AKO sú prepojené detské ochorenia a emócie rodičov, a PREČO sú vlastne prepojené? Súvisia vôbec spolu?
Predstavte si, ako takáto situácia pôsobí na dieťa. Nejde iba o to, čo vidíme ale predovšetkým o to, čo nevidíme ale cítime. Vidíme gesto a slovami sformulovanú kritiku, vyhrážku, obvinenie a všetko je to „obalené hnevom“, ktorý cítime! A to, čo nevidíme sú rany na detskej duši.
Zraňuje iba hnev
Deti v týchto „výchovných“ situáciách nezažívajú iba hnev svojich rodičov, zažívajú aj emócie strachu, smútku, bezradnosti, zažívajú pocity viny a neistoty, a k tomu množstvo neprejaveného detského hnevu. Každé dieťa má svoju povahu a možno má aj zdedené dispozície k podobnému správaniu, ktoré však musí v sebe potláčať.
Mnohí dnešní rodičia si už uvedomujú dôsledky emočne nezvládnutého správania vo výchove a svoje správanie k deťom korigujú. Deti i napriek tomu môžu prežívať strachy, môžu byť zlostné, depresívne, agresívne, a môžu trpieť mnohými ochoreniami. PREČO? Deti dedia aj emócie svojich rodičov, podvedome cítia niečo neznáme, čo ovplyvňuje ich správanie a ich prežívanie. Nechápu prečo sa zajakávajú, prečo majú tiky, prečo sa boja, prečo sú smutné, obézne, agresívne ……
ČO spôsobuje strach
Strach, ktorý dieťa prežíva aktivuje uňho stresový režim, s inštinktívnymi spôsobmi reagovania. Inštinkty, ktorými nás všetkých „vybavila“ múdra príroda, zažívali aj naši rodičia, starí rodičia a prastarí rodičia ….
Deti so silne vyvinutým inštinktom boja sa dokážu brániť, môžu kričať, vzdorovať, odvrávať, v škole môžu byť agresívne. Ich telo je zaplavené negatívnymi emóciami spolu s emočnou chémiou.
Deti so silným inštinktom úteku všetku energiu zúrivosti v sebe potláčajú. A čo robí potláčaná zúrivosť s detským telíčkom? Je ako zúrivý pes zavretý v klietke, ktorú dotrhá.
ČO si nesie dieťa vo svojom archíve
Prejavované ale aj potláčané emócie rodičov, starých rodičov ale aj prastarých rodičov sa nestrácajú. Sú vpečatené v bunečnej pamäti ľudského tela. Množstvo a sila takto uložených emócií, vedome alebo podvedome ohrozuje aj zdravie detí v ďalšej generácii. Ide o dôležitý poznatok, ktorý čoraz viac pomáha pri riešení detských ochorení a dostáva sa aj do povedomia rodičov.
KDE hľadať pomoc
Medzi psychológiou a medicínou sa intenzívne rozvíja odbor psychosomatika, ktorý rešpektuje celostný pohľad na ochorenia – okrem liečby pracuje s emočnými traumami, ktoré sprevádzajú každého z nás. Rešpektuje vplyv psychiky na telesné funkcie ale aj vplyv somatického ochorenia na psychiku.
Každé fyzické ochorenie má svoje psychické korene, pretože psychické problémy sa skôr či neskôr objavia aj na ľudskom organizme.
Výraznejšie sa táto téma prejavuje v detskej populácii. Deti reagujú na záťaž a stresy viac psychosomaticky, čiže ochorenia detí majú vždy aj psychické, resp. emočné korene. Telo a duša sú spojené nádoby, podobne sú spojené aj ochorenia a malo by sa to rešpektovať aj pri ich liečbe.
AKO nájsť skryté emócie
Problémom je zistenie, aké emócie sú v pozadí detských chorôb. Ako môžu zdravotným problémom bábätka predchádzať psychické problémy. Tak maličké deti ešte nezažívali stresujúce situácie, ktoré by viedli k rôznym zdravotným problémom. Prečo nimi potom trpia?
To bola aj moja vnútorná otázka po mojom ochorení. Ak mám onkologické ochorenie v päťdesiatke – dobre, ale prečo majú onkologické ochorenia malé deti? Prečo majú deti cukrovku, alergie a množstvo iných ochorení? Predsa nefajčili, nestresovali sa, nedýchali ešte toľko znečistený vzduch, nejedli nezdravé jedlá, možno ani v rodine nebolo podobné ochorenie. Cítila som, že za tým je niečo iné.
AKO vzniká ochorenie
Každej chorobe, ktorá sa prejavuje na fyzickej úrovni predchádza emočný stres, ktorý ale nevzniká teraz a tu, ale je to starý stres spojený s emóciami zažívanými niekoľko generácií dozadu.
A súčasné (naše) stresy, možno ani nie tak silné, sú „poslednou kvapkou“, ktorou sa záťaž toho, ktorého orgánu, v kombinácii s vonkajšími okolnosťami, prejaví už ako ochorenie.
Dlhodobé neriešenie psychických problémov v rode, spôsobuje nárast telesných ochorení, predovšetkým v generácii detí. Ide o rôzne alergie, astmu, obezitu, onkologické ochorenia, detský diabetes, oslabenie imunitného systému, evidentný je nárast detských neuróz a depresií, autizmu, porúch učenia a správania. Mnohé z týchto ochorení neboli v čase môjho detstva známe.
AKO ich nájde dieťa
Múdra príroda to zariadia tak, že vaše napr. 5-ročné dieťa bude mať v tomto veku k dispozícii skúsenosti všetkých 5-ročných detí vo vašej generačnej línii – čiže nielen tie vaše.
Ak vaša 8-ročná dcéra začne trpieť úzkosťou, strachom, začne ju bolieť bruško, tak môže rezonovať iba s 8-ročnou vnútornou bytosťou niektorého rodiča.
Ak vaše 6-ročné dieťa vzdoruje, nerešpektuje vás, svojou neposlušnosťou vám môže ukazovať, ako sa treba presadiť, brániť a ísť svojou cestou. Zamyslite sa, či ste náhodou neboli poslušné dieťa, plniace všetky príkazy. Vaše deti v súčasnosti akoby rezonovali s týmito vašimi vnútornými bytosťami, ktoré svoju neposlušnosť potláčali. Chcú pomôcť zmeniť takéto správanie, ktoré je nebezpečné aj pre ich zdravie. Každé zranenie, každá trauma, bolesť, ktorú ste zažili vy alebo vaši rodičia vo svojom detstve, vypláva na povrch v čase, keď vaše terajšie dieťa bude v tomto veku. Deti zrkadlia niečo, čo ste zabudli, vytesnili, nechceli si priznať, čoho ste sa báli. Jediná cesta je vyriešiť svoje staré strachy, smútky a hnevy ukryté vo svojom vnútri.
Vždy sa nájde niekto, kto trpel
Nežijeme izolovaný život, žijeme v reťazci príbehov, zážitkov, osudov s množstvom nespracovaných emócií svojich rodičov, starých rodičov a prarodičov…
Ak vidím zlostných, agresívnych, kričiacich ľudí – vidím ich ako deti, ktoré trpeli a zažívali podobné emócie vo svojom detstve, a viem, že budú trpieť aj ich deti, ktoré budú musieť vo svojom živote zápasiť, s tým čo dostali aj ich rodičia.
Dedia sa ochorenia alebo emócie
Pri mnohých ochoreniach sa vždy odborníci pýtajú: „Mal niekto v rodine, takéto ochorenie?“. Dôležité je ale zisťovať, aké emócií zažívali členovia rodiny …
Môj pohľad na zdravotné problémy detí sa zmenil vďaka môjmu onkologickému ochoreniu, v pozadí ktorého som musela riešiť množstvo mne neznámych emócií. Bola som poslušné dieťa, ale potom som „videla“ množstvo potlačeného hnevu a mala som možnosť poznať jeho „prítoky“ stekajúce sa ku mne.
Žiadna emócia sa nestráca
Každá emócia má svoje „úložisko“, kde sa postupne ukladá, kde sa zatláča a ono sa postupne plní. Je známe, že strachom bývajú zasiahnuté obličky a močové cesty, hnev má svoje sídlo v celom tráviacom trakte, a smútok si našiel svoje miesto v pľúcach v blízkosti srdca.
Sú emócie iba nehmotné
Možno si myslíte, že prežívaný hnev vás neohrozuje a stráca sa vo vzduchu. Každá emócia, či už pozitívna alebo negatívna, má svoj biochemický vzorec a zanecháva biochemickú stopu v ľudskom organizme.
Hnev nazbieraný za celý život vám znepríjemní starobu a odovzdávate ho deťom, vnukom a jeho biochemická stopa plynie ďalej.
AKO reagujú deti
Množstvo ale aj silu, takto navrstvených emócií detský mozog nie je schopný spracovať. A deti, s týmito emóciami nevedia čo robiť, sú nervózne, neposlušné, agresívne, vzdorovité možno smutné až depresívne. Dôsledky sa môžu prejaviť ako neprimerané a ťažko zvládnuteľné správanie, ale aj ako poruchy sústredenia, poruchy učenia alebo ako ochorenia, úrazy a nehody detí.
ČO robiť
Je načase čistiť „úložiská“ a tým aj staré emócie, a to môžu robiť predovšetkým rodičia. Začína to prijatím toho, čo zažívali vo svojom detstve – „áno bolo to zlé, starí rodičia to mali ťažké, nezvládali to, nedokázali dať to, čo sme potrebovali, trpeli sme“.
Prijatie znamená ukončenie obviňovania a kritiky.
Prijatím končí plynutie ťažkých emócií.
Nevieme, kde to všetko začalo, kto trpel ale vieme, že my máme ten priestor, čas a silu skončiť to pre dobro svojich detí.
A predovšetkým často nefunguje to známe -„nebudem to robiť ako moji rodičia“ ale “ budem to robiť lepšie„, čo obsahuje aj prijatie toho, čo bolo..
Mgr. Adamcová Lýdia
