Vychovať dieťa, ktoré bude jedinečné, sebaisté, zdravo múdre, tvorivé, možno trochu neposlušné…, znamená poznať ho, poznať „brzdy“ jeho vývinu alebo nájsť „žabu sediacu na prameni“.
Predstavte si rozhovor mladých slečien: “Tú blúzku som videla v tom obchode, ale je drahá…. Videla si ako hrozne vyzerá Jana? Stretneme sa večer pred vchodom. Len aby sme sa tam dostali…”
Povrchnosť životného nazerania, plytkosť emočného prežívania, orientácia na “mať a chcem“ a sebaistota založená na výzore… Problémom mnohých detí je povrchnosť, chudobné citové prežívanie i nedostatok empatie.
Ako výchovou zasiahnuť čo najviac úrovní v detskej psychike?
Čo robiť ?
Ako pomôcť dieťaťu stať sa osobnosťou? Dôležité je naladiť sa na to, čo nás obklopuje, čoho sme súčasťou a byť s tým v súlade.
Náš život je prepojený s rodinou, rodom, národom a prírodou. Iba v spojení s nimi môžeme vytvárať úrodnú pôdu pre výchovu našich detí. Všetko súvisí so všetkým – hlboké inštinkty, národná mentalita, genetické základy a existenčné podmienky pre život. Priestor pre zážitky detí, sa takto zväčšuje a možnosti pre ich výchovu sú potom bohatšie, komplexnejšie a hodnotnejšie.
Prečo je dôležité rešpektovať vo výchove detí prírodu, národ, rod a rodinu vo vzájomnom prepojení? V čom je ich sila? Je to fyzický, ale aj psychologický priestor, ktorý nás obklopuje. Pole, ktoré na nás pôsobí fyzicky a psychicky, vedome a podvedome, a dokáže pôsobiť v hĺbke, akú bežne nevnímame.
Príroda vytvorila priestor pre život s rôznorodými podmienkami, ktoré dávajú dieťaťu najlepšiu možnosť spojiť sa so svojou inštinktívnou podstatou a emóciami. Ako hlboko nás ovplyvňujú tieto podmienky možno vidieť na rôznorodosti vyvíjajúcich sa národov.
Každý národ si vo svojom typickom prostredí vypestoval zvyky, tradície, rituály, obrady, piesne, tance, hry a vytvoril si tak svoju národnú kultúru. Je to prapôvodná identita, ktorá nás spája, vďaka ktorej sme súčasťou spoločenstva a cítime istú spolupatričnosť.
Rod, to je biologické prepojenie života, v ktorom sú všetci spojení genetickou pamäťou svojich predkov. Je to základ jedinečnosti, originality, schopností a vlastností každej osobnosti.
Rodina, to je existenčný priestor a domov, v ktorom môže vďaka výchove vyniknúť osobnosť dieťaťa, kde sa môžu rozvíjať jeho schopnosti. A to všetko by sa malo diať bez závislosti na veciach a materiálnom zabezpečení.
Všetky tieto prostredia sú vzájomne prepojené, každé je predpokladom pre to druhé. Využívanie ich rôznorodosti, kultúry a bohatstva dáva vo výchove väčšie možnosti pre rozvoj osobnosti dieťaťa. Výchova realizovaná iba v rodinnom prostredí, bez kontaktu s prírodou, národom a rodom nezasahuje hlbšie úrovne osobnosti, nerozvíja sa plnohodnotne jeho identita a jedinečnosť.
Mgr. Adamcová Lýdia
