Úzkosť je mnohými ľuďmi vnímaná ako jeden z prejavov obyčajného strachu. Trpieť úzkosťou je však stav oveľa ťažší a komplexnejší. Úzkosť je v pozadí mnohých psychických i somatických ochorení.
Pocity klientky: „Nie som schopná žiť, cítim čudnú bolesť, nič ma nebolí a zároveň ma bolí všetko, bolí ma všetko okolo tela, nechce sa mi byť. Ak vás bolí zub, dáte si tabletku, ale tu neviete čo si dať…“
Prosba mladej ženy o radu: „Mám pocit, že som zomrela. Som tu, ale nie som. Som neprítomná žena, manželka i matka. Som zo seba sklamaná a smutná. Nemám sa k životu. Neviem, či je to nejaká depka alebo čo. Ešte som na materskej dovolenke, ale vôbec si ju neužívam. Chýba mi radosť, energia, život. Cítim len prázdno, ticho a smútok. Nič sa mi nedarí a som z toho nervózna a nahnevaná sama na seba. Čo to so mnou vlastne je a ako sa z toho vymotať?“
Úzkosť je nevysvetliteľná, neurčitá vystrašenosť, predtucha, skrytá obava z nejakého hrozného nešťastia. Pri riešení úzkostných stavov už nestačí iba rada, presviedčanie, povzbudenie. Takýto stav si vyžaduje odborné riešenie a liečbu.
Medzinárodná klasifikácia chorôb poskytuje diagnostické vodítka pri sledovaní úzkostných symptómov. Sú to:
-
úzkostné očakávania – obavy z budúceho nešťastia, pocity akoby na pokraji svojich síl, zhoršená koncentrácia pozornosti, strach,
-
motorické napätie – nekľud, bolestivé napätie v hlave, tras, neschopnosť uvoľniť sa,
-
vegetatívna hyperaktivita – točenie hlavy, potenie, tachykardia, nevoľnosť od žalúdka, závrate, sucho v ústach.
Stavy úzkosti bývajú často spojené s depresiou, fóbickou poruchou, panickou poruchou a obsedantno-kompulzívnou poruchou.
V začiatkoch mojej praxe mi starší lekár internej medicíny povedal, že úzkosť je pocit spojený s blízkosťou smrti. Vystrašilo ma to a nechápala som to. Dnes to chápem a chápem aj to, prečo prežívajú úzkosť aj deti.
Úzkosť ma sprevádzala skoro celý život, preto ju poznám a bola vždy v pozadí mojich porúch sústredenia, učenia, trémy, precitlivenosti, plačlivosti a nakoniec môjho onkologického ochorenia. Našla som však cestu ako ju rozpoznať a riešiť – všetky informácie máme hlboko uložené a dostupné vo svojom “archíve“.
Odkiaľ pramenila moja úzkosť? Môj otec bol vo vojne ťažko zranený a bol uložený medzi mŕtvymi. Až po nejakom čase zistili, že žije. Smrť zažíval priamo na bojisku ako zdravotník a sám bol nakoniec aj ťažko ranený. Mojej maminke zomreli 4 mladší súrodenci a zažila niekoľko situácií, v ktorých jej išlo o život. Prežila, ale úzkosti ju sprevádzali celý život a môj tiež. Zážitky na hranici života a smrti generujú pocity úzkosti aj pre ďalšie generácie.
Kde sú zdroje úzkostí?
Zaregistrovala som správu, že posledný vývoj v oblasti bunkovej biológie, neurobiológie, epigenetiky a vývojovej psychológie podčiarkujú dôležitosť vyšetrenia najmenej troch rodinných generácií, aby bol pochopený mechanizmus, ktorý sa skrýva za vzormi traumy a utrpenia, ktoré sa opakujú. Minulosť bola často sprevádzaná rôznymi tragédiami – úmrtiami detí, rodičov, súrodencov, hrôzami vojny, katastrofami, epidémiami, ktoré zažívali konkrétni ľudia v konkrétnom čase.
Rodinná systémová terapia, autorom ktorej je psychoanalytik, filozof a pedagóg Bert Hellinger, pracuje práve na princípe minimálne trojgeneračného prenosu všetkých zážitkov a s nimi spojených emócií. Rodinná terapia a jej princíp hľadania zdroja úzkostných stavov mi pomohol aj pri riešení môjho ochorenia.
V pozadí úzkostných stavov sú taktiež aj komplikované pôrody či dusenie dieťaťa pri pôrode. Možno si poviete, že to si dieťa nemohlo pamätať. Tvrdia to aj niektorí odborníci. Áno, ono si to nepamätá, ale jeho telo si pamätá blízkosť smrti a boj o prežitie. Skúste sa ponoriť pod vodu, nebudete si pamätať nič, iba dusenie a nedostatok kyslíka. To je jednoducho inštinkt, vedomie je vtedy v pozadí.
Ťažké vojnové zážitky u mnohých mužov spôsobovali a spôsobujú posttraumatickú stresovú poruchu s vysokou mierou úzkostných a depresívnych stavov vedúcich k rôznym závislostiam.
Čo s úzkosťou?
ÚZKOSŤ má svoju minulosť ale aj budúcnosť a priestor medzi nimi je náš čas pochopiť ju a riešiť ju. Posledné informácie hovoria, že 80% depresií a úzkostí zostáva neliečených. Úzkostné pocity postupne prerastajú nad rámec toho, čo dokáže psychika človeka spracovať alebo vyriešiť. Je prirodzené, že silnej bolesti sa ľudia rôznymi spôsobmi vyhýbajú a svoje pocity blokujú, čím nevedomky bránia procesu liečenia a prirodzeného uvoľnenia.
Terapia úzkostných stavov, úzkostne depresívnych, úzkostne fobických stavov, úzkostne obsedantných stavov je zložitejšia a predovšetkým dlhodobejšia. K dispozícii sú psychoterapeutická liečba a liečba liekmi, ktorá je v kompetencii psychiatrov. Ideálnym riešením je ich kombinácia.
Psychoterapeutická liečba zahŕňa:
- Tréningové postupy regulovaného dýchania a relaxácie, ktoré v čase zhoršeného psychického stavu pomôžu organizmu stabilizovať sa.
- Psychologické postupy zamerané na zmeny v správaní, emočnom prežívaní, ktoré sú spôsobené úzkostnými stavmi.
- Racionálne postupy na zmenu postojov, myšlienkových stereotypov a pochopenie súvislostí úzkostného ochorenia.
- Psychoterapeutické postupy pracujúce na časovej osi klienta a postupy smerujúce k podvedomým obsahom, ktoré sú zdrojom generovanej úzkosti.
- EEG biofeedback terapia, ktorá harmonizuje, a tak posilňuje oslabené funkcie centrálnej nervovej sústavy.
Psychiatrická liečba:
- Ťažké stavy úzkosti vyžadujú okrem verbálnej intervencie aj medikamentóznu liečbu, ktorá umožní potlačiť intenzitu prežívaných emócií.
Iné možnosti:
- Podporne môže pôsobiť homeopatická liečba, prípadne užívanie prírodných preparátov a Bachových esencií.
- Známe svojimi podpornými účinkami sú dve jedinečné metódy sebapoznávania – One Brain a Rodinná systemická terapia. Poznanie ich psychologického rozmeru dáva ľuďom možnosť rozpoznať a identifikovať vlastné emočné bloky, ale aj emočné bloky u detí. One Brain a Rodinná systemická terapia nenahrádzajú lekársku starostlivosť a ani psychoterapiu. Majú svoj spôsob komplexného riešenia prežitej udalosti, ktorú má ľudské telo uloženú. Obe sú otvorený systém dostupný všetkým, takže na výcvikoch sa stretávajú učitelia, technicky vzdelaní ľudia, lekári, psychológovia, dôchodcovia, ženy na materskej …
Pokračovanie: Dieťa vo svete úzkostí
Mgr. Lýdia Adamcová
