Sú “zlé“ deti skutočne „zlé“? Sú náročné deti skutočne náročné? Sú neposlušné deti skutočne neposlušné? Sú hlúpe deti skutočne hlúpe?
Deti nám svojim správaním vždy niečo signalizujú, často im nerozumieme a trestáme ich za to.
Pochopenie toho, prečo sú deti také, aké sú, dáva nový pohľad na ich problémy a nové možnosti v ich výchove. Najjednoduchšia a najčastejšia cesta vo výchove detí je totiž ich obviňovanie za to, aké sú.
Existuje vyšší princíp
V texte Starého zákona sa uvádza: “Trestám vinu otcov na synoch do tretieho a štvrtého pokolenia tých, čo ma nenávidia, ale milosť preukazujem tým, čo ma milujú a zachovávajú moje prikázania.“
Či už veríme alebo neveríme, či si to vysvetľujeme tak alebo inak, zamyslime sa a uvedomme si, kto za čo môže.
Môžu iba deti za to, aké sú
Už len uvedomenie, že všetko, čo deti majú, majú od svojich rodičov, im pomáha a oslobodzuje ich.
Rodičia sú hrdí a šťastní, ak ich dieťa dosahuje úspechy, je poslušné, je inteligentné, učí sa na čisté jednotky… Čo ak je dieťa nepozorné, neposlušné, lenivé, nevychované, nesústredené, ustráchané, odmieta sa učiť, je zlostné, agresívne?
Mnohí rodičia si začnú klásť otázky: “Odkiaľ sa to berie v našom dieťati? Prečo je také, aké je? Akoby ani naše nebolo. Nepoznávame ho v niektorých situáciách.”
Nastupujú úvahy: “Malo by sa lepšie učiť, malo by byť samostatnejšie, kľudnejšie, nebiť sa. Musíme byť prísnejší, musíme mu dať pravidlá, určiť hranice. Alebo by sme mali byť empatickejší, trpezlivejší, pokojnejší?”
A deti?
Tie nevedia prečo sú také, aké sú. Nevedia čo s emóciami, ktoré cítia a nevedia, prečo ich cítia. Nevedia prečo sa zajakávajú, pomočujú, prečo sú agresívne, prečo kašlú, prečo majú cukrovku, astmu a iné ochorenia.
Je problémové správanie dieťaťa iba nejakou náhodou, omylom? Náhody sú iba nami nepoznané cesty! Ale prečo ich nepoznáme?
Tu náhody neexistujú
Moja prax ma doviedla k poznaniu, že deti zrkadlia problémy svojich rodičov a ich správanie má hlboký význam pre celú rodinu. Otázky: „Prečo si to urobil? Prečo si taký?“ deti zneisťujú, nútia vymýšľať príbehy a rôzne alibi.
Predovšetkým sa deti cítia vinné za to, aké sú. Ak nepochopíte to, čo vám deti naznačujú, príde ich ochorenie, ktoré tak isto niečo znamená. Každá choroba má svoj vývoj, svoje príčiny, má svoje emócie, ktoré sa dlhodobo hromadia a vy stále niečo nechápete.
A rodičia?
Mnohí rodičia nedokážu pochopiť práve tento princíp a pýtajú sa: „Prečo a čo by nám mali deti zrkadliť? Načo nás upozorňujú, veď my sa snažíme robiť všetko, len aby bolo dobre.“
ČO nám deti zrkadlia
Výskumy v oblasti genetiky potvrdzujú biologickú dedičnosť traumy. Ak ste prežívali v detstve alebo teraz prežívate úzkosť, depresiu, bojíte sa, cítite hnev a zlosť, určite za to môžete „vďačiť“ svojim rodičom alebo prarodičom.
Je vysoko pravdepodobné, že takto hromadené emócie budú prežívať aj vaše deti, ktoré bohužiaľ nemajú ešte vyvinuté regulačné mechanizmy na ich ovládanie.
Zo svojej praxe vám priblížim niekoľko príbehov:
11- ročné dievča, ktoré si spôsobuje žiletkou rany na zápästí. Pohľad na matkine ruky mi hovorí, že robila to isté. Jej odpoveď na otázku prečo: „Neviem prečo som to robila.“ Myslím, že pochopiť a riešiť by to mala predovšetkým matka a nie 11 ročné dievča.
4-ročné dievčatko s adaptačnými problémami v škôlke, s pomočovaním a problémovým vzťahom k mladšiemu súrodencovi. Matka prišla postupne k bodu: „Je to môj príbeh. V troch rokoch sa mi narodil brat, presťahovali sme sa do ešte nedostavaného domu. On dostal moju postieľku v spálni rodičov a ja som dostala novú izbičku, v ktorej som sa strašne bála a začala som sa pocikávať. Keď si na to pomyslím, znovu cítim ten strach a hnev na brata. A toto všetko teraz prežíva moja dcéra.”
11-ročný chlapec, ktorý stále rieši finančné záležitosti, špekuluje ako budú s mamou bohatí, ako a kde získa peniaze. Matka uvádza, že v tehotenstve ju opustil jeho otec a vzal jej všetky peniaze. Zostala v cudzine bez finančných prostriedkov a peniaze boli pre ňu vážny existenčný problém. Jej syn sa ho snaží riešiť doteraz.
9-ročné dievča, ktoré provokačne masturbuje pred matkou. Na otázku, prečo to otvorene robí, nakoniec matka udáva: „V detstve som bola pohlavne zneužívaná a mám problém s prežívaním sexuality. Je to môj celoživotný problém a musím ho riešiť aj kvôli svojej dcére.“
Masturbácia 6-ročného chlapca. V terapii vychádza problém intimity a sexuality rodičov. Pre deti je to dôležitá energia prúdiaca medzi rodičmi, ktorú cítia a poznajú od svojho počatia a na jej deficit citlivo reagujú.
Klamanie 13-ročného chlapca. V rozhovore matka uviedla, že sa s jeho otcom rozvádza, pretože aj ona aj otec mali svojich partnerov a nerozviedli sa skôr iba kvôli tomu, že deti boli malé. Na moju otázku, či si uvedomuje prečo syn klame, s plačom konštatuje: “Áno, naša rodina bola založená na klamstve.”
10-ročné dievčatko, ktoré v škole kradne deťom mobily a vyhadzuje ich von oknom. Matka priznáva, že aj dcérin otec v detstve kradol a v dospelosti bol aj vo výkone trestu pre krádeže. Dodáva: „Ale dcéra o tom nevedela, a ani sa s ním nestretáva!“ Dievča podvedome matke zrkadli svoje spojenie s otcom, s ktorým sa nemôže stretávať. A prečo mobily vyhadzuje von oknom? Je to prejav, toho že ona ich nepotrebuje a nechce. Chce svojho otca takého, aký je!
13-ročný chlapec je agresívny, predovšetkým v škole. Museli sme pochopiť príbeh jeho starého otca, ktorý bol nemanželským dieťaťom. Bol ponižovaný, odmietaný a nevlastným otcom bitý. Ako otec bol ale dobrý, iba si častejšie vypil a vtedy bol veľmi agresívny.
9-ročný chlapec, ktorý celé svoje detstvo chce žiť ako dievča. Obaja rodičia udávajú, že v ich rodinách bola silná túžba po dievčatách. Jednej starej matke zomrelo dvojča-dievčatko vo veku necelých 2 rokov a druhá stará mama mala päť synov. Jej túžba mať dievčatko sa nenaplnila ani narodením vnúčat. A chlapec chcel túto túžbu naplniť rodičom aj starým rodičom.
Nič sa nestráca
Dieťa dedí od svojich rodičoch všetko „vonkajšie“ a všetko „vnútorné“ – farbu očí, ale aj strachy.
Rodičia odovzdávajú deťom všetky zážitky zo svojho detstva spojené s množstvom emócií, odovzdávajú im povahové črty, schopnosti, nadanie, odovzdávajú im dispozície k chorobám,
odovzdávajú im archív všetkého, čo dostali ale aj čo zažili.
Deti dedia pozitíva aj negatíva, bohatstvo aj chudobu, úspechy aj neúspechy, múdrosť aj hlúposť, krásu aj škaredosť. Dostávajú všetko a nemôžu si vyberať!
Mgr.Lýdia Adamcováhttps://vychovavkocke.sk/produkt/vychova-v-kocke-kolekcia-5-ebookov/
