Láska, dá sa k nej ešte niečo povedať?
Prichádza ďalší mílnik lásky, lásky valentínskej, ktorá strieda obdobie „vianočnej lásky“. Môže to byť obdobie spomienok na všetky svoje lásky, ktoré nás vyživovali a sprevádzali životom.
Láska je vnímaná v rôznych podobách – materinská láska, láska otca, rodičovská láska, partnerská láska, detská láska, láska Vianoc, láska valentínska, všetky ale podfarbuje aj láska komerčná.
A je to vždy LÁSKA?
Láska sa často schováva za slová, objatia, bozky alebo darčeky.
Skúste prejaviť lásku bez slov. Lebo bozkávať, objímať či rozprávať o láske nestačí, ak nežijete v láske.
Ako zväčšiť priestor lásky
Lásku je potrebné vyžarovať, byť ňou naplnený. Byť v toku lásky, ktorá plynie všetkými smermi. A ona plynie generáciami: ľúbite maminku, ľúbite ocka, ľúbite starých rodičov. A oni tiež boli deťmi, ktoré ľúbili svojich rodičov a starých rodičov.
Dôležité je vytvoriť existenčný priestor plný lásky. Prirovnávam ho k obdobiu Vianoc, kedy je láska všade vo vzduchu – dýchame ju, voniame ju, cítime ju všetkými zmyslami a nepotrebujeme ani toľko slov.
Kde začína láska
Prvé, čo sme ako deti cítili, bola láska a nikto nepochybuje o jej vplyve na náš život.
Veď to je tá rozprávková „živá voda“ pre telo a dušu dieťaťa.
Kedy je láska láskou
Je rozdiel lásku hrať a lásku vyžarovať. Žiadne hry „na lásku“ partnerov a ani deti neoklamú. A ak ju deti necítia, stále si overujú: „Ľúbiš ma, ľúbiš ma?“ a partneri ju môžu hľadať niekde inde.
Môžete svoje deti objímať, ale ak žijete v citovo chladnom prostredí, deti nevedia, čo majú cítiť.
Dokonca sa voči „neláske“ obrnia a potom nedokážu cítiť ani lásku.
Láska je stabilná a trvalá
Je to jemné plynutie v láskavosti, empatii, nežnosti, úcte.
Láska nie je emócia. Je to esencia, ktorá je nám stále k dispozícii – ako vzduch, svetlo alebo vôňa. Emócie radosti, šťastia, ale aj hnevu a zlosti oslabujú, zanikajú a zase sa objavujú a zosilňujú.
Láska je však stabilná, trvalá – s pokojným a tichým plynutím. A každý ju môže cítiť inak. Predstavte si tú najzákladnejšiu lásku – lásku k matke. To nie je emócia!
Láska môže aktivovať rôzne emócie, ktoré ju môžu prekrývať a podfarbovať, ale ona je tu stále!
Ak niekto tvrdí, že zo vzťahu im vyprchala láska, otázkou je, či to bola láska.
Čo je zdrojom lásky
Byť naplnený láskou znamená žiť v prúde lásky a žiť v poli lásky. Ak prerušíte tento tok lásky, nemáte čo dávať svojím deťom, svojím partnerom, svojím rodičom. Ak nežijete poli lásky, nemáte z čoho čerpať.
Skúste si uvedomiť, koľko lásky máte v priestore okolo seba a koľko jej cítite v sebe. Akým spôsobom ju prejavujete a dávate? Viete ju odlíšiť od emócií?
Ak vám v živote láska chýba, môžete sa spojiť s jej zdrojom vo vás a mimo vás.
Vnútorný zdroj lásky
Vnútorným zdrojom lásky ste vy a vaša láska k sebe samému. Nemôžete dávať niečo, čo nemáte.
Vnútorné zdroje lásky môžete aktivovať vašimi spomienkami z detstva – objatia maminky, otca, pokojné spolužitie rodičov. Možno to boli starí rodičia, u ktorých ste cítili lásku. Vedome ich hľadajte a nezaoberajte sa iba stresujúcimi spomienkami.
Zdrojom lásky sú aj spomienky na najkrajšie chvíle – na vianočné sviatky, prvé lásky, narodenie dieťaťa. Precíťte si ich znovu a spojte sa s týmito krásnymi pocitmi, ktoré pramenia z lásky.
Vonkajšie zdroje lásky
Tak to je príroda, umenie, literatúra, divadlo, hudba, filmy.
Predstavte si, že sa dívate na krásne umelecké dielo, počujete krásnu pieseň alebo vnímate rozkvitnutý strom jablone. To všetko prijímate také, aké to je – nežné farby, vône, jemný bzukot včiel. Necháte to vstúpiť do svojho vnútra. A cítite, že to všetko vnímate s láskou.
V momente, keď sa dívame s láskou, sme spojení so silami, ktoré presahujú obyčajné vnímanie. Sú to sily, ktoré v nás zobudia niečo vznešené a pokojné.
Keď je lásky nedostatok
Vzniká hlad po láske. Čo uhasí hlad po láske?
Odpoveď nájdeme v otázke: „Prečo sú knihy, piesne, filmy o láske, ale aj telenovely úspešné?“ Apropo, ja ich nazývam „romantickým kyslíkom“ pre našu dušu.
Hlad po láske – to sú aj nevery, ktoré môžu znamenať hľadanie lásky; to sú aj nespokojné deti, ktoré hľadajú lásku rodičov.
Nie je samozrejmosťou objímať a ľúbiť svoje deti, ak v sebe cítite strach, smútok alebo hnev. V psychike človeka sa totižto nemôžu objavovať súčasne dva rozdielne city: strach a láska, smútok a láska, hnev a radosť.
Koľko lásky dáva matka dieťaťu, keď kojí svoje dieťa a pritom komunikuje cez telefón s kamarátkou? Kde je jej duša a čo cíti duša jej dieťatka?
Nedostatok lásky – to sú aj ochorenia. Telu a duši predsa chýba „živá voda“ lásky.
Ako pôsobí na naše srdce
Čo znamená nárast kardiovaskulárnych ochorení, ktoré majú jednoznačne psychosomatický pôvod? Prečo je srdce symbolom lásky? Aká láska je schopná liečiť naše srdcia? Predovšetkým je to láska úprimná, tichá, pokojná, stabilná i napriek „rozšafným emóciám“.
Čo vytesňuje lásku z našich sŕdc? Sú to silné emócie hnevu, zlosti, nenávisti, pomsty, či už otvorene prejavované alebo hlboko potláčané!
Sviatok lásky (sv. Valentín) a rodičia
To, čo deti citovo vyživuje, je láska medzi rodičmi. Víkend, ktorí môžu rodičia stráviť spolu ako milenci v krásnom prostredí (bez detí a bez povinností), ich nabije energiou lásky.
To je to vyžarovanie lásky, ktoré prinesú domov, naplnia ňou domov a deti už ani nemusia objímať. Deti túto lásku milujú, poznajú ju od svojho počatia, narodili sa z nej.
Udržiavajte energiu lásky každý deň
Na udržiavanie energie lásky, a tým aj vzájomnej úcty medzi rodičmi, deťmi a starými rodičmi, stačí, ak na nich budete vo svojom vnútri úprimne a s láskou myslieť. Ostatné sa bude diať.
Ak je však tento tok lásky vo vašom rode nahradený hnevom, zlosťou a obviňovaním, to vám začnú prejavovať aj vaše deti.
Sila rodovej lásky drží pokope každú rodinu
Každá rodina potrebuje žiť v poli rodovej lásky. Sila tejto lásky je dôležitá predovšetkým pre deti . Ak slabne, slabne aj sila rodu, slabnú rodiny, slabé a bez imunity budú aj deti.
Precíťte energiu dieťaťa, ktoré sa teší na stretnutie s babkou a dedkom, teší sa na prázdniny u starej mami, teší sa na sesternice a bratrancov. A precíťte dieťa, ktoré sa nemôže stretávať so svojimi starými rodičmi, samo doma čaká na návrat rodičov, alebo trávi čas na ulici, v krúžkoch, a ak je choré opatruje ho možno susedka.
Spolupatričnosť a súdržnosť členov rodu a rodiny je tou „zemskou príťažlivosťou“ pre všetkých.
Holuby sa vždy vracajú do svojho holubníka, včely sa vracajú do svojho úľa, husi vždy poznajú svoj kŕdeľ . Čo za silu ich drží pokope? Ako ju cítia? Ako vedia, kam patria?
Cesta k láske začína prijatím. Ak prijmete a ctíte si napr. ťažký osud svojich rodičov so všetkým, čo k nemu patrí, vtedy začne prúdiť láska aj k vaším deťom.
A to je o láske – ako o najvyššej sile, ktorá drží pokope všetko živé – naše rodiny i rody a nemusíme ju ani vidieť.
Pôsobí ako svetlo alebo teplo, ktoré vypĺňajú priestor. Svetlo samotné nevidíme, ale vďaka nemu vidíme iné veci. Ak svetlo rozložíme, vidíme farby dúhy. A podobne je to aj s láskou, ktorá má veľa podôb.
Malá meditácia pre váš symbol lásky
Skúste si vytvoriť malú meditáciu:
V tichu a pokoji si predstavte svoje najsilnejšie pocity prvej lásky; precíťte lásku k svojmu dieťaťu; vybavte si fotku svojho malého JA; svojej maminky; spomeňte si na najkrajšie Vianoce; predstavte si film, ktorý vám zostal v srdci pre silu lásky; započúvajte sa do vašej najkrajšej ľúbostnej piesne; predstavte si najkrajšie miesto, ku ktorému ste cítili lásku; predstavte si zvieratko, ktoré ste možno mali v detstve alebo ho máte; privoňajte ku krásne voňajúcej ruži; precíťte východ alebo západ slnka.
Spojte v sebe všetky tieto lásky a nájdite si pre ne symbol, ktorý vám ju bude pripomínať v ťažších časoch.
Aj deti si vytvárajú svoje „huňaté“- láskou naplnené – symboly, s ktorými pokojne zaspávajú.
Mgr. Adamcová Lýdia
