Emócie sú predovšetkým energiou, ktorá potrebuje byť v pohybe a prúdiť. Už ich názov – emócia – je odvodený od slova lokomócia. Predstavte si, že rozbehnutá lokomotíva narazí na prekážku. Čo to s ňou urobí? Pre detské emócie je takouto prekážkou vaše NIE. Preto je dôležité vedieť KEDY a AKO ho povedať.
Ako zastaviť rozbehnutú detskú lokomotívu plnú emócií, vodič ktorej vás ani nevníma?
Máte 2 možnosti:
-
Nechať lokomotívu dôjsť, pokiaľ sa nespotrebuje palivo. A čo je „palivom“ u dieťaťa? Potlačené emócie.
-
Pomaly pribrzďovať. Čo je brzdou vo výchove? PRIJATIE, jednoduché ÁNO alebo slová: „Dobre, pozrieme si to; zvážime to; pôjdeme si vziať peniažky; spýtame sa, či nám to odložia…“.
Deti od prežívania silnejších emócií neochránite ani im nezabránite prejavovať ich.
Zbytočne budete tlakový hrniec prehovárať, nech prestane syčať, zbytočne sa naň budete hnevať, zbytočne budete hľadať kompromis. Jednoducho pod ním musíte vypnúť oheň a čakať pokiaľ prestane syčať.
Hlavným problémom emócií je zablokovanie a potlačenie ich energie, v dôsledku čoho sa neukončia – sú „zaživa pochované“. Zákon zachovania energie hovorí, že energia sa nedá zničiť a je neustále v pohybe.
Predstavte si energiu zúrivého dieťaťa, ktorú vidíte a energiu poslušného dieťa, ktorú nevidíte, pretože nedokázalo bojovať o to, čo chcelo. Čo urobí potlačená zúrivosť a iné búrlivé emócie s pokojným prúdením energie v detskom organizme? Čo sa stane s energiou u poslušného a neposlušného dieťaťa? Fyzika nepustí. Niekde tá energia je, ale kde?
I napriek zabudnutiu zostávajú emócie stále aktívne a ozývajú sa v záťažových situáciách a ďalej ovplyvňujú správanie dieťaťa ale aj jeho zdravie.
Mgr.Lýdia Adamcová
