V domčeku na periférii žila šťastná rodina. Raz v noci však vypukol požiar. Plamene šľahali a rodina s deťmi utekala von. S hrôzou zistili, že im chýba najmenšie, len 5-ročné dievčatko. Ono vybehlo na poschodie.
Otec a matka na seba zúfalo pozerali. Zrazu sa hore na manzardke otvorilo okno a odtiaľ dievčatko zúfalo volalo: „Ocko, ocko!“
Otec pribehol bližšie a zakričal: „Skoč!“ Dievčatko počulo otcov hlas a zavolalo: „Ale ja Ťa nevidím!“
„Ale ja Ťa vidím. To stačí. Skoč dolu!“ zakričal otec.
Dievčatko skočilo a zdravé padlo do otcovho náručia. Nevidíš Boha, ale Boh ťa vidí. To dôležité je dôverovať!
Ako sa naučiť dôverovať?
Dá sa to vôbec naučiť dôverovať niečomu väčšiemu a vyššiemu? Viera a dôvera sú kľúčovým momentom aj pre situáciu, ktorú chceme zmeniť. Nás ale ovládajú pochybnosti, predsudky, presvedčenia.
Ako sa naučiť veriť? Veríme, že príde deň a potom noc. Nepremýšľame o tom, či to bude, či to príde, ani nerozmýšľame, prečo to tak je. Veríme, že to tak je. Uvedomte si, ako ste verili v detstve.
Ako sa dostať k tejto sile viery. Kto alebo čo je za tým, že veríme slnku, vode i mesiacu. Veríme, že bude pršať, aj keď to nebude hneď. Ale vnútorne tomu veríme.
Viera v to, čo dokážeme
Skúsme veriť v to, čo dokážeme. Keď si veríme, napríklad viem variť, máme tam energiu viery a dôvery v seba. Skúsme veriť, že naše deti zvládnu rôzne výzvy. Veriť, že všetko dobre dopadne.
Učme sa veriť jednoduchým veciam, ktoré sa stanú bez nášho pričinenia. Učme sa veriť väčším veciam, ktorých môžeme byť súčasťou, ktoré sa budú diať a my pri tom budeme.
Vytvorme atmosféru viery pre svoje deti, pre svojich blízkych, pre tento svet.
Čo nás ruší v našej viere? Sú to pochybnosti o sebe a presvedčenia iných, ktoré nám vštepujú. Východiskom je veriť, že všetko sa bude diať určitým spôsobom, či už tomu veríme, alebo neveríme. Viera je bytie a plynutie.
Precíťte to, čomu veríte. Veríte, že slnko vždy vyjde – vytvorte si obraz oblohy prehriatej slnkom.
Sila modlitby
Všade tam, kde existuje viera, existuje aj modlitba.
Modlitba je stíšenie srdca, modlitba je spojenie sa s vnútorným tichom. V modlitbe je pokora a viera.
V modlitbe ide v podstate o 2 základné veci – ide o to, že máme odvahu veriť v život a poručiť svoje starosti do rúk Boha, vesmírnej inteligencii, univerzálnej láske.
Modlitba a meditácia
Človek, ktorý sa modlí, je v takom istom stave ako človek pri meditácii. Modlitby znižujú v organizme hladinu adrenalínu a iných stresových hormónov, čo to vedie k pokojnému srdcového rytmu a pokojnému dýchaniu.
Zmeny, ktoré súvisia s meditáciou a modlitbou, majú silu vplývať na imunitný systém a ten práve teraz tak veľmi potrebujeme.
K modlitbe je potrebné určité stíšenie, upokojenie, koncentrácia, vzdanie sa úsilia o dosiahnutia niečoho.
Modlitba ako spojenie s niečím vyšším
Modlitba je však viac ako uvoľnenie. Jej zmyslom je jednota s niečím vyšším. Na modlitbe sa zúčastňuje naša najhlbšia časť, ktorú sme poznali už v detstve.
Nájdenie tejto svojej najzákladanejšej časti, prináša niekomu nádej a útechu, niekomu pocit bezpečia a ďalším vieru.
Jednoduchá detská dôvera v otcovu silu. Dôvera v náručie, ktoré nás vždy dokáže chytiť, dáva nám odvahu odovzdať všetko do jeho starostlivosti.
Dôvera = pokojné prijatie
Základný princíp je dôvera – pokojné prijatie toho, že veci sa budú diať.
Táto myšlienka síce odporuje názorom, ktoré zdôrazňujú vlastnú silu človeka a jeho schopnosť ovplyvniť svoj život. Práve tu je priestor pre niečo medzi tým.
Sme zodpovední za svoje rozhodnutia, za svoj blahobyt a názory. No zároveň by sme mali vedieť požiadať o pomoc zhora. V živote sa totižto stávajú veci, za ktoré nenesieme zodpovednosť a s ktorými nič nezmôžeme.
Zanechanie akejkoľvek činnosti a ničnerobenie sa nám zdá byť najťažšie, často spôsobujúce stres, ktorý nás blokuje.
Nebojte sa nič nerobiť. Iba buďte – so svojimi deťmi, rodičmi, priateľmi. Nehodnoťte, nekritizujte, nekomentujte – iba prijmite tento moment, túto situáciu, týchto ľudí.
Dá BOH odpoveď?
Výskumy porovnávali otvorenú modlitbu, v ktorej sa nežiada určitá vec, ale výsledok bol ponechaný na Božiu vôľu -“ Nech sa stane vôľa tvoja“ a konkretizovanú modlitbu, v ktorej ľudia prosili o splnenie niečoho presne určeného.
Otvorené modlitby boli 2-krát účinnejšie ako konkretizované.
Otvorená modlitba je totiž najčistejšia forma modlitby. Vtedy človek nepotrebuje rozmýšľať o svojich želaniach a netrvá na nich.
Okrem toho, niekedy je ťažké vedieť, aký by mal byť najlepší výsledok modlitby. To, že niečo, o čo sme prosili nedostaneme, ešte neznamená, že naša modlitba nebola vypočutá.
Veci ako úspech, moc či peniaze môžu duši niektorých ľudí viac ublížiť.
Vojakova modlitba
Názorne o tom hovorí Vojakova modlitba:
- Prosil som o silu, aby som uspel.
- Urobil ma slabým, aby som poslúchal.
- Prosil som o zdravie, aby som mohol robiť väčšie činy.
- Dostal som súcit, aby som mohol robiť lepšie činy.
- Prosil som o bohatstvo, aby som mohol byť šťastný.
- Dostal som chudobu, aby som zmúdrel.
- Prosil som o moc, aby si ma ľudia vážili.
- Dostal som slabosť, aby som pocítil, že potrebujem Boha.
- Prosil som o všetko možné, aby som sa mohol tešiť zo života.
- Dostal som život, aby som sa mohol tešiť zo všetkého.
- Nedostal som nič o čo som prosil.
Moja modlitba bola vypočutá.
Obľúbená modlitba
„Drahý bože, daj mi pokoj, aby som mohol prijať veci, ktoré nemôžem zmeniť, odvahu zmeniť veci, ktoré zmeniť môžem a múdrosť vedieť to rozoznať.“
