Prečo sú tu extroverti? Prečo sú tu introverti? Prečo žijú optimisti, ale aj pesimisti? Prečo sú ľudia chudí a tuční, pekní aj škaredí, múdri aj hlúpi, normálni aj nenormálni, zdraví aj chorí? Prečo sú niektorí ľudia iní – ako my? Názorným príkladom je teraz často skloňovaná komunita LGBTQ. Ako je to s dúhovými ľuďmi? Prečo sú iní?
Každé prečo má svoje preto
Predovšetkým, každý z nás má svoj osobný príbeh. Je to príbeh náš, je o nás. No nie je iba náš. Má svoje hlboké korene prameniace z neznáma, a vďaka nám plynie do neznáma.
Všetko sme dostali, či sa nám to páči, alebo nie. So všetkým musíme žiť, aj napriek tomu, že by sme chceli žiť inak. Vieme, čo nám znepríjemňuje život. Vieme, že je hlúposťou žiarliť, kričať, fajčiť, obžierať sa, piť, drogovať – no i napriek tomu, to robíme.
AKÁ je to sila, čo nás núti robiť to, čo nechceme? A často si ani neuvedomujeme, že to nechceme.
AKÝ máme podiel na tom, čo sa stane skutočným príbehom nášho života? Príbehu, ktorý si budeme napĺňať svojimi túžbami, predstavami a potrebami.
Možno i príbehu, ktoré naše okolie odmieta, nevie sa s ním vyrovnať, obviňuje a hľadá nezmyselné a neúčinné riešenia. Aktuálnym príkladom inakosti je komunita LGBTQ.
Veda a LGBTQ
Príčiny homosexuálnej orientácie sú stálou témou pre rôznych odborníkov. Sú predmetom rôznych výskumov a teórií. K napísaniu tejto úvahy ma inšpiroval pohľad biológa na LGBTQ komunitu.
Citujem: „Ako sa zdá, definitívnu bodku za hypotézou, že existuje nejaký „gén pre homosexualitu“, urobil výskum publikovaný v prestížnom časopise Science v auguste 2019.
Obrovská štúdia vykonaná na takmer pol milióne osôb ukázala, že homosexualita je podmienená geneticky len z 8 až 25 %.
Nezávisle bolo zistených aj niekoľko zaujímavých, podporujúcich faktorov homosexuality: existencia starších bratov u mužov, ľavorukosť u oboch pohlaví a existencia viac ako jedného homosexuála v blízkom príbuzenstve; sexuálne zvádzanie mladých homosexuálnymi dospelými a zle fungujúce rodičovstvo.
Všetky tieto faktory zvyšujú pravdepodobnosť, že sa človek stane alebo je homosexuálom, avšak stále ešte zostáva dosť miesta na slobodné voľné rozhodnutie homosexuálne konať.“
ČO iné môže ovplyvniť „inakosť“ sexuality?
Čo iné sa mohlo stať? Nerobme vedu z toho, čo je poznateľné, čo zažili konkrétni ľudia, sú to ich traumy, ich emócie, ich bolesť. Klinická práca psychológa môže objaviť mnohé jedinečné príbehy v dejinách rodu, ktoré sú zárodkom každého problému, každého ochorenia a každej „inakosti“.
Pre lepšiu predstavu si prečítajte 4 príbehy zo života „iných“ ľudí:
1. Požiadal ma o pomoc klient dlhodobo riešiaci sexuálnu dysfunkciu. Trápili ho sexuálne zlyhania, strach zo zlyhania, problém nadviazať plnohodnotný vzťah. Liečba v minulosti bola neúspešná – bola mu odporúčaná rôzna literatúra, sledovanie porno filmov, kontakt s odborníčkami v tejto oblasti. Všetko zlyhalo.
Jedna z prvých tém, ktorú sme riešili, bolo jeho detstvo. Vyrastal s matkou a staršou sestrou. Objavilo sa silné odmietanie svojej „inakosti“ v porovnaní s ich ženskou energiou. V puberte odmietal svoju mužskú sexuálnu energiu a úplne ju potlačil. Chýbal mu aj vzor pre zdravú mužskú sexuálnu silu. Nevedel sa integrovať do skupiny vrstovníkov – pubertiakov, ktorí svoju sexuálnu energiu s radosťou a aj humorom objavovali.
Vzťah so ženami, s ktorými v detstve žil, bol biologický a materský. V jeho podvedomí bol vzťah k cudzím ženám plný strachu a hrôzy, pretože sa nesprávali „matersky“.
Cesta objavovania mužskej energie si vyžadovala aj kontakt s mužskou energiou. Akou? Najmenej bolestivou.
2. Podobný je príbeh chlapca, ktorého vychovávala matka a stará matka. Jeho kontakt s otcom bol obmedzený, a to i napriek jeho túžbe byť s ním. Hnevom naplnená matka žiadala o psychiatrickú hospitalizáciu a liečbu syna, pretože masturboval. Samozrejme, príčinou tohto problému podľa matky bol otec, s ktorým sa syn sporadicky stretával.
Hnev na matku a celkovo ženy, ako aj túžba po mužskej energii a sile, bola cestou k jeho „inej orientácii“.
3. Príbeh mladej slečny, „ inak orientovanej“, nás priviedol k téme odporu voči mužskej sile a mužskej sexualite. Bol to ale príbeh jej starej matky, ktorá vyrastala s piatimi staršími bratmi.
Rodina bola chudobná, otec a niektorí bratia pili. Samozrejmosťou v ich správaní bola agresivita, ale aj jej sexuálne zneužívanie a neskôr aj znásilňovanie. Celé jej detstvo bolo plné odporu, hnusu voči mužom a tiež častým zvracaním, spojené s potlačenou agresivitou. A toto všetko cítila a prežívala aj jej vnučka pri kontakte s mužmi. Množstvo nahromadenej a potlačenej starej agresivity viedlo u nej k sebapoškodzovaniu, a odporu voči vlastnému telu. Ojedinelé neboli ani myšlienky o samovražde.
O radu prosia aj rodičia, ktorých dieťa sa cíti byť iné. Už spôsob hry, hračky, spôsob obliekania a inklinovanie k deťom opačného pohlavie ich desí. Nie je to stav navodený výchovou. Výchovou a svojím postojom môžu prejavy dieťaťa zvýrazniť, alebo nechať ich ísť „dostratena“.
4. Malý človiečik už v materskej škole inklinoval k dievčatám, k dievčenskému oblečeniu, ku korálkam. Pri sledovaní časovej línie „jeho problému“ sme objavili silnú rodovú túžbu po dievčatkách.
Príbeh jednej jeho starej matky bol o bolesti a smútku malého dievčatka, ktorej zomrela sestrička dvojča.
Druhej starej matke sa narodili štyria synovia. Jej opakované sklamania a silná túžba po dcére zintenzívnili rodovú túžbu po dievčatku. A tento malý človiečik bol pod tlakom tejto podvedomej túžby.
To je iba časť príbehov, ku ktorým môžeme vymenovať ešte ďalšie situácie zo života:
- Dcéry vnímajúce nenávistné a zosmiešňujúce prejavy svojho otca voči ženám, ale ajvoči iným ľuďom, môže mať za následok ich odmietavý postoj k mužom alebo neistotu a strach v ich prítomnosti.
- Synovia zažívajúci nenávistné a ponižujúce postoje matky k ich otcom, ale aj iným mužom celkovo, môžu prežívať hnev voči ženám.
Vždy tu ide o deformovanie emočného prežívania u detí, ktoré v kombinácii s rodovými dispozíciami môžu spôsobovať aj ich „inakosť v sexualite“.
Ako zo „začarovaného kruhu“ okolo dúhových ľudí?
Dajme si otázku, čo spôsobujeme svojou nenávisťou, obviňovaním, ironizovaním, vysmievaním sa, až agresivitou voči „iným a inak orientovaným“?
Predovšetkým prikladáme rodové „polienka“ – nie iba k inej orientácii u svojich detí, vnúčat, pravnúčat, ale aj k ich psychickým problémom, ochoreniam a postupne zdravotným problémom.
Predstavte si, ako raz vašim deťom, vnukom, vnučkám bude niekto nadávať, obviňovať ich, vysmievať sa im, alebo ich bude dokonca lynčovať, strieľať len preto, že sú iní, pretože mali byť takí, akí sú oni (pôvodcovia agresie). A pritom na „inakosti“ svojich vnúčat, môžete mať svoj podiel, pretože ste „teraz a tu“ nedokázali prijať iných a rešpektovať ich život.
Dúhoví ľudia tu vždy boli, sú a budú, aj „tí iní“ tu vždy boli, sú a budú a sú nepoučiteľní. Nedokážu PRIJAŤ to iné. Nevedia s pokojom prijať to, že všetci nie sú ako oni.
AKO ďalej? AKO to zmeniť?
Skončit to! AKO? Nepokračovať v hneve, nenávisti, ponižovaní, obviňovaní…, ktoré sú škodlivé pre ľudské telo. Predovšetkým pre „majiteľa“ týchto emócií.
AKO ukončiť plynutie emócií, ktoré naberajú na sile a stávajú sa deštruktívne pre telo aj dušu tých najmenších. Jediný spôsob je PRIJATIE – bolo to tak, mali to ťažké a súdiť ich bude vyššia moc.
ČO pomôže?
ONI by mali svoju intimitu zdieľať viac v súkromní a MY rešpektovať to, že sú takí, akí sú. BOJ nepomôže a nikoho nezmení.
ČO je dôležité?
Vždy ide o LÁSKU, ktorá vďaka niekomu, nemohla prúdiť svojou cestou! A našla si inú cestu. Duša ide vždy za láskou….
Skúsme si preto každý uvedomiť a precítiť to biblické:
KTO SI BEZ VINY, HOĎ KAMEŇOM!
Mgr.Lýdia Adamcová
