Láska, dá sa k nej ešte niečo povedať
Prichádza obdobie, kedy duch „vianočnej lásky“ strieda duch „valentínskej lásky“
Láska je vnímaná v rôznych podobách – materská láska, láska otca, rodičovská láska, partnerská láska, detská láska, láska Vianoc , láska valentínska, komerčná lásky …. A vždy je to láska!
Ako zväčšiť priestor lásky
Láska sa často schováva za slová, objatia, bozky, darčeky. Skúste prejaviť lásku bez slov.
Bozkávať, objímať, rozprávať o láske nestačí, ak nežijete v láske. Lásku je potrebné vyžarovať, byť ňou naplnený.
Byť naplnený láskou a vyžarovať ju znamená byť v toku lásky, ktorá plynie všetkými smermi. Plynie generáciami – ľúbite maminku, ocka, starých rodičov a oni tiež boli deťmi, ktoré ľúbili svojich rodičov a starých rodičov.
Dôležité je vytvoriť existenčný priestor plný lásky, Prirovnávam ho k obdobiu Vianoc – kedy je láska vo vzduchu – dýchame ju, voniame ju, cítime ju všetkými zmyslami a nepotrebujeme ani toľko slov.
Kde začína láska?
Prvé čo sme ako deti cítili bola láska a nikto nepochybuje o jej vplyve na náš život – je to tá rozprávková „živá voda“ pre telo a dušu dieťaťa.
Kedy je láska láskou?
Je rozdiel lásku hrať a lásku vyžarovať. Žiadne hry „na lásku“ ani partnerov, ani deti neoklamú. A ak ju necítia, hľadajú ju a stále si overujú „ľúbiš ma, ľúbiš ma?“
Môžete svoje deti objímať, ale ak žijete v citovo chladnom prostredí, deti nevedia čo majú cítiť. Voči „neláske“ sa obrnia a potom nedokážu cítiť ani lásku.
Čo je to, čo robí lásku láskou?
Je to jemné plynutie v láskavosti, empatii, nežnosti, úcte. Láska nie je emócia, je to esencia. ktorá je nám stále k dispozícii ako vzduch, svetlo, vôňa.
Láska je ale niečo stabilné, trvalé s pokojným, tichým plynutím a každý ju môže cítiť inak. Predstavte si tú najzákladnejšiu lásku a tou je láska k matke. Nie je to emócia!
Láska môže aktivovať rôzne emócie, ktoré ju môžu prekrývať a podfarbovať, ale ona tu stále je! Ak niekto tvrdí, že vo vzťahu vyprchala láska, otázkou je – či to bola láska.
Odkiaľ čerpať lásku
Byť naplnený láskou znamená žiť v prúde lásky a žiť v poli lásky. Ak prerušíte tento tok lásky, nemáte čo dávať svojim deťom, partnerom, svojim rodičom.
Skúste si uvedomiť koľko lásky máte v sebe? Akým spôsobom ju prejavujete a dávate? Viete ju odlíšiť od emócií?
Čo je zdrojom lásky?
Ak vám v živote chýba láska, môžete sa spojiť s jej zdrojom vo vás a mimo vás.
Vnútorným zdrojom lásky ste vy a vaša láska k sebe samému. Nemôžete dávať niečo, čo nemáte. Vnútorné zdroje lásky môžete aktivovať vašimi spomienkami z detstva – objatia maminky, otca, pokojné spolužitie rodičov, možno to boli starí rodičia, u ktorých ste cítili lásku. Vedome hľadajte to pekné a láskavé, a nezaoberajte sa iba stresujúcimi spomienkami.
Zdrojom sú aj spomienky na najkrajšie chvíle – na vianočné sviatky, prvé lásky, narodenie dieťaťa. Precíťte si ich znovu a spojte sa s týmito krásnymi pocitmi, ktoré pramenia z lásky.
Vonkajšie zdroje lásky – to je príroda, umenie, literatúra, divadlo, hudba, filmy. Predstavte si, že sa dívate na krásne umelecké dielo, počujete krásnu pieseň alebo vnímate rozkvitnutý strom jablone, jednoducho to prijímate také, aké to je – nežné farby, vône, jemný bzukot včiel – a necháte to vstúpiť do svojho vnútra. A cítite, že to všetko vnímate s láskou.
V momente keď sa dívame s láskou, sme spojený so silami, ktoré presahujú obyčajné vnímanie, sú to sily, ktoré v nás zobudia niečo vznešené a pokojné.
Čo spôsobuje nedostatok lásky ?
Vzniká hlad po láske. A čo ho uhasí? Odpoveď nájdeme v otázkach: „Prečo sú úspešné knihy, piesne, filmy o lásky ale aj telenovely“. Ja ich nazývam „romantickým kyslíkom“ pre našu dušu.
Hlad po láske to sú aj nevery, ktoré môžu znamenať hľadanie lásky, aj nespokojné deti môžu byť deti hľadajúce lásku rodičov.
Nedostatok lásky to sú aj ochorenia – telu aj duši chýba „živá voda“ lásky.
Nie je jednoduché objímať a ľúbiť svoje deti, ak v sebe cítite strach, smútok, hnev. V psychike človeka sa nemôžu objavovať súčasne dva rozdielne city – strach a láska, smútok a láska, hnev a radosť.
Koľko lásky dáva matka, ktorá kojí svoje dieťa a pritom komunikuje mobilom? Kde je jej duša, a čo cíti duša jej dieťatka.
Sviatok lásky sv. Valentín a rodičia
To, čo deti citovo vyživuje je láska medzi rodičmi. Víkend, ktorí môžu rodičia spolu stráviť ako milenci v krásnom prostredí, bez detí, bez povinností, ich nabije energiou lásky. To je to vyžarovanie lásky, ktoré prinesú domov, naplnia ňou domov a deti už ani nemusia objímať. Deti túto lásku milujú, poznajú ju od svojho počatia, narodili sa z nej.
A čo ďalej
Udržiavať energiu lásky, v tých obyčajných, každodenných a nečakaných situáciách.
Na udržiavanie energie lásky, a tým aj vzájomnej úcty medzi rodičmi, deťmi, starými rodičmi, stačí ak vo svojom vnútri budete na nich úprimne myslieť s láskou, ostatné sa bude diať.
Ak tento tok lásky vo vašom rode je nahradený hnevom, zlosťou, obviňovaním – toto vám začnú prejavovať aj vaše deti.
Čo nás drží pokope
Každá rodina potrebuje žiť v poli rodovej lásky. Sila tejto lásky je dôležitá predovšetkým pre deti a ak slabne, slabne aj sila rodu, slabnú rodiny, slabé a bez imunity budú aj deti.
Spolupatričnosť a súdržnosť členov rodu a rodiny je tou „zemskou príťažlivosťou“ pre všetkých.
Holuby sa vždy vracajú so svojho holubníka, včely sa vracajú do svojho úľa, husi vždy poznajú svoj kŕdeľ . Čo za silu ich drží pokope, ako ju cítia, ako vedia kde patria?
Cesta k láske začína prijatím, ak prijmete a ctíte si napr. ťažký osud svojich rodičov, so všetkým, čo k nemu patrí, vtedy začne prúdiť láska aj k vaším deťom.
A to je o láske – ako o najvyššej sile, ktorá drží pokope všetko živé, naše rodiny, rody a nemusíme ju ani vidieť. Pôsobí ako svetlo alebo teplo, ktoré vypĺňa priestor. Svetlo samotné nevidíme, ale vďaka nemu vidíme iné veci. Ak svetlo rozložíme vidíme farby dúhy a podobne je to aj s láskou, ktorá má tiež veľa podôb.
Skúste si vytvoriť malú meditáciu:
„V tichu a pokoji si predstavte svoje najsilnejšie pocity prvej lásky; precíťte lásku k svojmu dieťaťu; vybavte si fotku svojho malého JA; svojej maminky; spomeňte si na najkrajšie Vianoce; predstavte si film, ktorý vám zostal v srdci pre silu lásky; započúvajte sa do najkrajšej ľúbostnej piesne pre Vás; predstavte si najkrajšie miesto, ku ktorému ste cítili lásku; predstavte si zvieratko, ktoré ste možno mali v detstve alebo ho máte; privoňajte ku krásne voňajúcej ruži; precíťte východ alebo západ slnka.
Spojte v sebe všetky tieto lásky a nájdite si pre ne symbol, ktorý vám ju bude pripomínať v ťažších časoch. Aj deti si vytvárajú svoje „huňaté“ láskou naplnené symboly, s ktorými zaspávajú.
Mgr. Adamcová Lýdia
