Škola, Výchova

Kde začína šikana

Šikana nie je v spoločnosti osamotený jav. Patrí k nej aj zneužívanie, týranie, terorizmus a na konci všetkého sú vojny…

Kde to všetko začína? Žijeme vo svete hodnotenia pozitívneho aj negatívneho, objektívneho aj subjektívneho. V tomto svete sa objavuje kritizovanie, ironizovanie, klebetenie, posmievanie, ohováranie, vulgárne komentovanie, verbálne šikanovanie. Prastarou témou sú známe dedinské klebety a ohováranie poza chrbát. Mnohí máme na to spomienky.

Dnes klebety a im podobné informácie počujeme aj z rôznych médií, bulvárnej tlače a sociálnych sietí. Tie sú plné „verbálnej šikany“, do ktorej sa niektorí ľudia veľmi radi zapájajú. A všetko to môže pokračovať aj fyzickým týraním, lynčom a ukrižovaním, ktoré poznáme z histórie kresťanstva.

Téma šikanovanie je viac vnímaná v škole, ale začína už doma. Spočiatku nenápadne, možno rôznymi posmeškami rodičov, ktoré sú adresované deťom, ale aj cudzím ľuďom. Pre mnohých rodičov je prekvapením zistenie, že ich dieťa v škole šikanuje – fyzicky a verbálne napáda deti a nastupuje aj kyberšikana.

Problémy detí, ale aj dospelých, ktorí sa stali obeťou týrania, zneužívania a šikany, sú diskutované a riešené. Problémy ľudí, ktorí sú agresormi, zostávajú neriešené a skôr iba trestané, pritom sú pre spoločnosť oveľa nebezpečnejšie.

Na pozadí správania páchateľov i obetí je strach. Ten u nich spúšťa odlišné inštinktívne reakcie. Šikanovaný reaguje únikom, stiahnutím sa a šikanujúci reaguje útokom, bojom a prenasledovaním. Obaja sa vzájomne zrkadlia a boja sa svojho skrytého strachu. Šikanovaný a šikanujúci, to sú dve strany jednej mince a vždy sú signálom, že pomoc potrebujú obaja. V prípade šikanovaného trpí v živote on sám, v prípade šikanujúceho je jeho správaním ohrozená celá spoločnosť.

Hybnou silou v správaní šikanujúceho – agresora je túžba:

  • ventilovať vlastnú agresivitu a zlosť,

  • druhému ublížiť a ponížiť ho,

  • po moci, nadradenosti a dôležitosti,

  • maskovať svoju slabosť a bezmocnosť,

  • získať si rešpekt fyzickou silou pri deficite mentálnych a osobnostných kvalít.

Už v v rannom detstve sa objavujú prvé znaky, ktoré môžu viesť neskôr k šikanovaniu:

  • deti neznášajú prehry, reagujú na ne agresívne a zlosťou,

  • deti závidia iným deťom,

  • deti sa nevedia prispôsobiť prostrediu a situáciám,

  • deti sa snažia aj nevhodným spôsobom získať pozornosť,

  • deti vyrastajúce v konfliktom a agresívnom prostredí.

Riešili sme problém školáka, ktorý mal dlhodobo problém so sebapresadzovaním. Potreboval byť vodcom, uznávaným a rešpektovaným, potreboval vyhrávať a „mať navrch“. A ak to nešlo, ponižoval. Existenčné podmienky rodiny mu umožnili pozerať sa na mnohé deti zhora. Jedným z cvičení pre korigovanie jeho správania bolo lezenie na kopce, po skalách a iné horolezecké aktivity. Tie symbolicky znamenali – ak chceš byť nad a pozerať sa z výšky, musíš niečo prekonať a dostať sa na vrchol.

Prečo niektorí ľudia potrebujú komentovať vlastnosti a správanie inej osoby:

  • platí to známe “trafená hus zagága” – rozprávajú o niečom, čo sa týka aj ich,

  • kritikou iných si kompenzujú svoje vlastné nedostatky,

  • kritika je pre nich relax, vďaka ktorému pociťujú úľavu,

  • môže to byť prejav ich osobnosti, ich subjektívne komentovanie – “podľa seba súdim teba“,

  • ohováranie inej osoby je prejavom ich verbálnej agresie.

Mgr. Lýdia Adamcová

2. Ako vyladiť emočnú energiu (nielen) výchovných metód?

Prečítajte si tiež

Nezaradené

Prečo deti kašlú?

Patrím ku generácii, v ktorej deti celé svoje detstvo kričali. Dedina bola plná kriku, kričali mamy na svoje deti, aby išli obedovať, kričali…
Zobraziť
Menu