Dieťa by malo byť empatické, zodpovedné, dôsledné, súcitné, poslušné, láskavé, múdre, trpezlivé a malo by sa vedieť ovládať, mať cit pre morálku a byť aj samo sebou,… Toto všetko majú rodičia svoje dieťa naučiť. Otázka je AKO?
Rodič by mal byť autoritatívny, možno viac demokratický, liberálny, alebo ako policajt, učiteľ… Vy však nie ste ani to, ani to… A to je v poriadku! Buďte samy sebou, nehrajte hry, ktoré sú vám podsúvané, len aby ste boli dobrým rodičom.
Vždy sa objavia vedci, ktorí zistia, že to nie je celkom tak, ako to bolo odporúčané. Vzniká neustály kolobeh toho, čo je dobré, čo je lepšie, čo je prekonané, čo už nefunguje…
„Kde sme urobili chybu?“ je častá otázka rodičov, alebo „naša rodina bola usporiadaná, slušná … a naše dieťa akoby ku nám ani nepatrilo.“
Ako vychovávať, ako realizovať výchovu, kedy a ako určovať hranice, pravidlá, upozorňovať, kritizovať, usmerňovať ? To sú otázky, na ktoré si rodičia nevedia odpovedať, a preto hľadajú rôzne odpovede, porovnávajú, obviňujú sa.
Čo robiť, akú taktiku, aké postupy vo výchove zvoliť? Z môjho pohľadu by som zadefinovala postupy, ktoré môžu byť účinné pre dieťa a aj pre psychiku rodiča:
-
Prijatie a odmietnutie – dve rozdielne cesty riešenia akéhokoľvek problému.
-
ÁNO pred NIE – súhlas otvára srdcia.
- TY a JA = MY – „hráme“ za jeden tím.
- Vnímať a vidieť očami detí – znamená vidieť svet, na ktorý sme zabudli.
-
Rýchlosť emočného preladenia – vedieť osedlať svoje impulzy.
-
Frontálno – okcipitálne držanie (FO držanie) nie je novodobým javom.
-
Rozhodovanie – umenie voľby.
-
Zlyhania a úspechy – vedieť ich pokojne prijať a nedramatizovať.
-
Strach a odvaha – dve cesty, ktoré nám pripravil život.
-
Pomôžem ti tak, že ti nepomôžem – a svedomie začne oponovať.
-
Komu patrí problém – a je vôbec problém problémom?
- Pozitívna výchova – aj „negatívne“ emócie sú potrebné.
