj ich výskyt u dieťaťa.
Čo robiť?
Väčšina rodičov si ani v súčasnosti neuvedomuje, aké dôležité je od začiatku venovať pozornosť prvým príznakom a prejavom úzkostných pocitov dieťaťa. Čo môžete urobiť pre to, aby ste čo najúčinnejšie predišli tomuto neželanému scenáru, ktorý má na život dieťaťa nezriedka vážne dôsledky?
Vyžaduje to:
-
poznanie – čo je úzkosť a ako sa prejavuje,
-
prijatie – naše dieťa má niektoré prejavy úzkosti a strachu, paniky,
-
neobviňovať dieťa za jeho psychické prežívanie a dôverovať mu,
-
uznať, že v našej rodine sa vyskytujú prejavy úzkosti, ktoré zdedilo aj dieťa,
-
riešiť tieto staré traumy, aby dieťa v domácom prostredí necítilo atmosféru úzkosti, ktorú síce nevidí, ale určite ju cíti,
-
pozrieť sa aspoň 3 generácie dozadu,
-
oddeliť to staré od ťažkostí dieťaťa, ktoré prežíva v súčasnosti,
-
dať dieťaťu ubezpečenie, že mu pomôžete,
-
vyhľadať odbornú pomoc,
-
postarať sa o domáce aktivity – dýchacie cvičenia a relaxácia, ktoré sú nevyhnutné pri práci s úzkosťou,
-
v prípade potreby využiť medikamentóznu liečbu, liečbu homeopatikami, prípadne inými prírodnými preparátmi, Bachovými esenciami.
Kde hľadať pomoc?
- Na začiatku je pediater vášho dieťaťa, ktorý urobí základné somatické vyšetrenia, a ktorý vás odporučí k detskému psychológovi,
- u detského klinického psychológa, predovšetkým psychoterapeuta,
- u detského psychiatra,
-
u detského školského psychológa.
Mgr.Lýdia Adamcová
