Harmonizovanie rodinných systémov
„Žijeme pre každého človeka, ktorý nás predchádzal na genetickom reťazci. Máme príležitosť vyriešiť problémy, ktoré oni nemohli riešiť, nájsť mier, po ktorom túžili, zahojiť rany, ktoré nikdy nezahojili, mať úspech, ktorý im unikol, porozumieť tomu, čomu oni nemohli rozumieť, vytvoriť to, čo oni nedokázali.“
Daniel Whiteside
Práca s rodinným systémom alebo rodinné konštelácie sú o hlbokej sile rodu, ktorá formuje každý ďalší život. Ak si uvedomíme tento fakt, pochopíme spolupatričnosť k niečomu väčšiemu, ako sme my.
Spolupatričnosť v biologických systémoch je otázkou prežitia. Vývoj človeka od pradávna je spojený so spolupatričnosťou k určitému spoločenstvu a zákony, ktorými sa spoločenstvo riadi si nesieme v génoch a podvedome ich nasledujeme, aj keď o ich existencii nemáme tušenia.
Čo nás spája
To čo spája všetky generácie ľudí, a čo si my najviac uvedomujeme je láska – láska ku svojim deťom, rodičom a starým rodičom. Láska je zdrojom vitálnej sily pre náš život, ona udržuje prúdenie energie cez generácie – rodinné systémy – ďalej. Ak sa v rodinných systémoch objaví hnev, nenávisť, odmietanie, strach, smútok, pocity viny, tok pozitívnej energie sa preruší a my strácame to najdôležitejšie – spojenie života so svojimi koreňmi.
Čo nás oslabuje
Traumy a udalosti, ako sú úmrtia rodičov a detí, zranenia a ochorenia, potraty, rozvody, vraždy a sebevraždy, vylúčenie niektorých členov rodiny, a iné nespravodlivosti vytvárajú „rodinné svedomie“, ktoré ovplyvňuje všetky ďalšie generácie. Svedomie systému neustále zrovnovážňuje to, čo ruší jeho rovnováhu a to prostredníctvom každej ďalšej generácie.
Každý rodinný systém má tendenciu „svoje traumy vyhojiť“, a preto sa tieto opakujú prostredníctvom ďalšej generácie s cieľom nájsť cestu na ich vyrovnanie a uzdravenie. Iba systém je zdrojom poznania a riešenia. Keď vstúpime a precítime pole nášho systému, pochopíme, že nemôžeme robiť čokoľvek a akokoľvek.
Ťažkosti a ochorenie nevznikajú vo vzduchoprázdne
Aj naše ťažkosti a naše choroby sú neoddeliteľnou súčasťou nášho príbehu, ktorý sa vyvíja cez generácie našich predkov. Neexistuje choroba, trauma, ktorá by svojim zmyslom nezapadala do príbehu človeka spojeného so skrytými silami, pôsobiacimi cez generácie predkov. Náhody majú svoju stopu, ktorá je súčasťou nami nepoznaného rodového príbehu.
My však príčinu svojich ťažkostí, chorôb a rôznych problémov hľadáme iba v čase, v ktorom žijeme, pričom prejavy mnohých týchto traum môžeme sledovať už vo viacerých generáciách dozadu.
Čo robiť
Na to, aby sme boli slobodní, silní a mali voľbu vo svojom živote ísť vlastnou cestou a čerpať pozitívnu silu z rodinného systému, v ktorom sme sa narodili, potrebujeme prijať všetkých členov rodiny s úctou, ktorá im prináleží, prijať ich osud bez posudzovania, či podľa nás žili správne alebo nesprávne, pretože ich osud môže byť poznačený ťažkými životnými okolnosťami, ktoré my nemusíme poznať.
Cieľom individuálnych alebo skupinových sedení je rozvinúť predstavu riešenia, ktorá pomáha znovu získať vnútornú slobodu, motiváciu urobiť to, čo je nevyhnutné na zrovnovážnenie vzťahov a prijať silu, ktorá nám umožní žiť naplnený život tak, ako skutočne chceme.
Ako nám pomáha práca s rodinným systémom
- Pomáha nám orientovať sa v toku kľúčových udalostí nielen v rodine, ale v celom rode cez niekoľko generácii,
- pomáha získať globálnejší pohľad na súvislosti našich problémov, mnohých ťažkostí, chorôb, často aj u viacerých členov rodiny,
- ukazuje vhodnejší a uspokojivejší spôsob ako sa v rámci rodiny prispôsobiť, ako reagovať.
„Co napsat na závěr? Snad jen bych rád zdůraznil, co mne na systemických konstelacích nejvíce přitahuje a fascinuje. Je to vždy vstup do neznáma. Vstup tam, kam se dá jít jen s důvěrou, že vše se bude dít, jak se má. Vstup tam, kde pokora je na místech nepřednějších. Když tam vstoupíme a necháme se tím obejmout, stáváme se součástí toho, čeho jsme součástí vždy byli, ale nějak jsme na to zapomněli. Když tam vstoupíme, tak cítíme, že se děje něco posvátného, co nemůže rozum uchopit. Když tam jsme, tak vnímáme vděčnost a smíření s tím, co je. A s tím vším přijde radost, že zase další část Stvoření zvaná člověk je o něco blíže celistvosti.“
Michal Müller / Cesta do hlubin konstelářovi duše
https://vychovavkocke.sk/engine/wp-admin/post.php?post=459&action=edit
Mgr. Adamcová Lýdia
https://vychovavkocke.sk/
