Nezaradené

AKO pomôcť malému géniovi s pocitmi hlupáka

Poznanie toho, čo prežíva dieťa s poruchou pozornosti, s poruchami učenia a všetkými dys-poruchami, je jednou stranou mince.

Sú deti, u ktorých sa postupne k týmto problémom nabaľujú strachy, úzkosti, depresie, neurotické ťažkosti, prípadne iné ochorenia, ktorými trpia celý život.

Sú aj deti, ktoré začnú postupne reagovať vzdorom, vyrušujú, provokujú. Dokonca môžu byť verbálne a fyzicky agresívne. Ich správaním trpí aj ich okolie.

Čo je odvrátenou stranou mince

V škole trpia správaním týchto „bojujúcich detí“ ostatné deti v triede, lebo sú vyrušované. Trpia učitelia, lebo majú učiť deti, ktoré nevnímajú, ktoré sa nesústredia, ktoré nedokážu myslieť a pamätať si.

Trpia rodičia, ktorí to nezvládajú doma a zlyhávajú. Majú pocity viny, pretože sú obviňovaní za správanie a nepozornosť svojich detí.

A za všetko obviňované deti bezradne bojujú ďalej.

Ako sa riešia problémy týchto detí

Deti s ADHD alebo s poruchami učenia absolvujú psychologické vyšetrenie a následne sú vo vyučovacom procese integrované ako deti so špeciálnymi potrebami.

Pri ich výučbe sú angažovaní špeciálni pedagógovia, školskí psychológovia, potom klinickí psychológovia a detskí psychiatri. Každý z nich pristupuje k problémom dieťaťa z iného pohľadu a snaží sa dieťaťu pomôcť.

Problémom je, že rodičia vyhľadávajú raz jedného a potom druhého odborníka. Starostlivosť o dieťa je u každého z týchto odborníkov iná. No oni by mali fungovať súčasne a dopĺňať sa.

Ako riešiť niečo nepoznané

Čoraz viac sa potvrdzuje poznanie, že v pozadí ADHD a porúch učenia sú staré traumatické zážitky (MUDr. P. Pöthe: „ADHD je často posttraumatická stresová porucha“.)

Trauma je spojená so stresovou reakciou organizmu, ktorej následkom sa utlmuje mozgová aktivita a úlohu preberajú inštinkty. Zároveň je blokované zrakové a sluchové vnímanie danej traumy a strachom sa narúša aj hemisferálna spolupráca mozgu.

Nasledujú inštinktívne reakcie boja, úniku alebo stuhnutia. Emočná energia zostane uzavretá a telo je nabité neuvoľnenou energiou, ktorá potrebuje byť uvoľnená. A všetko skryté „vytiahne“ učenie.

Mozog a centrálna nervová sústava (CNS) v útlmovom stave stagnuje vo svojom vývoji. Pri deficitných vstupných informáciách mozog nedokáže primerane reagovať a využiť svoje schopnosti. Vôľové chcenie a limitovaná schopnosť „učiť sa“ mozgovú činnosť skôr oslabuje.

Príde škola, učenie, skúšanie, hodnotenie.

A pre deti začína obdobie stresov. Nepochopenie, prípadné nerešpektovanie limitov dieťaťa vedie k stupňovaniu jeho „školskej traumy“, ktorá môže byť v pozadí násilných činov, vystupňovaných v pubertálnom období dieťaťa.

Základom je zmeniť pohľad na problémy detí a ich riešenie. Pochopenie disproporcie medzi požiadavkami školy a obmedzenými schopnosťami dieťaťa mu pomôže zbaviť sa pocitov viny, menejcennosti, neistoty, ale aj mnohých zdravotných problémov.

A doma to pokračuje – učenie, skúšanie, hodnotenie.

Stres z učenia a školy sa prenáša do rodinného prostredia, v ktorom sa základnou témou stáva učenie. A znovu je to o učení, kontrole, nekonečnom opakovaní učiva. Deti sú pod tlakom strachu zo známok, z obviňovania a tiež strachu, či je pre rodičov dosť dobrý.

A následky? Deti sú vyčerpané, ustráchané, bezradné, trpí ich sebavedomie a sebadôvera, môžu byť vzdorovité, agresívne, ale aj depresívne.

Deti s dys-poruchami však potrebujú rodinné prostredie, kde nájdu 

pochopenie, pokoj, pomoc. Potrebujú prostredie s podnetmi, aktivitami a záujmami, ktoré sú pre ne zaujímavé, sú pre ne zdrojom energie a posilňujú ich sebadôveru a sebaistotu.

Kde začať hľadať riešenia?

Niečo môže zabezpečiť rodina, niečo škola a niečo odborníci zameraní na vnútorné schopnosti a psychiku dieťaťa.

Máme tu podmienky vonkajšie a vnútorné.

  • Vonkajšie podmienky v domácom prostredí – to sú tie známe a odporúčané: pokojná atmosféra a bezpečné prostredie či členený čas pri písaní domácich úloh. Dôležité je stabilné „miesto len na učenie“, ktoré sa nebude prelínať s hrami. Prostredie, kde dieťa nebude rozptyľovať hluk, televízia, súrodenci. Miesto, kde bude mať všetky pomôcky a potreby pre učenie.

  • Vonkajšie podmienky potrebné pre prácu v škole odporúčajú školskí psychológovia v rámci ich psychologického vyšetrenia. Dôležité je sústrediť sa na učenie podstatných informácií a predmetov, ktoré deťom idú, a minimalizovať hodnotu známok.

  • A potom sú to vnútorné podmienky a to sú schopnosti dieťaťa, jeho pozornosť, jeho schopnosti učiť sa, jeho záujem a motivácia k učeniu.

TO najdôležitejšie, ale aj najťažšie je:

– Prijať problémy dieťaťa za ktoré ono, ale ani rodičia nemôžu. Ak dieťa cíti, že nie je obviňované, ľahšie spolupracuje pri učení.

– Riešiť problémy hneď, ako sú pozorovateľné napr. už v materskej škole a neodmietať, nebagatelizovať upozornenia na rizikové správanie dieťaťa.

– Reagovať s pokojnými emóciami pri riešení „každodenných problémov dieťaťa“. Čo je veľká výzva pre rodičov – pracovať so svojimi problémami a so svojimi emóciami.

Komplexný prístup a jeho rešpektovanie

Po úvodnom psychologickom diagnostikovaní a následnom integrovaní dieťaťa by mali nasledovať:

nápravné postupy a tréning deficitných funkcií, ktoré zabezpečujú psychológovia a špeciálni pedagógovia;

psychoterapia na liečenie príčin ale aj dôsledkov dys-porúch – strachy, úzkosť, depresie, poruchy správania, ktoré zabezpečuje klinický psychológ a psychiater;

podporné vedenie rodičov a terapia ich emočnej záťaže, ktorú zabezpečuje klinický psychológ a psychiater;

medikamentózna liečba dieťaťa, ktorú rodičia často odmietajú, nerešpektujúc jeho psychický stav, často aj s depresívnymi pocitmi a samovražednými úmyslami.

Vyššie uvedenému postupu by malo predchádzať: nájdenie „žaby na prameni“ – nájdenie nabalujúcich sa väčších alebo menších trauma, tým sa rieši aj posilnenie mozgovej aktivity, odblokovanie sluchového a zrakového vnímania, zapojenie hemisferálnej spolupráce, uvoľnenie stuhnutej emočnej energie spôsobujúcej ADHD.

Objavenie pôvodných tráum, ktoré sa vrstvia a „nabaľujú“, je témou pre psychológov zaoberajúcich sa rodinnou a hlbinou psychoterapiou. Aj naši rodičia a starí rodičia boli deťmi, ktoré sa zajakávali, pomočovali, mali tiky, boli tvrdo precvičovaní ľaváci, aj vtedy existovalo šikanovanie a zneužívania.

Ako vtedy reagovali rodičia a učitelia? Deti boli za všetko kritizované, obviňované a bité.

Čo je ONE BRAIN

Dostupnou metódou, ako nájsť „žabu na prameni“ a komplexne traumu riešiť, je aj ONE BRAIN metóda. Jej nosnou myšlienkou je téma emočného stresu a porúch učenia a na to samozrejme nadväzujú ďalšie ťažkosti a ochorenia.

Všeobecne sa predpokladá, že poruchy učenia sú spôsobené poškodením určitých oblastí v mozgu, ktoré môžu vzniknúť rizikovými vplyvmi v priebehu tehotenstva, komplikáciami pri pôrode, vysokými horúčkami, úrazmi v detstve.

Práve metóda ONE BRAIN pridala ďalší aspekt – emocionálny stres, ktorý je súčasťou týchto tráum. Žiadna iná metóda pri práci s poruchami učenia a sústredenia nepracuje s identifikáciou emocionálneho základu poruchy a jej komplexným riešením.

Všetko je o mozgu a jeho správnom fungovaní

Pozornosť, koncentrácia a výdrž sú podmienené „silou a výkonnosťou mozgu“ a nie silou vôle a chcením lepšie sa sústrediť. Je to aj časté vyjadrenie rodičov: „Len keby sa viac sústredil a nebol lenivý, naučil by sa to rýchlejšie“.

Predpokladom zdokonaľovania inteligencie, nadania, talentu, možno aj geniality dieťaťa sú neporušené funkcie mozgu.

Správne „fungovanie mozgu a tým aj centrálnej nervovej sústavy (CNS) zabezpečuje spektrum mozgových elektrických vĺn, ktoré pulzujú mozgom a sú odlišné v čase spania, bdenia, pri bežnej komunikácii, ale aj počas učenia a tvorenia.

Mozgové vlny sa postupne od narodenia zrýchľujú – od najpomalších delta vĺn u novorodencov až po úplné rozvinutie vĺn beta vo veku 10 rokov.

Práve u „lenivých detí“, u detí s ADHD, s depresiami a so strachmi prevládajú v mozgu tzv. pomalšie vlny a chýbajú im mozgové vlny beta, potrebné k sústredeniu a učeniu.

U detí s problémami spánku nevie mozog zase „prepnúť“ na pomalšie spánkové frekvencie.

Čo je EEG biofeedback?

Funkcia mozgu je charakterizovaná vytváraním spontánnej elektrickej aktivity, ktorá sa v klinickej neurologickej praxi registruje elektroencefalografickým prístrojom (EEG).

EEG-biofeedback je tréningová metóda založená na princípe posilňovania žiaducich frekvencií bioelektrickej aktivity mozgu, ktoré zlepšujú výkony pozornosti a koncentrácie. Tým sa:

– zlepšuje funkčná kapacita mozgu,

– podporuje a urýchľuje sa proces zrenia centrálnej nervovej sústavy

– a zároveň sa znižuje riziko vzniku porúch pozornosti a učenia.

Možnosti aplikácie EEG biofeedbacku zahŕňajú predovšetkým dysfunkcie prejavujúce sa:

  • poruchami pozornosti, poruchami učenia (dyslexia, dysgrafia)
  • poruchami správania (zvýšená impulzívnosť, hyperaktivita ADHD, ADD)
  • poruchami plynulosti rečovej komunikácie
  • poruchami emotívneho prežívania (depresie, úzkosť)
  • poruchami spánku

Dobrou správou je, že v súčasnosti sú dostupné „pasívne Biofeedbacky“ pre domáce použitie.

Funkčné vstupy a výstupy

Rizikom pre mentálnu výkonnosť mozgu môžu byť aj problémy na vstupoch a aj na výstupoch do centrálnej nervovej sústavy (CNS).

To znamená, že je potrebné zabezpečiť plnohodnotné zmyslové vnímanie a následné rečové a motorické prezentovanie mentálnych výstupov – vedieť formulovať, povedať myšlienku alebo ju sformulovať písomne.

Pamätám si na vyjadrenie chlapca s dysgrafickými ťažkosťami, ktorý konštatoval: „Teta, ja mám pokazenú tú svoju tlačiareň.“

Neporušená spolupráca pravej a ľavej hemisféry

Kvalitné fungovanie mozgu ako celku zabezpečuje ďalej správny a zachovaný tok informácií medzi pravou a ľavou mozgovou hemisférou.

Ľavá hemisféra má pod palcom hlavne logické, racionálne myslenie; pracuje so slovami a jazykom a predovšetkým pozná strachy.

Pravá hemisféra je tvorivá, intuitívna a citová, pracuje s predstavami, farbami, je viac umelecká. Nepozná strachy, ale odvahu.

Svoj podiel na slabej spolupráci hemisfér má strach, ale aj jednostranný spôsob učenia, ktorý využíva slová a logiku.

Výtvarná, hudobná a telesná výchova, ktoré aktivujú pravú hemisféru, a tým aj tvorivosť detí, sú často v pozadí výučby.

Zdravé zdroje energie pre mozog – kyslík a sacharidy

Mozog spotrebuje 20 % kyslíka a veľký podiel sacharidov, ktoré má ľudský organizmus k dispozícii.

Spaľovaním sacharidov a kyslíka vzniká energia, ktorú mozog potrebuje pre svoju činnosť. Problémom na tejto úrovni môže byť prebytok nesprávnych cukrov a nedostatok kyslíka, ktorý zabezpečujú pľúca v spojitosti s aktivitami a pohybom detí.

Keď mozgu chýba kyslík

Ako reaguje telo, ak nemá kyslík? Dusí sa a panikári. Podobne sa správajú deti s poruchou pozornosti, nesústredenosťou, hyperaktivitou, ale aj agresivitou.

Ktorý orgán je zodpovedný za prísun kyslíka? Pľúca! Dýchanie mnohých detí je plytké a povrchné.

Ktorá emócia zaťažuje pľúca? Smútok, ktorý môže prerásť do depresie! A to je smútok starý niekoľko generácií. Pracovať s poruchami pozornosti, sústredenosťou, netrpezlivosťou, nedostatkom vytrvalosti u dieťaťa, znamená pracovať s jeho dýchaním, so starým smútkom, ktorý je tou „sediacou traumou“ v jeho psychike.

Cukor neplní úlohu sacharidov

Čo ak cukor prevažuje nad príjmom sacharidov? Konzumáciou sladkostí zažíva ľudské telo „vnútornú katastrofu“ spojenú so stresom. Prečo sú sladkosti zlé?

Prísun energetických kalórii zo sladkostí mätie telo, ktoré si nevie „prísun energie vysvetliť“ a ktorú je potrebné spotrebovať, a preto začne vylučovať stresové hormóny. Predovšetkým kortizol, ktorý utlmuje činnosť mozgu a telo pripravuje na boj alebo na útek. V správaní detí sa objavuje podráždenosť, nepokoj a hyperaktivita.

Vplyv cukru na mozog je dlhodobo skúmaný vedcami a práve kortizol zhoršuje schopnosť pamätať si a znižuje i kapacitu učenia (aj v staršom veku).

Stručné zhrnutie

10 tipov, aby učenie a tvorenie bolo prirodzenou aktivitou mozgu:

  1. Zabezpečiť pokojné a akceptujúce rodinné prostredie, v ktorom je dieťa prijaté so svojimi poruchami, ktoré sa často kombinujú.
  2. Zabezpečiť primerané podmienky, ale aj požiadavky v školskom prostredí, kde platí „menej je viac“.

  3. Nájsť „žabu na prameni“ so všetkými blokmi (psychoterapia, rodinná terapia, One Brain).

  4. Zabezpečiť, aby vstupy a výstupy z mozgu boli obnovené a zachované. Ide predovšetkým a zrakové a sluchové vnímanie, ale aj motorický a rečový výstup.

  5. Zabezpečiť spektrum mozgových elektrických vĺn potrebných pre sústredenie a učenie (BF terapia).
  6. Zabezpečiť správnu výživu a kyslík pre sústredenosť a výkonnosť mozgu.
  7. Zabezpečiť potrebnú spoluprácu hemisfér (krížové cvičenie, umelecké a športové aktivity).
  8. Dôležité sú stimulačné a kompenzačné postupy na zlepšovanie zmyslového vnímania, ale aj myslenia, tvorenia, učenia (BF+ liečební pedagógovia).
  9. Terapeuticko-liečebné postupy na riešenie prípadných strachov, úzkostí, depresií, porúch správania a tiež na posilňovanie sebadôvery a sebaistoty, odvahy s využívaním aj relaxačných metód a meditácií.
  10. Využívať podporné a posilňujúce lieky, alternatívnu homeopatickú liečbu, prírodné látky alebo Bachove esencie. 

Je ideálne kombinovať terapeutické postupy, ktorými disponujú pedagogickí, školskí, klinickí psychológovia, psychiatri, neurológovia a niektoré alternatívne postupy.

Cesta riešenia porúch pozornosti a porúch učenia je tým dlhšia, čím sú intenzívnejšie poruchy alebo ich kombinácie.

Vystihla to odpoveď známeho psychoanalytika, ktorý na otázku ako dlho a ako často je potrebná psychoterapia odpovedal – každý deň a do konca života.

Prečo tak dlho

Psychické ťažkosti a ochorenia boli už aj v dávnej minulosti popierané, emócie s nimi spojené boli potláčané a ich maskovanie a kritizovanie im dávalo väčšiu silu a predovšetkým sa opakujú, pokiaľ nebudú  pochopené. Traumatickú spomienku zabúdame ale emočná bolesť a bloky vnímania zostávajú. Ľudské telo  je pripravené aj na takýto scenár a má manuál na opravu, na ktorý sme my ale zabudli.

Niekoľko generácii trvajúce popieranie všetkého „psychického“ sa nám vracia nárastom somatických ochorení ale aj nárastom porúch sústredenia a učenia, ťažkými psychickými ochoreniami, depresiami, úzkosťami….

Problémom starostlivosti v psychickej oblasti je nedostatok odborníkov a súčasný nárast psychických problémov detí a rodičov.

Mgr. Lýdia Adamcová   

https://vychovavkocke.sk/

5. Nebojte sa vidieť problémy svojich detí

Prečítajte si tiež

Problémy vo výchoveVýchova

Prvá pomoc v situáciách, v ktorých neviete či udrieť alebo mlčať

Vo výchove sa často stretávajú emócie detí a rodičov, spôsobom „padla kosa na kameň“. Všeobecne sa viac pozornosti venuje detským emóciám, detskému správaniu…
Zobraziť
VýchovaZdravieŽeny a matky

Chráňme si svoju bublinu

Priestor okolo nás a medzi nami nie je prázdny. Všetci dokážeme cítiť „niečo“, čo na nás pôsobí či sa nám to páči alebo…
Zobraziť