Problémy vo výchove, Výchova

Prvá pomoc v situáciách, kedy “dať na zadok by bolo málo” II.časť

Pravidlá prvej pomoci, v akejkoľvek situácii majú svoje pravidlá a svoju postupnosť. Skúsme vytvoriť časovú postupnosť prvej pomoci vo výchovných situáciách, z ktorých si nesieme rany aj my v dospelosti.

Časové fázy reagovania na stresujúcu výchovnú situáciu: 

Prvých desať sekúnd

Tento čas je najkritickejší, preto nereagujte hneď. Mlčte a pre seba si povedzte: „ŽIJE.“ Spustíte tak radosť z toho, že vaše dieťa je tu a je v poriadku. Aj pár sekúnd vám pomôže v tom, že nezačnete hneď kričať. Získate čas pre seba aj pre dieťa. Dýchajte! Jedno z bezpečnostných pravidiel leteckých spoločností je nasadiť kyslíkovú masku najprv sebe, až potom pomáhať deťom. V predĺženom nádychu môžete zaťať päste a v predĺženom výdychu ich uvoľniť. V rámci tejto pauzy si môžete uvedomiť a precítiť, že vaše dieťa je živé a zdravé.

Ďalších päť minút

Povedzte si, aj si to predstavte: Kaša sa nikdy neje horúca,alebo: “Na mínovom poli potrebujem byť v pokoji.” Zamestnáte si tým myseľ. Nemusíte sa rozhodovať hneď. Myslite na to, že výchova má krátkodobý a dlhodobý efekt. Čiže môžete dieťa skrotiť hneď alebo ho naučiť riešiť svoje problémové prejavy aj do budúcnosti.

Z hľadiska dlhodobého efektu je lepšie nad problémom dlhšie popremýšľať a až po určitej dobe mu povedať, ako sa bude problém riešiť. Povedzte len minimum z toho, čo chcete povedať, kým sa upokojíte. Napríklad: „Potrebujem sa upokojiť, kým sa o tom, čo si urobila, porozprávame.“ Ak je problém naozaj veľký, nechcite ho riešiť do piatich minút. Môžete povedať aj toto: „Chcem sa zamyslieť nad tým, čo sa stalo. Porozprávame sa o tom neskôr.“ Je dobré dopriať si chvíľku pokoja a až potom začať riešiť problém. Ak je dieťa dosť veľké na to, aby dokázalo zostať v miestnosti chvíľu osamote, tak z nej odíďte, choďte do kúpeľne, opláchnite si tvár a zhlboka sa nadýchnite. Mlčaním a odchodom zdôrazňujete vážnosť situácie a ukážete mu, ako vyzerá sebakontrola.

Desať minút

Zhlboka dýchajte, uvedomte si svoj impulz k prvotnému reagovaniu, čo by ste najradšej urobili a ukončite ho ale vo svojich predstavách – prehnite dieťa cez koleno dajte mu na zadok, dajte mu facku, kričte… jednoducho rozpustite zastavené aktívnejšie emócie. Mentálne dohrajte situáciu, uvoľníte tým emočné napätie. Môžete ho uvoľniť aj fyzickou aktivitou alebo pohybom na čerstvom vzduchu, odchodom z miestnosti, osprchovaním sa, ľahnite si a uvoľníte si svaly, upratujte, postavte sa na hlavu (známe jogínske cvičenie na zmenu pohľadu na svet).

Je účinné zamestnať mozog inou predstavou: mentálne si predstavte, že miesite cesto, že ste kováč, ktorý kuje horúce železo; rúbte drevo, šermujte. V strese  prepnite” svoj mozog a zamestnajte ho týmito jednoduchými činnosťami, ktoré vám pomôže riešiť aj energiu hnevu.

Šesťdesiat minút

Na problém dieťaťa sa skúste pozrieť aj pozitívne, všetky ťažkosti, problémy a neúspechy majú aj svoje kladné posolstvo.

  • Môžete si povedať: “Na takéto veci sa predsa nezomiera.“

  • Spomeňte si, či sa niečo podobné v detstve stalo aj vám, ako ste to vtedy prežívali a čo ste v tej chvíli potrebovali cítiť.

  • Urobte niečo paradoxné – objímte dieťa, dotknite sa ho. Uvedomte si, aké správanie od vás dieťa očakáva a reagujte opačne. Je to uvoľňujúce predovšetkým pre dieťa, ktoré je tiež v strese.

  • Sústreďte sa na pozitívne vlastnosti svojho dieťaťa a radosť z toho, že ho máte.

Nezabúdajte na mentálny tréning vášho reagovania v konfliktných situáciách. Vo výchove robí chyby každý rodič – jednoducho ich predýchajte a predstavte si ako reagujete múdro a pokojne a niekoľkokrát si to opakujte a zautomatizujte.

A týmto svojim správaním meníte atmosféru, v ktorej môžete veci riešiť pokojne:

Ak syn doniesol domov zlú známku, berte to ako signál, že potrebuje pomoc, možno potrebuje doučovanie, prípadne zmeniť školu…

Ak je dieťa tvrdohlavé, znamená to, že má svoje názory a dokáže si ich presadiť. V živote dosiahne všetko, čo bude chcieť. Učte ho robiť to s pokojnými emóciami. 

Ak zistíte, že vaše dieťa berie drogy, uvedomte si, že takýmto spôsobom chce niečo prestať cítiť, drogy mu dávajú pocit šťastia, možno cíti hlbokú depresiu a potrebuje vašu pomoc.

Ak sa dcéra večer vrátila domov neskoro, uvedomte si, že ste vlastne v hĺbke duše šťastní, že je živá a zdravá a neskôr to v pokojnej atmosfére doriešte.

Mgr. Adamcová Lýdia

Prečítajte si tiež

Radíme si navzájomVýchova

Má či nemá zmysel určovať hranice?

Potrebujú deti hranice? Potrebuje rodina hranice? Majú mať aj rodičia hranice? Mnohým dospelým určenie hraníc a pravidiel robí problém. Otázka je načo ich…
Zobraziť
PočítačeProblémy vo výchoveVýchova

Časť V. POČÍTAČE a iné technológie

„Chcem, aby ľudia mali k sebe bližšie, nie ďalej,“ povedal Mark Zuckerberg.   „Chcem, aby ľudia mali na dosah ruky vzdelávanie, univerzitné knihovne, kvalitné…
Zobraziť
Menu